JAPONSKÝ MELODICKÝ PRÍZVUK („akusento“) v klasickej gréčtine: na prvej slabike: ΝΕΟΣ νέος [NEos] = nový na prostrednej slabike: ΔΙΔΑΣΚΑΛΟΣ διδάσκαλος [diDASkalos] = učiteľ ΘΑΥΜΑΖΩ θαυμάζω [thauMAdzó] = obdivujem na konečnej slabike: ΠΟΤΑΜΟΣ ποταμός [potaMOS] = rieka ΘΕΑ θεά [theÁ] = bohyňa ΘΕΟΣ θεός [theOS] = boh podobne v japončine: na prvej slabike: KAnodžo = ona na prostrednej slabike: haNAsu = hovorím hanašiMAšta počiatočný skok: ha/našiMAšta otoKOnoko = chlapec (počiatočný skok: o/toKOnoko) onNAnoko = dievča (počiatočný skok: o/nNAnoko) na poslednej slabike: kaWA = rieka kotoBA = slovo, jazyk (počiatočný skok: ko/toBA) Prízvučná slabika sa prejavuje tým, že nasledujúca slabika po nej je nižšia – čiže po prízvučnej slabike nasleduje prudký pokles. Slovo s koncovým prízvukom teda realizuje tento svoj prízvuk len vtedy, ak po ňom nasleduje prípona (tesne pripojená „partikula“): kaWA-kara kotoBA-kara v japončine však - na rozdiel od gréčtiny - existujú aj slová „bez prízvuku“ hataraku = pracovať kodomo = deti len počiatočný skok: ha/taraku ko/domo HOMONYMÁ ROZLÍŠENÉ PRÍZVUKOM: 二本　　　　日本　　　　　　 NIhon(kara) – niHOn(kara) ALE: zloženiny – prízvuk sa v zloženinách mení: 　　　　　　日本人　　 　　　　　　 nihonDŽIn(kara) 　　　　　　日本語　　 0nihongo(kara) その　 ＋　二本、　日本 0sono 　+ NIhon, niHOn len jeden počiatočný výskok v jednej fráze: so/no nihongo kara, so/no NIhon, so/no niHOn I. Nemá rozlišovaciu funkciu, lebo mnohé homonymá sú homonymami aj z hľadiska prízvuku: 琴、古都、事、言、異 KO-to koTO 1. koto. 1. vec. 2. staré hl.mesto. 2. slovo. 3. iný (napr: koTO-ni suru = mať (niečo) iné/odlišné). (Sú prípady, keď sa homonymá odlišujú:) 生み、膿、海 umi-(ga) uMI(-ga) U-mi(-ga) pôrodné bolesti hnis more Pomáha pri určovaní spoločnej etymológie: iný prízvuk = iný pôvod, rovnaký prízvuk = (len!) možný spoločný pôvod 髪、紙、紙、上、守 kaMI KA-mi 1. vlasy. . 1. božstvo. 2. papier 2. hore. pán. (tu však boli iné „i“: božstvo „kamy“) „počiatočný skok“ bezprízvučné (atona) – SKOK NAHOR ko/domo-ga, ki/ga (duch) prízvuk na prvej slabike (prótotona) – SKOK NADOL: KI-ga (strom), Ame-ga TAIGEN vs JÓGEN TAIGEN ( neohybné slová, „nómina“) - prízvuk môže byť na hociktorej JÓGEN al. KACUJÓGO (ohybné slová, „verba, slovesá“) – len dva typy: neprízvučné a prízvučné (na posl. slabike kmeňa): IV. Prízvuk („tonos“) sa môže zaznačovať niekoľkými spôsobmi: 1 v latinke - veľkým písmom (najvýraznejšie), prípadne inými značkami: ... 2 v japonskom texte značkou nad prízvučnou slabikou (najpraktickejšie) a neprízvučné nulou: ... 3 Japonci zvyknú označovať celý priebeh slova hranatými úvodzovkami, alebo čiarou nad vysoko vyslovovanými slabikami: ... TAIGEN („nómina“) ATONA kodomo, karada, hana = nos, oosaka, ko = dieťa (ko/ga), ki 気= duch, 　　　　　　　　ｘ木 hi 日= deň, slnko (hi/ga)　　　　ｘ火　　　　 sinojaponské základné – väčšinou bezprízvučné: tenkan katei　課程、家庭, gimon, hóhó, šútoku, tookjoo (ale: BU-nšó, HO-nbun, I-mi, KJO-oto, ni-HO-n) OXYTONA koto-BA, ata-MA, mo-NO, ko-TO　事、言, toko-RO, to-KI, haNA 花= kvet, haŠI 橋= most, 　　　　　　　　ｘ箸 KI　木 = strom, 　　　　　　　ｘ気　　 HI 火= oheň　　　　　　　　　　ｘ日 (kotoBA-ga, ataMA-ga, moNO-ga, koTO-ga, tokoRO-ga, toKI-ga... KI-ga, HI-ga) MEZOTONA o-ŠA-beri, a-NA-ta, oto-KO-noko, on-NA-noko, zo sinojaponských napr.: niHO-n 日本= Japonsko　　　　　　ｘ二本 (dali by sa podrobnejšie klasifikovať podľa konkrétneho miesta prízvuku, na koľkej slabike) PRÓTOTONA KO-e, HA-ši 箸= paličky　　　　　　　　　ｘ橋 　　　　　　　　　　 NA-ra zo sinojaponských napr.: BU-nšó, HO-nbun, I-mi, KJO-oto, NI-hon 二本= 2　　　　　　　　　　ｘ日本　 opytovacie zámená sú spravidla prótotona: NA-ni, DA-re, DO-ko, DO-o, DO-ošte, DO-nojooni, NA-ze... ZMENY: predpona o- v niektorých prípadoch nemení typ prízvuku, v niektorých mení: nemení:　箸　・お箸 HA-ši oHA-ši (paličky) mení: KA-ge haNA = kvet 0čawan 0okage 0ohana oČA-wan ZLOŽENINY: sinojaponské obvykle pri švíku zloženiny: nihon-RE-ttó japonské staršie často bez prízvuku: kaWA - ogawa　小川 (ale Ookawa　大川) Odvodzovacie prípony: Atonizanty: -go (niHO-n – 0nihongo), -džin (ameriKA-džin, ale po –N preberá prízvuk: nihonDŽIn) Oxytonizanty: ku, ken, ši (NA-ra – naRA-ši) Autotona: ŠU-gi KACUJÓGO („verba, slovesá“) PRÍDAVNÉ MENÁ („slovesá vlastnostné“): Neprízvučné: 0akai, 0acui = je hrubý Prízvučné: šiROi, aCUi = je horúci, NAi = nie je -ku, -sa: 0akai 0acui aCU-i šiRO-i NA-i 0akaku 0acuku A-cuku ŠI-roku NA-ku 0akasa 0acusa A-cusa ŠI-rosa --- SLOVESÁ („činnostné“): Neprízvučné: 0muku, 0mukeru, 0šizumeru 沈める= ponorím　　　　　　　ｘ静める Prízvučné: MAcu, šizuMEru 静める= upokojím -nai: „priťahovač prízvuku“ 0muku 0šizumeru šizuMEru MAcu 0mukanai 0šizumenai šizuMEnai maTAnai -te, -ta „nemení typ prízvuku ALE prízvučným samohláskovým posúva prízvuk o 1 sla k začiatku“ 0muku 0šizumeru šizuMEru MAcu oJOgu 0muite 0šizumete šiZUmete MAtte oJOide autotonické prípony ako –Oo, -MAsu/-MAšita, maSEn(dešita): 0muku MAcu muKOo maTOo mukiMAsu mačiMAsu mukimaSEn(dešita) mačimaSEn(dešita) Eru, (r)aREru, (s)aSEru „preberač“: 0muku MAcu 0mukeru, 0mukareru, mukaseru maTE-ru, mataRE-ru, mataSE-ru FONOLOGICKÉ VPLYVY dlhá slabika (= dlhá samohláska, dvojhláska, -n) neprejavuje počiatočný skok nahor: a, atona: tookjoo, oosaka kaU-no-wa = KAu-nowa, akaI-no-wa = aKAi-nowa, KAeru, kanGAe-ru (Preto aj niHO-n vystupuje v iných súvislostiach ako oxytonon, len v základom tvare sa jeho prízvuk posunul, lebo prízvukový model *nihoN neexistuje) znezneľovanie – posúva prízvuk, v súčasnosti obvykle na nasledujúcu: FUku (fúkať) = fuKU VIAZANIE VO VETE: Pravidlo prvého poklesu - „PPP“: KJO-oto + MA-de = KJO-oto-made 0tookjoo + MA-de = tookjoo-MA-de atamA + mAde + gUrai = atamA-made-gUrai (dve možnosti prízvukovania) „Oxeia“ (konečný prízvuk) neprejaví svoj následný pokles, ak „nemá na čom“: Sono kotoBA-o šindžiru? ALE: Sono kotoBA, šindžiru? (bez poklesu) Spona DA (NA-no), DA-tta, DESU, DE-šita – pPPP (pod pravidlom prvého poklesu) 0kodomo ataMA kodomo da (kodomo-DA-joO!) ataMA-da kodomo-NA-nowa ataMA-nanowa (príp. atama-NA-nowa) kodomo-DA-tta ataMA-datta (príp. atama-DA-tta) kodomo-des (kodomo-DE-suJO!) atamA-des kodomo-DE-šta ataMA-dešta (príp. atama-DE-šta) JEDNOSLABIČNÉ PÁDOVÉ PRÍPONY 1 sú tonické pPPP. Ich prízvuk sa (podobne ako pri „sono kotoBA šindžiru?“) neprejavuje. Prejaví sa, iba „ak sa má na čom“, tj. ak za nimi nasleduje ďalšia prípona: ano kodomo-ni ageru – ano kodomo-NI-wa agenai 2 genitívne -no má tendenciu k atonizácii: ni-HO-n ataMA 0nihon-no 0atama-no ale pri jednoslabičných, po číslovkách a v ďalších prípadoch (cuGI-no) neatonizuje: KI = drevo takuSAn cuGI KI-no takuSAn-no cuGI-no 3 substantivizujúce -no „ozytonizant“ (oxytonizuje atona): MAcu maTAnai 0muku mukanai MAcu-nowa maTAnai-nowa muKU-nowa *mukanaI-nowa > mukaNAi-nowa KAu (chovám) 0kau (kúpim) KAu-nowa *ka-U-nowa > KAu-nowa X. VIACSLABIČNÉ PRÍPONY sú rozličných typov. Niektoré sa správajú inak po TAIGEN a inak po JÓGEN. Napr.: MAde, JOri, KOso sú tonické pPPP: kodomo-MAde ALE: ataMA-made. kaRA – tonické pPPP: kodomo-kara, kodomo-kaRA-wa, ataMA-kara NAdo – po TAIGEN tonické pPPP, po JÓGEN oxytonizant atonických. 0kodomo ataMA MAcu 0muku kodomo-NAdo ataMA-nado MAcu-nado muKU-nado