(CHARAKTERISTIKA, VÝVOJ A HLAVNÉ ATRIBUTY)
D:\Users\404459\Desktop\ptg02484818.jpg


}Nositeľmi Mykénskej kultúry - Achájci – indoeurópske obyvateľstvo, predkovia historických Grékov -
prichádzajú do Grécka na prelome 3. a 2. tisícročia zo severu – Ilyria, Epirus.
}Deštrukcia centier Heladskej kultúry – Achájci boli na nižšej civilizačnej úrovni ako miestne
obyvateľstvo – postupne preberajú hlavné znaky a atribúty Heladskej kultúry → vznik Mykénskej
kultúry – nesie v sebe špecifické prvky Heladskej kultúry, spoločne s prvkami kultúry
novopríchodzého etnika.
}
}Ťažiskom moci a centrom Mykénskej kultúry – Peloponéz .
}Od 14. stor. - vzniká množstvo palácov a opevnených hradísk (Mykény, Tyrins, Pylos a i.), ktoré sú
navzájom nezávislé, a ktoré sa postupne stávajú politicko-hospodárskymi centrami jednotlivých
oblastí.
}
}Pevninské Grécko - rozdelené na viacero navzájom nezávislých mestských štátov.
}1.) časté súperenie o moc a nadvládu v danej oblasti.
}2.) Uzatváranie spojenectiev - predovšetkým prostredníctvom dynastických sobášov.
}
} Najväčší rozkvet Mykénskej civilizácie nastáva po zániku Mínojskej civilizácie (cca 1400)
}Achájci obsadzujú Krétu a preberajú kontrolu nad morom - rozvoj diaľkového obchodu a nadväzovanie
nových obchodných a diplomatických kontaktov po celom Stredomorí. (správy z Chettitských prameňov
o tzv. Achchiave – krajine Achájov, ležiacej na Z. od M. Ázie).
}

}
C:\Users\User\Desktop\667px-Path3959-83.png


}Spoločnosť - prísne hierarchizovaná → ostrý majetkový kontrast medzi vládnucou vrstvou a zvyškom
obyvateľstva .
}
}1.) kráľ, tzv. vanak
}dedičný panovník, absolútna moc.
}Ide o tzv. sakrálneho kráľa – je zbožstvený a drží v rukách najvyššiu svetskú i duchovnú moc.
}Zabezpečuje kontakt s bohmi a stará sa o ich priazeň prostredníctvom správneho vykonávania
štátneho kultu – čím zabezpečuje dodržiavanie poriadku  v spoločnosti a chráni ju tak pred úpadkom
do tzv. chaosu.
}Najdôležitejšia je jeho vojenská funkcia – predstavuje oporu a hlavné ťažisko jeho moci.
}
}2.) Vojenská (rodová) aristokracia – tzv. hekweti, epeta
}Primárne vojenská funkcia – spoločne s kráľom sa zúčastňuje rozličných koristnícko-lúpežných
výprav, za účelom zisku majetku a osobnej prestíže – v mykénskej spoločnosti sú tieto vlastnosti
považované za hrdinské a čestné!
}tzv. hybris (pýcha, spupnosť) – charakteristické črty a vlastnosti mykénskej aristokracie
} 1.) Snaha aristokracie žiť v bohatstve a prepychu (dosvedčuje nám to najmä bohatá hrobová výbava)
} 2.) Snaha jednotlivca vyniknúť bez ohľadu na ostatných - na základe opisu v Homérovej Ilias (tzv.
heroický epos), kde úsilie a odvaha jednotlivca dominuje a vyniká nad kolektívnym úsilím celku.
}

}  1.) Idealizácia - Homérová Ilias
}
}„V bitkách proti sebe bojovali stovky mužov. Nebojovali však organizovane v zomknutých formáciách,
ale  jednotlivo resp. po malých skupinách. Keďže ani jeden nebol k ostatku nijako prísne viazaný,
každý si tak na bojisku mohol slobodne vybrať svojho protivníka“.
}
}Charakteristickými znakmi sú:
}1.) osobná odvaha a nadprirodzená sila jednotlivca
}2.)priama účasť božských síl a ich zasahovanie do priebehu a výsledku bitky.
}
}Informácie o priebehu bitiek – dominujú v nich predovšetkým opisy „hrdinských činov“ významných
jednotlivcov, ako i božských zásahov do vývoja a priebehu bitky – celkovému opisu a kolektívnemu
snaženiu celku sa prikladá len malá pozornosť.
}
}2.)Reálny obraz – prostredníctvom archeologických a epigrafických prameňov :
}nástenné maľby a fresky, nápisy a obrazy na náhrobných kameňoch a stélach, keramika, hrobová
výbava panovníkov a významných aristokratov
}
}

}Stredná a Mladšia doba bronzová  (15 – 13 st.)
}Hlavnými zložkami vojska boli:
}1.) ťažká pechota
}menej početná (asi 1/10 celkového počtu), tvorí jadro mykénskych armád - postupuje na čele vojska
v „zomknutej“ formácii a poskytuje ochranu ďalším zložkám – v boji nesie ťarchu prvého náporu.
}charakteristická výzbroj :
}dlhá, obojručná kopija (enkhos), mohutný štít (sakos), meč (pahana), prilba
}
}Bojuje v prednej línii v zomknutej formácii
}Kvůli „ťažkej“ výzbroji má obmedzenú schopnosť mobility.
}zraniteľná voči výpadom ľahkej pechoty a vozatajstva.
}
}
p3255947

D:\Users\404459\Desktop\2.jpg D:\Users\404459\Desktop\16-mycenaean-helmet.jpg
D:\Users\404459\Desktop\Mycenaean_swords_recostruction.jpg


}2.) vozatajstvo
}elita mykénskej armády – vládcova družina zložená z vojensky najschopnejších predstaviteľov
aristokracie.
}vplyv civilizácii Predného Východu
}Kone a vozy sú využívané nie ako bojový, ale predovšetkým ako dopravný prostriedok.
}reprezentatívna úloha - sú symbolom výsadného spoločenského a majetkového postavenia aristokrata –
snaha oddeliť sa od „zvyšku“.
}Viacero typov (dvojzáprah)
}1.) kabínové vozy (16-15 st.) - štvorkolesové
}prototypy neskorších modelov, hranaté tvary, slúžili hlavne jako dopravný prostriedok, málokedy na
boj.
}2.) ťažké bojové vozy (15-12st.)
}mohutnejšie, spevnená konštrukcia kvůli náročnosti terénu a hornatému charakteru gréckej pevniny,
vpredu a na oboch stranách boli kryté
}3.) ľahké bojové vozy – využívané v hornatejšom teréne, zpredu ani zo strán nie sú kryté.
}
D:\Users\404459\Desktop\p3267148.jpg

D:\Users\404459\Desktop\myceaneancharriot.jpg
D:\Users\404459\Desktop\large_chariot_greek_mycenaean_3_rail_1200_bc_3d_model_3ds_c4d_obj_vue_2542e
7c0-0636-4f62-832e-4ffee0c7ed33.jpg

}3.) ľahká pechota a pomocné oddiely
}Najpočetnejšia a najrůznorodejšia skupina - postupuje za ťažkou pechotou (resp. na krídlach) - nie
je však organizovaná do žiadnej bojovej formácie a zväčša bojuje ako „neorganizovaná masa“ – slúži
ako podpora ťažkej pechoty.
}ľahká pechota – veľmi cenená pre široké spektrum využitia - boj zblízka i z diaľky v závislosti od
typu výzbroje, mobilita…
}pomocné oddiely - najvýznamnejšie zložky – lukostrelci, prakovníci, vrhači oštepov... postupujú v
druhej línii s ostatnými zložkami ľahkej pechoty, vyhýbajú sa otvorenému konfliktu.
}výzbroj – luk (viacero typov), prak, vrhacie oštepy, krátke meče, dýky…
}
}„Najväčšou hrozbou pre bojujúcich nie sú meče a hroty kopiji ťažkej pechoty, ale šípy, kamene a
oštepy“.
}
D:\Users\404459\Desktop\p3256018.jpg D:\Users\404459\Desktop\Mycenaean_Warriors_06.jpg

}13 storočie – zmena – nájazdy a vpády cudzích etník (tzv. sťahovanie národov doby bronzovej)
}nutnosť prispôsobiť taktiku a štýl boja – opustenie „tradičného“ spůsobu vedenia vojny
}1.) ľahšia výzbroj - kratšie kopije a meče, menšie štíty (aspis, pelta) – poskytujú nositeľovi
menej ochrany – zavedenie brnenia
}2.) zmena taktiky – namiesto organizovaného boja ťažkej pechoty v tesne zomknutej formácii začína
prevládať „neorganizovaný“ boj v otvorených formáciách – prevládajú vzájomné potyčky a výpady
ľahkej pechoty.
}
}Počas bitiek nie sú jednotlivé bojové zložky typologicky usporiadané – pri útoku jednotlivci a
menšie skupiny postupujú neorganizovane, podľa vlastného uváženia a bojujú spoločne vedľa seba v
otvorenej formácii, bez rozdielu.
}Dôležitú úlohu začínajú zohrávať ľahké a mobilné jednotky pechoty (lukostrelci, vrhači oštepov,
prakovníci...)
}Výrazne sa mení priebeh bitiek – prevládať začína množstvo vzájomných „bezkontaktných“ potyčiek a
výpadov.
}
}Vojsko je z hľadiska aktívnej účasti v bitke rozdelené na 2 časti:
}1.)promachoi  (bojovníci v prednej línii) – aktívne sa zúčastňujúci bitky. Tvoria c. 1/3 vojska.
Nezáleží na type výzbroje (spoločne bojujú všetky zložky)
}2.)pléthos (väčšina) – ostatok - aktívne sa nezúčastňujú bitky. Stoja v úzadí, mimo dostrel
nepriateľa, pripravení zasiahnuť do priebehu bitky.
}Charakteristický je princíp vzájomnej výmeny – striedanie sa jednotlivých skupín v boji, po
určitom časovom intervale (v dôsledku únavy, zranenia, smrti...) – od každého bojovníka sa očakáva,
že aspoň raz aktívne zasiahne do priebehu bitky!

D:\Users\404459\Desktop\Achiles-493-2.jpg D:\Users\404459\Desktop\moatGs1.jpg
D:\Users\404459\Desktop\achilles6.jpg


}„Před bitkou sa všetci bojovníci zhromaždili okolo svojich veliteľov. Po vynesení príkazu k útoku
sa všetci rozbehli smerom k nepriateľovi, každý vlastným tempom. Keď sa dostali na úroveň dostrelu
nepriateľských zbraní, ešte viac sa rozptýlili a tí najchrabrejší z nich, postupovali ďalej smerom
k nepriateľovi. Väčšina však ostala mimo dosah nepriateľa a pozorovala priebeh bitky z bezpečnej
vzdialenosti. Bojovníci v prednej línii bojovali, pokiaľ im to výdrž a sila dovoľovali. Keď sa
vyčerpali, stiahli sa späť a na ich miesto nastúpili ďalší. Toto sa následne opakovalo celý deň“.
}
}„Při postupe, kopijníci so štítmi, ktorí poväčšine tvorili iba desatinu celkového
počtu,…postupovali v prednej línii tesne vedľa seba, chrániac tak zvyšok vojska. Čím viac sa však
približovali k nepriateľovi, roztiahli sa a postupne i oni prešli do otvorenej formácie. V bitke sa
potom následne opät zoskupili a vytvorili tak nepreniknuteľnú líniu, poskytujúcu ostatným ochranu.“
}
}Vojna predstavuje zásadnú a charakteristickú črtu celej mykénskej spoločnosti.
}Súperenie o dominanciu a osobnú prestíž, či už medzi jednotlivými vládcami, ale i medzi ostatnými
bojovníkmi – hlavná príčina vzájomných konfliktov a mocenského partikularizmu celej mykénskej
spoločnosti, čo nakoniec v pol. 12st. vedie k postupnému úpadku a v konečnom důsledku i zániku
mykénskej kultúry.