12
í íl
1. LEKCIA
1.2.3.1 Slovenská dvojhláska ie korešponduje s českými samohláskami í, e, é. S dlhým í korešponduje v Nsg. vzoru vysvedčenie (vysvědčení, psaní, čtení) a v koncovkách adjektiv vzoru cudzí I jarní (dalšího, cizímu, cizí dítě, další děti a ženy) a vnútri slov (miesto - místo, biely - bílý, dielo - dílo, pieseň - píseň, podmienka - podmínka, mier - mír, cieľ- cíl). S českým krátkym e korešponduje dvojhláska ie predovšetkým vnútri slov: koniec - konec, myšlienka - myšlenka, nie - ne, čierny - černý, rieka - řeka; po d, t, n sa e zapisuje ako é: niekde - někde, hľadieť - hledět, vidieť - vidět, vedieť -vědět. Po b, p, m, v, f sa graféma ě číta ako je (po m ako ňe): hviezda - hvězda, rozumieť - rozumět, sovietsky - sovětský. Zriedkavo korešponduje diftong ie s českým dlhým é: viesť - vést, doviezť -dovézt, mlieko - mléko, polievka-polévka.
1.2.3.2 Slovenský diftong ia korešponduje najčastejšie s dlhým á: žiadny - žádný, žiak - žák, žiarovka - žárovka, diaľka - dálka, čiara - čára, piaty - pátý, piatok - pátek. S českým dlhým í korešponduje dvojhláska ia:
a) v koncovkách Dpi. a Lpl. vzoru ulica a dlaň (uliciam - ulicím, uliciach - ulicích, dlaniam -dianím, dlaniach - dlaních); v koncovkách adjektívneho vzoru cudzí: cudzia - cizí;
b) v slovotvorných príponách -iar, -iareň: maliar - malíř, mraziareň - mrazírna, uhliar - uhlíř, kupliar - kuplíř, baliareň - balírna;
c) vnútri slov: viac - víc, vziať - vzít, peniaze - peníze.
1.2.3.3 Zriedkavý slovenský diftong iu korešponduje s dlhým i (přehláska ú na i) v koncovkách mäkkých vzorov vysvedčenie, cudzí: znameniu - znamení, umeniu - umění, cudziu - cizí.
1.2.3.4 Diftong ô [uo] korešponduje s českým dlhým u [u:]: môj - můj, pôda - půda, dôležitý - důležitý, rôzny - různý, kôň - kůň, stôl - stůl, spôsob - způsob, vôbec - vůbec, okrem toho môže dvojhláska ô korešpondovať v češtine s o: ôsmy - osmý, môcť- moct, pomôcť - pomoct.
1.2.3.5 Český diftong ou, ktorý vznikol z dlhého ú, korešponduje väčšinou so slovenským dlhým ú: lúka - louka, súd - soud, Francúz - Francouz, kúpať sa - koupat se, pri neutralizácii kvantity v slovenčine korešponduje aj ou a u (vládnu - vládnou).
1.2.4 SLABIKOTVORNÉ HLÁSKY V SLOVENČINE A ČEŠTINE
Slovenčina r 1 - ŕ í Čeština r      1     m -
V slovenčine sa na tvorbe slabík zúčastňujú okrem samohlások a dvojhlások aj hlásky r, l a ich dlhé pendanty ŕ, l; v češtine sú iba krátke slabikotvorné hlásky r, l, m.
1.2.4.1 Dlhému slovenskému ŕ, l zodpovedá:
a) české krátke r, l: hŕstka - hrstka, mŕtvy - mrtvý, víča - vlče, vŕba - vrba, do vín - do vln, bŕzd-brzd;
b) spojenie r, l a sprievodnej hlásky ou: prehĺbiť - prohloubit, tĺcť- tlouct, hĺbka - hloubka, kĺzať sa - klouzat se, dlhý - dlouhý.
Niekedy aj slovenskému r, l zodpovedá česká spoluhláska r, l a sprievodné hlásky e, u: krv- krev, slnce - slunce.
1.2.4.2 V slovenčine sa slabikotvorné r, l nikdy nemôže vyskytovať v pozícii na konci slova. Na rozdiel od slovenčiny sa v češtine v tejto pozícii môžu vyskytovať slabikotvorné hlásky r, l, m: vietor -vítr, Peter - Petr, brat - bratr, niesol - nesl, padol - padl, zmysel - smysl, osem - osm, sedem - sedm. Pri niektorých tvaroch slovies však aj v češtine tvary typu blbl, vrhl, zvrtl ustupujú tvarom blbnul, vrhnul, zvrtnul.
1.2.5 SYSTÉM SPOLUHLÁSOK V SLOVENČINE A ČEŠTINE
Porovnanie konsonantického systému:
S [ b c č d ď 3 5 fghxjk 1 ľ mnňpr-sštťvzž] C   [ b c č d ď -   -   fghxjk 1-mnňprřsštťvzž]
Najnápadnejší rozdiel v spoluhláskových systémoch češtiny a slovenčiny je ten, že slovenčina nemá spoluhlásku ř a čeština nemá spoluhlásky ľ, [3] a [3] (okrem prevzatých slov typu džudo, džem).