Ukrižovanie Krista - sylabus


Ukrižovanie v Biblii a Legende Aurea:

ü  Ježiš je ukrižovaný na vrchu Golgota spolu s 2 lotrami ( podľa Zlatej legendy sa dobrý lotor
volá Dismas, zlý Gesmas). Pre jedného je určené miesto v raji, pre druhého v pekle.

ü  Ukrižovanie bolo určené iba najhorším zločincom.

ü  Nápis na kríži - Ježiš Nazaretský, kráľ židovský.

ü  Vojaci hádžu lós o odev ukrižovaného Krista

ü  Pod krížom  stoja sv. Ján, Panna Mária, Mária Magdaléna a Salome          Kristus zveruje PM do
starostlivosti Jánovi

ü  Jeden z okolostojacich podáva Ježišovi hubu namočenú v octe

ü  Keď Krista ukrižujú, zotmie sa ; po jeho smrti mŕtvi vychádzajú z hrobov a chrámová opona sa
roztrhne napoly

ü  Zločincom polámali nohy a Kristovi prepichli bok, z ktorého vytiekla krv a voda


Ukrižovanie ako ikonografická téma:

ü  ústredný námet kresťanského umenia

ü  prvotná cirkev sa mu vyhýba - buď je v scéne príliš veľa hrôzy a utrpenia, alebo chýbajú vzory (
Grabar ) . Symbolické znázornenie - baránok pod krížom, obetovanie Izáka, smrť Ábela

ü  najstaršie vyobrazenie - slonovinová krabička z Britského múzea z r. 425

ü  rozšírená téma v predkarolínskom období - Kristus víťazí nad smrťou, chýba tŕňová koruna
a utrpenie, Kristus má otvorené oči

ü  8. stor. - prechod k mŕtvemu Kristovi - snaha vyvrátiť tézu monofyzitov v Byzancii, že Kristus
nemá aj ľudskú podstatu

ü  od 11. stor. ochabnutá postava mŕtveho Krista na kríži, objavuje sa tŕňová koruna ( relikviu
priniesol francúzsky kráľ Ľudovít IX v 13. stor.)             dramatizmus a bolesť

ü  renesancia - jemne modelované telo Krista visí v kontraposte

ü  barok - bolestnosť, ale zároveň precízna modelácia

ü  18. stor. - žánrové výjavy a hra so svetlom

ü  kritický realizmus - do scény ukrižovania sa premietajú problémy spoločnosti

Ukrižovanie a kresťanská vierouka:

ü  Kristus vykupuje prvotný hriech Adama           Adamova lebka pod krížom, kríž z dreva stromu
poznania

ü  Eucharistia - Kristova krv je zachytávaná do kalicha

ü  dobro po Kristovej pravici, zlo po jeho ľavici



Osoby okolo kríža:

ü  dvaja lotri - dobrý po pravici Krista má blažený výraz, odnášajú ho anjeli, zlý po ľavici je
zmučený v rukách démonov. V 15. stor. v nemeckom maliarstve motív lámania údov zločincov.

ü  Longinus (gr. kopija) - prepicháva Kristov bok, podľa Zlatej legendy bol slepý a krv Krista ho
uzdravila ( slepec, ktorého niekto vedie za ruku)

ü  Stefaton -  dvíha k Ježišovi hubu s octom , stoja s Longinom po bokoch kríža, od renesancie sa
objavuje zriedka, skôr iba tyč s hubou v dave

ü  vojaci hádžuci lós - prítomní na scénach vo všetkých obdobiach, pri päte kríža či v rohu obrazu,
jeden vrhá kockou alebo sa hádajú

ü  Panna Mária a Ján Evanjelista - od 9. stor. ( karolínska renesancia). Panna Mária stojí po
Kristovej pravici, Ján po ľavici, majú sklonená hlavy. PM sa občas ľavou rukou dotýka tváre
a druhou si podopiera lakeť ( gesto smútku ). Od 15. stor. ustupuje omdlievajúcej PM ( obľúbené
u renesančných umelcov, Mária sa rúti pod náporom smútku, drží ju Ján a zbožné ženy - 3 Márie).
Zamietnuté Tridentským koncilom, v umení po pol. 16. stor. zriedkavé.

ü  Mária Magdaléna - v ranej renesancii bohaté červené šaty, počas renesancie a protireformácie
kľačí pod krížom a občas ho s vášnivým zármutkom objíma. Zvykne bozkávať Kristove nohy, vlasmi
z nich utierať krv či ju zachytávať ústami (eucharistia).

ü  svätci - od pol. 16. stor., pripomína sacra conversatione, sú to patróni kostolov či donátorov,
zakladateľmi rádov, ktoré dielo objednali

Symboly a alegórie v scéne ukrižovania:

ü  Adamova lebka - od 9. stor., býva pokropená Spasiteľovou krvou; obrátená ako kalich, do ktorého
krv steká ( protireformačné umenie)          zmytie dedičného hriechu

ü  Kristova rana - krv a voda z Kristovho boku ako eucharistia a krst. V neskorom stredoveku krv
zbiera do kalicha Adam, v 14. stor. anjeli. Rana býva na pravej strane tela, od 17. stor. to stráca
na význame.

ü  slnko a mesiac - v stredoveku obľúbené, po 15. stor. zriedka. V pohanských dobách na obrazoch
slnečných bohov a cisárov. Podľa Augustína vyjadrujú súvislosť Starého a Nového zákona - Starý
(mesiac), pochopíme až v svetle nového (slnko). V stredoveku slnko ako muž riadiaci kvadrigu,
mesiac ako žena s volským záprahom. Alebo je slnko mužské poprsie so slnečným kotúčom a mesiac žena
s mesačným kosákom. Slnko býva po pravici a mesiac po ľavici Krista.

ü  cirkev a synagóga - iba v stredoveku od 9. stor., vo vitrajách katedrál. Roztrhnutie chrámovej
opony po smrti Krista ako víťazstvo cirkvi nad synagógou. Cirkev - napravo od kríža, na hlave
koruna, drží kalich s Kristovou krvou. Synagóga - naľavo, má zaviazané oči, koruna jej padá
z hlavy, z rúk jej vypadávajú dosky zákona.

ü  pelikán - v renesancii symbol kresťanskej lásky, občas hniezdi na vrchole kríža, Kristus
prelieva krv za spásu sveta

ü  kríž - os sveta, strom života, rebrík na nebesia