PREHĽAD UPLATŇOVANIA PRAVIDLA O RYTMICKOM KRÁTENÍ A VÝNIMIEK Z NEHO
1. PRAVIDLO O RYTMICKOM KRÁTENÍ
V spisovnej slovenčine nebývajú dve dlhé slabiky bezprostredne za sebou, ( sa tvarotvorný alebo odvodzovací základ končí na dlhú slabiku, ohýbacia I pony (pri skloňovaní a časovaní) alebo slovotvorné prípony s dlhou slabikou v rámci slova skracujú. Za dlhé slabiky sa pokladajú slabiky s dlhou sama kou, s dvojhláskou a s dlhým í, f. Pri skracovaní sa dlhé samohlásky n (U hlásky menia na príslušné krátke samohlásky, pričom dvojhlásky sa slris takto: ia — a, ie - e, iu -u, ô - o.
Pravidlo o rytmickom krátení sa uplatňuje v týchto prípadoch:
1. V pádových príponách podstatných mien, a to:
a) v dative a lokáli množného čísla podstatných mien ženského rodu, úradníčkam - úradníčkach, riekam - riekach, hrádzam - hrádzach, čltáf\ - čítaniach, sviecam - sviecach (ale ženám - ženách, uliciam - uliciach, \ niam - dlaniach, kostiam - kostiach);
b) v nominative, dative, akuzative a lokáli množného čísla podstatných i stredného rodu, napr.: miesta - miestam - miesta - miestach, líca - Met líca - lícach (ale mestá - mestám - mestá - mestách, srdcia - srdciam cia- srdciach).
2. V pádových príponách akostných a vzťahových prídavných mien, rada čísloviek a príčastí, ktoré sa skloňujú podľa vzoru pekný a cudzí, napr. krátili krásneho - krásnemu - krásnym - krásni/krásne - krásnych - krásnymi, i na - krásnu - krásne, čierny - čierneho - čiernemu - čiernym - čierni/člet\ čiernych, čierna - čiernu - čierne, čierne - čierneho - čiernemu - čiernym, i čiansky - turčianska - turčianske, siedmy - siedmeho - siedmemu - sicdn siedmi/siedme - siedmych, siedma - siedmu - siedme, rýdzi - rýdza svieži - svieža - svieže, pracujúci - pracujúceho - pracujúcemu -pracu/úch pracujúcich a pod. (ale pekný - pekného - peknému - pekným - pekní/pt /. pekných -peknými, pekná - peknú - pekné, cudzí- cudzieho - cudziemu ■ dzím - cudzí/cudzie - cudzích - cudzími, cudzia - cudziu - cudzie).
3. V slovesných tvaroch, a to: a) v neurčitku, v prípone 3. os. množného čísla, prechodníka a príloinu
činného príčastia slovies vzoru padnúť, napr. vládnuť - vládnu - vládnu vládnuci, striehnuť - striehnu - striehnuc - striehnuci (ale chladnut chladnú - chladnúc - chladnúci);
h
■pli
Klpone 3. os. množného čísla, prechodníka a prítomného činného prímu", vzoru česať, napr. lámu - lámuc - lámuci, viažu - viažuc - via-t< * >!. i vili   češúc - češúci);
I) v |iil|>onnch tvarov prítomného času slovies vzorov robiť a volať, napr. (m   , liváliš - chváli - chválime - chválíte, čiernim - čierniš - čierni -lirrnite, hlásam - hlásaš - hlása - hlásame - hlásate, spievam -Hkf ■ spieva - spievame - spievate (ale robím - robíš - robí - robíme -
i    m - voláš - volá - voláme - voláte); ii   u.n och prítomného času opakovacích slovies zakončených na -avať, phiivať - písavam - písavaš - pisava - písavame - písavate, čítavať -Čňava, spievavať - spievavam - spievava, kúpavať - kúpavam -i |lc volávať - volávam - volávaš - voláva - volávame - volávaté). \ p iiilíve množného čísla podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa Unu a mesto, po dlhej slabike sa vkladá krátka samohláska o, napr. čia-ŕlH/iuk, sviečok, ukážok, úradníčok, robotníčok, sekretárok, lekárok; lý-pllťlak, krosienok, okienok, kolienok (po krátkej slabike sa vkladá dvojíc, impr. matiek, učiteliek, herečiek, sponiek, kvasiniek; očiek, klbiek).
P n / n A m k a. - Pred spoluhláskami m, n, l, r, v sa po dlhej slabike niekedy Éfwli) nielen krátka samohláska e, ale aj dvojhláska ie, a tak vznikajú dvojtvary, napr. i xlia/výhier, výzva - výzev/výziev, pásmo - pásem/pásiem, krídlo - krí-[pi l»M/W, CIslo - čísel/čísiel, vlákno - vláken/vlákien.
ílmhneninách utvorených príponou -ko s vkladnou samohláskou v pred-i hu i •labikc, napr. vlákenko k slovu vlákno, plátěnko k plátno, krídelko ». i,//,. Mselko k číslo, písemko k písmo (ale svetielko k svetlo, zrkadielko okienko k okno, kolienko ku koleno). i H i \mení podstatných mien príponami -nik, -ík, -íček, -íctvo, -ák, -ár, h hl i Ivorení prídavných mien príponami -ný -ský, -cký, -iansky po predčili ej dlhej slabike nastupujú krátke prípony -nik, -ik, -iček, -ictvo, -ak, a. n. ny, -sky, -cky, -anský, napr. vrátnik, strážnik, lekárnik, trávnik, l/A, svietnik, rybárik, pohárik, fúzik, snehuliačik, dáždiček, kúštiček, ftvo, papiernictvo, piatak, siedmak, bábkar, pamiatkár, prevádzkareň, %tí>ň, kúpny, múčny, mliečny, vábny, španielsky, švédsky, taliansky, eu-i iuľnicky, ostrolúcky, komárňanský, drienčanský.
I VÝNIMKY Z PRAVIDLA O RYTMICKOM HHATENÍ
liiiihii dl/ka sa nekráti v týchto prípadoch:
U, V píniových príponách podstatných mien stredného rodu zakončených na í ii. i,i skloňujú podľa vzoru vysvedčenie, napr. lístie - lístia - lístiu - lis-