HLÁSKOSLOVNÉ ZHODY A ROZDIELY SLOVENČINY A ČEŠTINY
11
pendant é. Proti krátkemu o je v slovenčine diftong ô {noha - nôh) a len zriedkavo v cudzích slovách a citoslovciach ó (balón, betón, škandalózny, haló). Pendantem krátkeho o je v češtine tiež dlhé ó, rovnako silne obmedzené na cudzie slová. Častejší je však protiklad ů-o (sůl - soli, stůl - stolu).
1.2.2.1 Slovenskému dlhému á zodpovedá spravidla české dlhé á: vláda, láska, zákon, plán, právo, základ, náš, váš, sám, ale aj krátke a (morféma Npl. neutier - pravidla, slova, děvčata, derivačné prípony -ace, -izace, pórov, nadace, demokratizace). České dlhé á korešponduje po mäkkých spoluhláskach často so slovenským diftongom ia (žák - žiak, dálka - diaľka, čára - čiara), ale aj s krátkym a (máslo - maslo, pláč - plač, kráva - krava, rána - rana, dát - dať).
1.2.2.2 Slovenská samohláska ú korešponduje rovnako s českou hláskou (graficky ako ú, ú, u) v začiatočnej pozícii v domácich slovách, ich předponových odvodeninách a v prevzatých slovách: útecha - útěcha, bezútešný, úspech - úspěch, úsmev - úsměv, kúra - kúra, Múza - blůza, literatúra -literatura, zriedkavejšie s krátkym u (derivačný sufix -uce, revoluce).
V domácich slovách častejšie korešponduje slovenské dlhé ú s českou dvojhláskou ou, ktorá vznikla diftongizáciou z dlhého ú:
a) vnútri slov: súd - soud, sústava - soustava, súhlas - souhlas, kúpeľňa - koupelna, kúpiť -koupit, túžiť - toužit;
b) v Asg. adjektiv ženského rodu: dobrú noc - dobrou noc, šťastnú cestu - šťastnou cestu, dobrú chuť - dobrou chuť;
c) v 3. osobe pl. prézenta po nemäkkej spoluhláske zodpovedá slovenskej koncovke -ú česká koncovka -ou: vezú - vezou, nesú - nesou, berú - berou, vedú - vedou, lezú - lezou, sú - jsou, budú ~ budou.
Po mäkkej spoluhláske korešponduje často slovenská koncovka -ú s českou koncovkou -/: majú -mají, kupujú - kupují.
1.2.2.3 Slovenské dlhé [i:] (graficky ako /, ý) korešponduje s českým dlhým [/'.] číslo, pýcha, starý, celý, plný, vývoj, pomník, význam. Slovenské dlhé í korešponduje aj s českým krátkym i (systémovo: kníh - knih, ulíc - ulic, Košíc - Košic, pozícia -pozice, sporadicky hríb - hřib, rýchly - rychlý, líška -liška) a opačne, české dlhé í korešponduje so slovenským i (sporadicky: síla - sila, sýr - syr, mýdlo -mydlo).
1.2.2.4 Slovenské dlhé é korešponduje s českým dlhým é: malé, politické, mnohé, problém. V obidvoch jazykoch je to hláska na periférii systému a vyskytuje sa prevažne* v koncovkách prídavných mien a v cudzích slovách, pri obmedzení neutralizáciou kvantity v slovenčine ide o rozdiel é - e (krásné - krásne [krásne]), sporadicky iné rozdiely (léto - leto).
1.2.2.5 Dlhé ó je v obidvoch jazykoch obmedzené na slová cudzieho pôvodu a na citoslovcia: sója, sólo, fórum, ó, haló.
1.2.3 DVOJHLÁSKY V SLOVENČINE A V ČEŠTINE
Čeština (eu)
ou
(au)
Slovenčina
íu
ie
\
uo
ia
V češtine aj v slovenčine majú dvojhlásky platnosť dlhej hlásky. Slovenčina má štyri stúpavé dvojhlásky ia, ie, iu,' ô, ktoré majú polovokál / alebo u na začiatku. Čeština má klesavé diftongy, a to v domácich slovách diftong ou (se ženou) a v cudzích slovách diftongy eu, au (auto, neurochirurgie, pneumatika). V slovenčine ide vždy v týchto slovách o spojenie dvoch hlások, nie o diftong, hoci ich fonetická podobaje rovnaká ako v češtine (auto, neurochirurgia, pneumatika, so ženou).
Korešpondencia samohlások a dvojhlások:
Č   [á]      S [á, ja, a]
S [á] -+ Č [á, a] S  [ja] - Č    [á, í]
Č [é] - S [je,é,e]
S  [é] —► Č [é] S [ie] -» Č [í, e, (é)]
C [ú] -S [ú,iu,Uo]
C [ou] - S [ú]
S [ú]      Č [ú, u, ou]
S [uo] - Č [ú, o]