10
1. LEKCIA
b) v Gsg. vzorov chlap, stroj, srdce, ak sa podstatné mená končia na mäkkú samohlásku: učiteľa -učitele, muža - muže, srdca - srdce, mora - moře, teľaťa - telete;
c) pri zámenách po mäkkej spoluhláske: naša - naše, vaša - vaše, moja - moje, tvoja - tvoje;
d) v tematickej submorfe slovies typu vracať: obracať - obracet, kričať - křičet, ležať - ležet, držať-držet, bežať- běžet, hádzať - házet, naháňať - nahánět;
e) vnútri slov: žart - žert, ťažký - těžký, vedľa - vedie, podľa -podle, pohľad - pohled, šťastie -štěstí, čakať - čekat, ďakovať - děkovat, predsa - přece, objaviť sa - objevit se, zjazd - sjezd, zjav -zjev.
1.2.1.3 Podobne ako je to pri [a], aj slovenskej krátkej samohláske [u] zodpovedá v češtine [u] len po tvrdých spoluhláskach: ruka, zub, dub, už, tu, skupina, ucho, muž, vzduch, republika. Pri mäkkých spoluhláskach je v češtine [i], v slovenčine je [u]:
a) v koreni slov: ľud - lid, kľúč - klíč, sľub - slib, cudzinec - cizinec, kožuch - kožich, ľudský -lidský;
b) v Dsg. vzorov stroj, srdce, vysvedčenie (čiastočne chlap, hrdina): stroju - stroji, srdcu - srdci, teľaťu - teleti, moru - moři;
c) v 3. os. pl. zodpovedá slovenskej koncovke ú po j a inej mäkkej spoluhláske české í: majú -mají, volajú - volají, kupujú - kupují, píšu -píší.
1.2.1.4 Krátkemu [i] (grafémám i a y) v slovenských slovách zodpovedá väčšinou [i] (i a v) v českých slovách: my, vy, ryba, chytám, jazyk. Niekedy je medzi slovenčinou a češtinou rozdiel v dĺžke samohlások (byť - být, lipa - lipa, misa - misa, sila - sila, krásny - krásny) a niekedy v pravopise (tiger -tygr, partizán - partyzán, ženy spali - ženy spaly, stoly stáli - stoly stály).
1.2.1.5 Slovenské krátke [e] korešponduje často s českým krátkym [e]: žena, český, slovenský, srdce, sen, chlapec, počet, ten, sem, jeho, že. Po d, t, n sa označuje ako e alebo ě: teplo, otec, nemocnice, děti, tělo, Němec; po b, p, m,^y sa tiež označuje ako e alebo ě: pěna, běžet, svět, směr. Slovenskému [e] môže niekedy" zodpovedať aj české [e:] (rýchle - rychlé, krásne - krásné, leto - léto, lepšie - lépe), zriedkavo / (breza - bříza).
1.2.1.6 Slovenskému krátkemu [o] zodpovedá české [o]: nos, nový, noc, mnoho, o, od, pod, do, on, trochu. Slovenskému krátkemu [o] môže zodpovedať aj české dlhé [u:] (bývalé ó, graficky sa realizuje ako u): voz - vůz, dvor - dvůr, boh - bůh, soľ - sůl, svoj - svůj, tvoj - tvůj. V historicky vysvetliteľných prípadoch (často ako striednica za tvrdý jer alebo vkladná hláska) korešponduje slovenské [o] s českým [e]: Pavol - Pavel, orol - orel, posol - posel, slovenská prípona -ok s českou príponou -ek (lístok - lístek) a koncovka -om v Isg. pri maskulínach s českou koncovkou -em (s pánom - pánem, zubom - zubem).
' 1.2.2 SYSTÉM DLHÝCH SAMOHLÁSOK V SLOVENČINE A ČEŠTINE Slovenčina Čeština
r 'r r
1 u 1 u
é ó é ó
r r
a a
Obidva jazyky majú zhodne päť dlhých samohlások á, ó, ú, é, í. Samohlásky ó a čiastočne aj é sú na periférii systému v slovenčine aj v češtine. V češtine je frekventovanejšia samohláska í, ktorej často zodpovedá slovenská dvojhláska ie, iu, ia, v obmedzenej miere to môžeme tvrdiť aj o českej samohláske á, ktorej zodpovedá slovenská dvojhláska ia.
Naopak, slovenskému ú môže zodpovedať česká dvojhláska ou. V obidvoch jazykoch je protiklad krátkeho vokálu proti dlhému vokálu alebo dvojhláske, dlhej nositeľke slabičnosti. Proti krátkemu a v slovenčine stojí dlhé á alebo dvojhláska ia (často po mäkkých spoluhláskach), v češtine stojí proti krátkemu a len dlhé á (žába - deset žab). Proti slovenskému krátkemu u je dlhé ú, ale zriedkavo, prevažne po mäkkých spoluhláskach, aj dvojhláska iu.
V češtine sa dlhé ú graficky označuje trojakým spôsobom: na začiatku slova, po predpone a v cudzích slovách ako dlhé ú (ústa, neúnavný, túra), vnútri a na konci slov ako ů (stůl, domů) a v cudzích slovách v prípone -ura a -una s krátkym u (kultura - číta sa ako kultúra). Okrem dlhého m je v českom vokalickom systéme protiklad diftong ou-u pri alternácii (moucha - hodně much).
Proti krátkemu i, y je v obidvoch jazykoch dlhé í, ý. Proti krátkemu e je v slovenčine častejšie dvojhláska ie a len zriedkavo v koncovkách adjektiv dlhé é. V češtine stojí proti krátkemu e iba jeden