Svätý Matúš apoštol a evanjelista
Jeden z dvanástich apoštolov
Pôvodným menom Lévi, evanjelistami nazývaný aj Lévi Alfejov
Bol mýtnikom v Kafarnaume, čo bolo povolanie tak nenávidené židmi, že každého mýtnika považovali za hriešnika
Po povolaní Ježišom Kristom k apoštolátu prijal meno Matúš
Matúš- prekladá sa ako dar pohotového jednania alebo ako darca rozvahy. Bol v skutku darom pohotového jednania kvôli jeho rýchlemu obráteniu a darcom rozvahy pre spasené hlásanie slova Autor prvého evanjelia
emblém: kniha evanjelií, človek, anjel, meč, peňaženka
Taktiež je zobrazovaný s mešcom, halapartňou, či sekerou (nástroj umučenia), ale najčastejšie s človekom/ anjelom, pretože jeho evanjelium začína velkým rodokmeňom Krista Povolanie Matúša Ježišom Kristom:
„Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúš a povedal mu: „Poď za mnou!" No hľadel na neho nie tak telesným zrakom ako pohľadom vnútorného milosrdenstva. Videl mýtnika, pozrel naňho milosrdne a vyvolil ho. Matúš vstal a išiel za ním. Matúšova hostina:
Matúš okrem svojho nového učiteľa povolal na hostinu aj mýtnikov. Popri mýtnikoch sa zúčastnili na hostine v Matúšovom dome aj "hriešnici", ako ich nazýva Matúšovo a Markovo evanjelium. Farizeji tým boli pohoršení a vyčítali Ježišovým učeníkom: "Prečože váš učiteľ je s mýtnikmi a hriešnikmi?" Odpovedal sám Ježiš: "Nie zdraví potrebujú lekára, ale chorú Choďte a naučte sa, čo znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu! Lebo neprišiel som volat spravodlivých, ale hriešnikov, aby robili pokánie"
Podľa svedectva Eusébia a sv. Epifána Matúš učil najprv v Judey a okolí, kde ku viere obrátil mnoho Židov a pokrstil ich. Neskôr hlásal v Etiópii. Legenda Aurea:
Podľa tejto legendy pôsobil Matúš na misii v Etiópii, v meste Nadabar, kde býval u novo pokrsteného eunucha slúžiaceho kráľovnej . Skrotil dvoch drakov, ktorých priviedli čarodejníci Zaroes a Arfaxat. Vzkriesil z mŕtvych syna kráľa Egippa, ktorý Matúša považoval za boha a chcel mu postaviť chrám, ale Matúš dal za darované zlato postaviť kostol. Po Eggipovej smrti nastúpil na trón Hyrtak a zatúžil po Eggipovej dcére Ifigénii. Matúš tomu bránil a bol jedným z vojakov pri oltári bodnutý mečom. Po smrti Hyrtaka sa kráľom stal brat Ifigénie a kúzelníci boli vyhnaní zo zeme do Perzie. Relikvie svätého Matúša sú od roku 825 uctievané v Bretagni a Benevente. S cyklami zo života svätého Matúša sa stretávame predovšetkým v Taliansku
• Starokresťanskí spisovatelia z 2.-4. stor. hovoria o evanjelistovi Matúšovi, že po Ježišovom nanebovstúpení istý čas (údajne 12 rokov) pôsobil v Palestíne.
Staré pramene nie sú jednotné pri určovaní apoštolovho pôsobiska po odchode z Palestíny. Najčastejšie hovoria o Etiópii, ale niektoré spomínajú Perziu alebo Pontus pri Čiernom mori, ba aj Macedóniu na európskej pevnine
• Takisto správy o spôsobe jeho smrti nie sú jednotné. Nechýbajú zmienky, podľa ktorých apoštol Matúš zomrel prirodzenou smrťou. Ale väčšina vážnych prameňov pokladá sv. Matúša, apoštola a evanjelistu, za mučeníka.