- skálí, prútie -prútia -prútí, tr'stie - tŕstin i
tie - lístí- lístím, skálie - skália tŕstí, siatie - siatia - siatí.
2. V pádovej prípone -í genitívu množného čísla podstatných mien ženskét rodu, napr. hrádzí, schôdzí, klieští, básní, piesní, kázní, siení, strání, strojární, tlačiarní.
3. V tvaroch genitívu množného čísla s vkladnou dvojhláskou ie pri podsUB| ných menách ženského a stredného rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzorov ženu, ulica a mesto, napr. výhra - výhier (popri výher), Mlynářce - Mlynáriec, has-podárstvo - hospodárstiev, cigánstvo - cigánstiev.
4. V pádových príponách živočíšnych prídavných mien, napr. páví - pávli ho - páviemu - pávím, pávia - páviu, pávie - pávích - pávími, netopierí m netopierieho, netopieria - netopieriu, netopierie; krokodílí, krokodília, krokodílie; diviačí, diviačia, diviačie.
5. V tvaroch prítomného času slovies vzoru rozumieť, napr. zmúdrieť I zmúdriem - zmúdrieš - zmúdrie - zmúdrieme - zmúdriete, zvážnieť - zvdl*\ niem - zvážnie, vytriezvieť - vytriezviem - vytriezvie.
6. V prípone -ia 3. os. množného čísla prítomného času, v prípone prechod* nika -iac a v prípone prítomného činného príčastia -iaci, napr. chvália, chváA liac, chváliaci; hlásia, hlásiac, hlásiaci; vážia, vážiac, vážiaci; ľúbia, ľúbim; ľúbiaci; triedia, triediac, triediaci; vŕšia, vŕšiac, vŕšiaci.
7. V prípone minulého činného príčastia-vší, -všia, -všie po predchádzajúcej dvojhláske ia, napr. vyliavší, vyliavšia, vyliavšie; zakliavší, zakliavšia, zakliaV' šie; udiavšísa, udiavšia sa, udiavšie sa.
8. V tvaroch opakovacích slovies zakončených na -ievať (dvojhláska ie sn neskracuje), napr. blúdievať - blúdievam - blúdievaš - blúdieva - blúdieval,, chválievať, hrmievať, polievať, slávievať, trápievať.
9. V príponách -iar, -iareň (dvojhláska ia sa neskracuje), napr. míliar, má-čiar, bieliareň, rýchliareň, tried iareň.
10. Vzložených slovách, napr. tisícnásobný, tisíckrát, druhýkrát, tretíkrát, viacmiestny, šéftréner.
11. V tvaroch neurčitých zámen s časticami nie-, bár-, bárs-, bohvie-, čert-vie-, ktovie-, neviem-, napr. niekým, niečím; niečí, niečia, niečie, niečieho, niečiemu, niečím, niečiu, niečích, niečimi, bárčím, bárským, bohviekým, čertviečím, ktoviekým, neviemčia, neviemčiu, neviemčie.
12. V slovách s predponami ná-, zá-, sú-, napr. nádielka, námietka, nátierka, zásielka, súčiastka.
PREHĽAD TVORENIA ŽENSKÝCH PRIEZVISK
I. DOMÁCE PRIEZVISKÁ
I. I. Od domácich mužských priezvisk, ktoré majú formu podstatného mena i nu /ukončené na spoluhlásku, ženské priezviská sa pravidelne tvoria príponou mfä, napr. Novák - Nováková, Rybár - Rybárová, Janák - Janáková, Svetlík - Světlíková, Kuchár - Kuchařová, Vlk - Vlková, Švec - Švecová.
1.2. Pri tvorení ženských priezvisk od mužských priezvisk zakončených na •ľc, -ck, -ok vkladná samohláska e, resp. o niekedy vypadáva, a to podľa toho, t\ vypadáva alebo nevypadáva pri skloňovaní mužského priezviska.
ii) Vkladná samohláska vypadáva, ak sa živo pociťuje súvislosť priezviska mi vSeobecným podstatným menom alebo s iným vlastným menom, napr. Klinec {Klinca) - Klincová, Škorec (Škorca) - Škorcová, Nemec (Nemca) - Nemcova, Adamec (Adamca) - Adamcová, Komárek (Komárka) - Komárkova, VI-iVá (Vlčka) - Vlčková, Ďuríček (Duríčka) - Duríčková, Petrásek (Petráska) -hirášková, Svitok (Svitka) - Svitková, Pastorok (Pastorka) - Pastorková.
b) Vkladná samohláska nevypadáva, ak sa živo nepociťuje súvislosť priezviska so všeobecným podstatným menom alebo s iným vlastným menom, napr. Ptrec (Pereca) - Perecová, Fusek (Fuseka) - Fuseková. Vkladná samohláska ipravidla nevypadáva ani pri domácich (pôvodom slovanských) priezviskách písaných cudzím pravopisom, napr. Jellinek (Jellineka) - Jellineková, Kubi-tschek (Kubitscheka) - Kubitscheková.
Poznámka. - V niektorých ženských priezviskách sa vkladné samohlásky e, o na rozdiel od všeobecnej zásady zachovávajú, resp. vypadávajú, ak ide o zachovanie rodinnej tradície v používaní príslušnej podoby ženského priezviska, napr. Hudec -Hudcová i Hudecová, Svitek - Svitková i Sviteková, Dudok - Dudkova i Dudoková. Vkladné samohlásky e, o sa vždy zachovávajú pri tvorení ženských priezvisk od mužských priezvisk zakončených na -ček a -čok s predchádzajúcou spoluhláskou a od priezvisk zakončených na -štek, napr. Stanček (Stančeka) - Stančeková, Turček (Turčeka) - Turčeková, Kopčok (Kopčoka) - Kopčoková, Urbančok (Urbančoka) -Urbančoková, Pištek (Pišleka) - Pišteková, Meštek (Mešteka) - Mešteková.
1.3. Od domácich mužských priezvisk zakončených na samohlásky -a, -o sa ženské priezviská tvoria príponou -ová, pričom sa koncová samohláska /. mužského priezviska vynecháva, napr. Ryba - Rybová, Hrdina - Hrdinova, Knieža - Kniežová, Kurča - Kurčová, Lacko - Lackova, Kmo - Krnová, liartko - Batiková.