8
1. LEKCIA
• slabikotvorné hlásky r, ŕ, 1, í {srna -päťsrn, srna, vlna, vln, stĺp);
• progresívna neutralizácia kvantity (ku kráskam, k hrádzam, kráčam, piaty, o vŕbach, o piesňach, krásny, mŕtvy, chválim, dúfam), ktorá je špecifickým znakom slovenčiny;
• stúpavé diftongy: tri i-ové diftongy ia, ie, iu a diftong ô [uo], ktoré pokladáme za monofonema-tické jednotky (pórov. Sabol, 1989);
• čiastočná komplementárna distribúcia dlhých vokálov a i-ových diftongov (o ženách - uliciach, vrán - žiab, pekné - cudzie); o komplementárnu distribúciu nejde vždy pri dvojici ú - iu, pórov. peknú - cudziu, ale rúk aj žúp, nie *žiup;
• fakultatívna hláska ä ako striednica po perniciach za prednú nosovku {mäso, päť, žriebä), ktorá pri výslovnosti [ä] alternuje s diftongom ia {päť - piaty); v prípade druhej kodifikovanej výslovnosti ä ako [e], podstatne frekventovanejšej, treba rátať v slovenčine s alternáciou e I ia;
• slovenčina má nízku frekvenciu vokálov ä, ó, iu, é, podobne je to pri konsonantoch g, f dz, dž, ktoré sú tiež na periférii hláskového systému (Sabol, 1989);
• štyri korelačné páry konsonantov podľa príznakov kompaktnosť - difúznosť ť.ť, d:ď, n:ň, l:ľ, posledný pár je vo výslovnosti, ale aj pri alternáciách najviac oslabený, pórov, niť - nitka, žrď -žŕdka, kuchyňa - kuchynka, ale homola - homôľka;
• v slovenčine je desať párov konsonantov podľa príznakov znelosť - neznelosť [b:p, d:t, ď:ť, 3:c, Š:č, g:k z:s, ž:š, v:w:f, x:y:h], v dvojiciach [v - f] a [x - h] sa pri neutralizácii vyskytujú pozičné varianty [w], [u] a [y];
• slovenčina má regresívnu znelostnú neutralizáciu [hátka, ľepka, pot sedlo, otpočívať, ftejto, dup, zup, suset, hviest, g borovici, zjiadom], vrátane pred vokálmi a sonórnymi konsonantmi [čazjíťeká, nážjazik];
• pre slovenčinu je charakteristická splývaná výslovnosť, tzn. neexistencia rázu vnútri výpovede [z^autom, v^auťe];
• v slovenčině neexistujú systémové protetické hlásky v takej miere ako v češtine (aký, akosť, oči, ešte);
• slovenčina má tendenciu k zachovávaniu stúpajúcej sonority spoluhlások na začiatku slov; rozdielne od češtiny je v slovenčine len málo slov proti tejto tendencii a aj tie sú výpožičkami z češtiny (ľstivý, ľpieť, lkať);
• slovenčina má zmenu skupiny šč na šť (ešte);
• spoluhláskové skupiny st, sp, sk sa v internacionalizmoch vyslovujú a píšu ako šp, št, šk (pórov. štát, šport, škandál); %
• intenzívny prízvuk je v slovenčine fixovaný na prvú slabiku: POčasie BOlo ŤAŽko PREDvídať., TVRdil, že mu Oznámi NIEčo DOležité.
• Celkovo je v slovenčine najmenej hláskových alternácií zo západoslovanských jazykov, pretože v nej sú oslabené pozície pred gramatickými morfami, kde je výrazná tendencia po jednotnom tvarotvornom základe; pokiaľ však ide o počet alternantov, slovenčina sa od češtiny mimoriadne neodlišuje, pretože pred derivačnou morfémou sa aj v slovenčine realizujú alternácie systémovo. Slovenčina má najvyšší počet vokalických alternácií spomedzi západoslovanských jazykov. Na odlíšenie češtiny a slovenčiny mala vplyv aj kodifikácia spisovného jazyka: skorá kodifikácia českého jazyka súvisí so zložitejším pravopisom, pôvodnými gramatickými tvarmi, zložitejšou syn-ťaxou; neskoršia kodifikácia slovenčiny súvisí s jednoduchším pravopisom, s kodifikáciou pravidelnejšieho a jednoduchšieho flektívneho systému, jednoduchšou skladbou v textoch.
1.1.2 ZÁKLADNÁ HLÁSKOSLOVNÁ CHARAKTERISTIKA ČEŠTINY
p
• druhý najvyšší počet vokálov a diftongov (13) a najnižší počet konsonantov (25) v rámci západoslovanských jazykov;
• korelácia kvantity vokálov s fonologickou platnosťou, a to 5 párov vokálov, na rozdiel od slovenčiny bez slabikotvorných r, 1;
• neexistencia neutralizácie kvantity (zpívání, krátký, doufám, o písních, ptákům);
• vyššia frekvencia e, i než v slovenčine (pórov, výsledok přehlásky a na e, u na i v okolí mäkkých spoluhlások), napr. v češtine: led, čich - v slovenčine ľad, čuch;
• zánik stúpavých diftongov (pórov, monoftongizácie ie na í, v češtine bílý - v slovenčine biely, uo na ů [ú], stůl - stôl);
• klesavý diftong ou (vznikol diftongizáciou dlhého ú, pórov, louka - lúka); analogicky v cudzích slovách sa v češtine vyčleňujú klesavé diftongy au, eu (auto, pneumatika);