NÁBOŽENSTVÁ Uctievajú sa: 1. božstvá v svätyniach 1. postavy japonskej mytológie: Amaterasu-ómikami 2. cudzieho pôvodu: Gozutennó (liečiteľ), Hačiman? (boh boja, rodiny) 3. zbožštení ľudia, napr. Tendžin – básnik z 9. storočia), 2. predkovia, 3. posvätné hory (napr. Fudžisan, Miwa), 4. prastaré stromy („šimboku“), veľké kamene/skaly či iné prírodné útvary 5. na Okinawe posvätné lesy utaki, Mená božstiev: nuši, kami, mikoto, oo, mi, hime, hiko. Rozličné tituly božstiev: -kami, -no mikoto („jeho/jej svätosť“) – napr. Susanoo, oomikami („veľsväté božstvo“) – napr. Amaterasu Svätyne (šintai): džindža, džingú (veľsvätyňa cisárskeho významu), taiša (veľsvätyňa) Previazanosť šintó s cisárskym rodom: jap. cisár je najvyšším kňazom šintó. Jeho odvekou úlohou je vykonávať rituály potrebné pre zabezpečenie blaha národa, napr. rituálne sadenie ryže na políčku v areáli Cisárskeho paláca. To sa deje DODNES. Cisár je priamym genealogickým potomkom bohyne Slnka. Uctieva sa v Cisárskej veľsvatyni v Ise (Ise džingú). sviatky okrem šintóických macuri existujú aj iné kalendárne sviatky (nendžú-gjódži) a štátne sviatky (kokumin-no šukudžicu) Solárne na jarnú a jesennú rovnodennosť: sedem dní okolo tohto termínu - buddhistické pobožnosti higan „onen breh“, tj. druhý breh, cieľ snaženia buddhistu. Higan-mairi alebo higan-móde: návšteva buddhistického kláštora alebo hrobov predkov. Lunárne lun. kalendár: kombinácia 10 nebeských kmeňov a 12 pozemských konárov (12 zvierat) riadili sa pôvodne lunárnym kalendárom, ale od éry Meidži sa ich číselná symbolika presunula na moderný západný solárny kalendár: Nový rok Ošógacu – 1. mesiac 1. deň → 1. januára Novoročná kapusta (č. zelí) Hina-macuri (sviatok dievčatiek) 3m3d → 3. marca Tango-no sekku (sviatok chlapcov) 5m5d → 5. mája Pôvodne sviatok mužnej sily, nosil sa puškvorec, ktorého koreň zaháňal zlých duchov, a tiež sa poriadali súťaže v jazde na koni, lukostrelbe a vyťahovaní puškvorcového koreňa. Odkaz na tieto zvyklosti v básni waka: Kokinšú 469 – téma neznáma, autor neznámy kukučka hudie, strechy zdobí puškvorec – začiatok leta... a či koniec? ja bezhlavo milujem, ach milujem! Tanabata (sviatok nebeských zaľúbencov) 7m7d → prostriedok júla, ALE väčšinou sa zachovala jeho lunárna pozícia – v polovici augusta (čo je zhruba lunárny siedmy mesiac) Obon – sviatok zosnulých, podľa “starého kalendára” uprostred 7. mesiaca, v súčasnosti najčastejšie uprostred augusta (tj. dodržiava približný lunárny čas), ale niekde aj v júli (prispôsobil sa číselnej symbolike “7”. Aoi-macuri (Sviatok kopytníkových listov) – máj (sprievod v heianských odevoch, centrom je “princezná-uctievačka”) (chybne prekladaný do angličtiny ako “hollyhock festival”, anglický názov rastliny je “wild ginger”) Gion-macuri (Gionský sviatok) – júl (sprievod veľkých dekoračných vozov, centrom je chlapec, ktorý rozotne povraz epidémie) DEMO Naginata-hoko Narodeniny (tandžóbi) – sa tradične neoslavovali, dnes už áno. Vek ľudí sa do Meidži rátal inak: nie KOĽKO MÁ (ukončených) ROKOV, ale V KOĽKOM ROKU JE. Keď sa narodil, bol “issai” = v prvom roku, a s príchodom lunárneho Nového roka bol hneď “nisai” = v druhom roku. (Rozdiel s terajším meraním veku mohol byť nula až 3.) symboly: vychádzajúce slnko hi-no de (alebo „hi-no maru“ – slnečný kruh – napr. v prípade jap. zástavy) torii – vstupná brána na posvätné šintóické územie DEMO nusa („dar, obetina“, tiež heisoku, úctivo gohei) v tvare cikcakovitých papierových ozdôb svastikah (hákový kríž) – starý indický symbol šťastia, s buddhizmom sa dostal do Japonska žeriav, korytnačka, broskyňa – dlhovekosť posvätné/symbolické rastliny: šintó – strom sakaki buddhizmus – lotos (biely, ružový) (tzv. „modrý lotos“ egyptský je lekno, nie lotos. Ide len o botanickú nepresnosť) kamon – rodové erby: chryzantéma – cisár pavlovnia – úrad premiéra aoi – rod Tokugawa V období heian sa objavila téza, že domáce božstvá sú len prejavmi (dosl. „zanechanými stopami“ – suidžaku) pôvodných božstiev (hondži) buddhizmu. Táto téza, hondži-suidžaku-secu, bola jedným zo silných prúdov, ktoré počas histórie vytvárali organické prepojenie medzi šintó a buddhizmom. Poézia: Metrum Sylabické metrum. Typy prozódie: (sylabo)tonická = (slabično)prízvuková (Ja k Vam pišú... Puškin) časomerná (Aj, zde leží zem ta před okem mým smutně slzícím... Kollár) sylabická = slabičná TANKA („krátka pieseň“ - hlavná a najobľúbenejšia forma všetkých období) ČÓKA („dlhá pieseň“ - zanikla) RENGA („nadpájaná pieseň“ „řazená píseň/báseň“ od 13. storočia) HAIKU („hravá sloha“ od Bašóa – 17. storočie) Tanka: Hana-n’-iro wa ucurinikerina itazurani wagami joni furu nagamešeši mani Haiku: Furuikeja kawazu tobikomu mizuno oto. Próza: NIKKI – súkromný literárny denník (memoáre) KIKÓ cestovný denník ZUIHICU - príležitostné črty/zápisky MONOGATARI – rozprávania („o všeličom“) CUKURI MONOGATARI REKIŠI MONOGATARI UTA-MONOGATARI GUNKI-MONOGATARI Žánre učenej prózy: -KI (zápisy) 記 -KI (letopisy/kroniky)　紀 -RON (pojednania na danú tému) -ŠÓ (kapitoly/výpisky) Dráma: NÓGAKU ( = NÓ + KJÓGEN) DŽÓRURI (tiež „BUNRAKU“) KABUKI PREKLAD JAPONSKEJ LITERATÚRY Literatúra: obohatenie vlastného života, hľadanie toho, čo mi vyhovuje ťažkosť prekladania z japončiny, bohatosť japonskej literatúry hlavné preklady: veľdiela Gendži monogatari, Heike monogatari Kawabata Jasunari – prvý držiteľ Nobelovej ceny 1968 klasická japonská poézia: prvé preklady: Mathesius, a potom veľa ďalších dráma: Vítr v píniích, Kalhoty pro dva, Japonská dráma nó. Kjógen v Brne: kjogen.cz, https://www.facebook.com/groups/kjogen/?fref=ts https://cs-cz.facebook.com/MaleDivadloKjogenu Ak je čas – max. 10.15 - prechádzať zoznamom „Jap literatura v překl č a s“ FAUNA február – spieva trsteniarik uguisu máj – spieva japonská kukučka hototogisu leto – veľké šváby kokiburi august-september – „vrieskajú“ cikády semi žeriav (jeřáb) curu, tančó(zuru) – vzácne zachovaná populácia na JV Hokkaida makak japonský Nihon-zaru medvedíkovec japonský – psík mývalovitý tanuki (pomocne prekladaný ako „jazvec“) posvätný jelenček šika - Sika japonská (Sika nippon) 3. FLÓRA Japonské lesy: kryptoméria sugi, cypruštek hinoki bambus take (+ krovitý nízky bambus sasa) Dlhovekosť: žeriav curu, korytnačka kame, broskyňa momo Vernosť borovica (sosna) macu (aj vďaka homonymii: macu = 1. borovica, 2. čakať) Slávnostná („medetai“) novoročná trojica: borovica (vernosť) – bambus (priamosť a trvácnosť) - marhuľa ume (kvitne už v období Nového roka) kadomacu - borovicové konáre počas Novoročných sviatkov (Ošógacu) zdobia hlavný vchod Typické rastliny v plynutí štyroch ročných období: január-marec ume – východoázijská marhuľa (meruňka), často prekladaná „slivka/švestka/trnka/prunus“ koniec marca-apríl čerešne sakura máj vistéria fudži pavlovnia kiri máj-júl azalky cucudži september-október osmant mokusei (chybne prekladaný ako „škoricový kvet“, angl. laurel) susuki (angl. pampas grass) ozdobnica čínska október-november dozrievajú kaki (hurmikaki, tomel, churma, angl. persimon, sharon fruit) november-december rubínové a žlté listy japonských javorov momidži kvitnú (až do marca) kamélie cubaki a ich skromnejšie príbuzné sazanka dozrievajú rôzne citrusy (napr. mandarinky mikan) Spätosť s prírodou a rastlinným svetom v japonskom staroveku: -severné ženské oddelenie Cisárskeho paláca sa delili na „dvory“ pomenované podľa rastlín, ktoré ich zdobili (1. kapitola Gendžiho: Dáma z Pavlovniovej komnaty) -na kvitnúcich vetvičkách sa posielali listy (citrus, sakura) -sviatky – zdobenie sa rastlinami Tango-no sekku, slávnosť mužnej sily – puškvorec (v starojapončine „ajame“. https://www.google.cz/search?q=pu%C5%A1kvorec&biw=1600&bih=789&tbm=isch&imgil=LORL9vqrbn_yxM%253A%2 53Bj7tZLn01PL2WHM%253Bhttp%25253A%25252F%25252Fwww.bylinkyprovsechny.cz%25252Fbyliny-kere-stromy%25 252Fbyliny%25252F164-puskvorec-ucinky-na-zdravi-co-leci-pouziti-uzivani-vyuziti&source=iu&pf=m&fir= LORL9vqrbn_yxM%253A%252Cj7tZLn01PL2WHM%252C_&usg=__48zQF3OqlQZixIeiqm0JLSOd-6Y%3D&ved=0ahUKEwic_e-f wN3JAhVLvRoKHSlDDhMQyjcIowE&ei=lNZvVpzjIMv6aqmGuZgB#imgrc=LORL9vqrbn_yxM%3A&usg=__48zQF3OqlQZixIeiq m0JLSOd-6Y%3D V modernej japončine tento výraz znamená „kosatec“, kým puškvorec sa označuje ako šóbu). Kjótsky sviatok Aoi-macuri – aoi: prekladateľský problém Niekoľkokrát sme spomenuli rastlinný názov AOI. Čo to vlastne je? https://www.google.cz/search?q=wild+ginger&biw=1600&bih=789&tbm=isch&imgil=r__QUr9rnBxd2M%253A%253 Bx_jngAmIOmISkM%253Bhttp%25253A%25252F%25252Fwww.eattheweeds.com%25252Fwild-ginger%25252F&source=iu &pf=m&fir=r__QUr9rnBxd2M%253A%252Cx_jngAmIOmISkM%252C_&ved=0ahUKEwiurZy8wN3JAhVELhoKHU2fDToQyjcINg& ei=z9ZvVu6JPMTcaM2-ttAD&usg=__hIJkNDfS8yGGbgMKmKS7_EGQP64%3D#imgrc=qewn0wmgEMGWXM%3A&usg=__hIJkNDfS 8yGGbgMKmKS7_EGQP64%3D Ide o rastlinu, botanicky označovanú ako „futaba-aoi“, kopytník japonský (Asarum caulescens), nenápadná dvojlistá bylinka kjótskych lesov. DEMO Po anglicky sa nazýva wild ginger, pretože jej dužinatý koreň má chuť podobnú zázvoru. Ako motív na lakovanom nacume: http://www.ebay.com/itm/Japanese-antique-Lacquer-Tea-Caddy-Aoi-Wild-ginger-Makie-Wooden-Natsume-/26 0870745309?_trksid=m263&_trkparms=algo%3DSIC%26its%3DI%26itu%3DUCI%252BIA%252BUA%252BFICS%252BUFI%2 6otn%3D11%26pmod%3D170671662875%26ps%3D50 Rastlinný názov aoi sa však vyskytuje aj v názvoch iných rastlín, napr. tači-aoi alebo beni-aoi je č. topolovka – sl. ibiš/topoľovka (Alcea/Althea) (slezová ruža). https://www.google.cz/search?q=slezov%C3%A1+ru%C5%BEa&biw=1600&bih=789&tbm=isch&imgil=ruKx3herDFsFz M%253A%253BiXucqqJ5mlEs-M%253Bhttp%25253A%25252F%25252Fkouzlodomova.blogspot.com%25252F2013%25252F0 1%25252Fmoje-oblibene.html&source=iu&pf=m&fir=ruKx3herDFsFzM%253A%252CiXucqqJ5mlEs-M%252C_&dpr=1&ve d=0ahUKEwjmwvCgvt3JAhVDEiwKHS3IDngQyjcITQ&ei=fdRvVqaQL8OksAGtkLvABw&usg=__OE934_ZKtGtg8EiEHa1FL4P3O Ts%3D#imgrc=ruKx3herDFsFzM%3A&usg=__OE934_ZKtGtg8EiEHa1FL4P3OTs%3D Tento druh sa však v angličtine nazýva “hollyhock”. V Kjóte sa mylne rozšíril práve tento preklad pri anglickom ekvivalente Aoi macuri – “Hollyhock Festival”, hoci by malo byť “Wild Ginger Festival”, pretože v prípade sviatku ide o úplne iný druh rastliny, ibaže v japončine náhodou majú obe rastliny podobný názov. Rastlinná metaforika a konotácie, ktoré vyvolávajú názvy jednotlivých rastlín, je v japonskej kultúre veľmi dôležitá od najstarších čias. Práve v prípade aoi viedol omylom zavedený anglický preklad “hollyhock” napokon k nešťastnému prekladovému riešeniu v češtine, kde mýlnym chápaním “hollyhock” ako “holly” – tj. cezmína – sa rozšíril preklad rastlinného pojmu “aoi” ako cezmína, čo je však botanicky aj kulturologicky nesprávne. Tento preklad navyše vyvoláva dojem “pichľavosti” cezmíny, čo je úplne v rozpore s pocitom z pôvodnej rastlinky “aoi”, ktorá je mäkká a oblá a jej listy sú veľmi jemné. Práve táto konotácia mäkkosti, jemnosti a nenápadnosti bola rozhodujúca pri mene významnej postavy v Rozprávaní o Gendžim - dámy Aoi, ktorej meno v českom preklade vystupuje ako “pani Cezmína”. ČAJOVNÍK (angl. tea, tea bush) – pozor, nie je to austrálsky TEA TREE! o tejto problematike bližšie v mojom príspevku na orientalistickom blogu: http://orient.blog.sme.sk/c/267601/Tea-tree-nie-je-cajovnik.html Čaj: kóča (čierny čaj) úronča (oolong, hnedý čaj) rjokuča – zelený čaj: Nihonča: senča, hódžiča, banča(kukiča). Z najjemnejších mladých výhonkov: gjokuro („nefritová rosa“) a mletý čaj mačča (používa sa v čajovom obrade). . Tradičné umenia: Pyramídová štruktúra učiteľov Štiepenie na rjúha (smery, školy): prípona –rjú Čajový obrad: Sen-no Rikjú – jeho vnuci založili tri hlavné smery: Ura-Senke („Zadní Senovci“), Omote-Senke („Prední Senovci“), Mušakódži-senke („Senovci z [uličky] Mušakódži“) Ikebana: veľa smerov: Ikenobó-rjú, Ohara-rjú, Sógecu-rjú, ... hlavný konár šuši, + ďalšie dve línie do NEPRAVIDEL. trojuholníka. Konce línií vytvárajú PRÁZDNO. nageire, moribana. Kódó: cesta vôní, vôňový obrad „kóboku“ (bežne „džinkó“) – drevo zo stromu Aquillaria - „aloové drevo“ (angl. aloeswood – odvodené z gréckeho „hé aloé“ a hebrejského „allóth“. angl. aj agalloch – z indického názvu „agaru“.) Mimo kódó: používanie iných tradičných vykuřovadel: (kadidlo = špeciálna živica) senkó = tyčinky. o-kó = drahšie vôňodymné výrobky. Rozličné zmesi aloového dreva a iných prísad. Používa sa aj santal, ale menej. Ča jový obrad Ča-no ju, sadó, očakai. Život vecí: v čajovom obrade veci ožívajú. Vychádza z posvätnosti misky – žobracia miska buddhistického mnícha. Čaro, keď sa zalieva čaj vonku – para, intenzívnejšia vôňa, vnímanie prírodného okolia. Hrnčiarstvo (angl. ceramics): jakimono. Porcelán a keramika (angl. china/porcelain and pottery) džiki - tóki. Arita-jaki, Seto-jaki, Kijomizu-jaki, Kutani-jaki (obr.) Mačča-džawan, ojunomi-džawan. O-čawan = miska na ryžu. Laky (šikki). Lak – uruši. Makie – obrázky zlatým a strieborným prachom. Ikebana – kadó. „hlavný konár“ šuši, dve ďalšie línie do nepravidelného trojuholníka. Konce línií majú vytvárať priestor – „prázdno“. Nageire – vo vysokej váze moribana – v plytkej širokej váze Stolovanie. paličky „o-HA-ši" Japonská kuchyňa – link na môj blog http://orient.blog.sme.sk/c/275248/Susi-sa-moze-jest-rukou.html Film „Tanpopo“ – spaghetti scene: http://www.youtube.com/watch?v=sNAZmLmyCJk Názor spisovateľa Nacume Sósekiho na rozdiel medzi japonskou a západnou kuchyňou v diele „Polštář z trávy“ umeboši – v soli nakladané marhule ume (dozrievajú v júni – foto z „Rastlín“) https://www.google.cz/search?q=umeboshi&biw=1600&bih=789&tbm=isch&imgil=rxa7u1cg5WCn7M%253A%253BcIs 9s_tT7G9bBM%253Bhttp%25253A%25252F%25252Fwww.tokyoterrace.com%25252F2010%25252F09%25252Fumeboshi-av ocado-salad%25252F&source=iu&pf=m&fir=rxa7u1cg5WCn7M%253A%252CcIs9s_tT7G9bBM%252C_&ved=0ahUKEwjGoqP swN3JAhWF2hoKHfj7CbkQyjcIfg&ei=NNdvVsa4LoW1a_j3p8gL&usg=__YSkC9IgIB63fzhcF_ZXwGsxeDwE%3D#imgrc=rxa7 u1cg5WCn7M%3A&usg=__YSkC9IgIB63fzhcF_ZXwGsxeDwE%3D sezam – biely, čierny, sezamový olej sója – ako oriešky. sójová múčka na posýpanie. tófu. miso. okara (pomletá masa po vylisovaní sójového mlieka). sójové mlieko tóňjú. dva druhy ryže – bežná a „lepkavá“ močigome na koláčiky omoči. pohánka – na cestoviny soba, pšeničné cestoviny rámen, udon čaj „Nihonča“ – gjokuro „nefritová rosa“, senča, banča (hrubý zelený čaj, veľké listy) alkohol: „sake“ sa povie „Nihonšu“ (osake = alkohol, pijatika všeobecne). umeový sladký likér umešu Japonská hudba z prevažnej miery založená na jednej z pentatonických čínskych stupníc. Pentatonika = 5 tónov v rámci stupnice. Európska hudba – heptatonika, sedem tónov v rámci stupnice (spolu s prvým tónom susednej vyššej vytvára „oktávu“). japonská najčastejšia pentatonická stupnica: C-D-F-G-A(-C) čínska najčastejšia pentatonická stupnica: C-D-E-G-A(-C) okinawská hudba je iná, založená na pentatonickej stupnici, nezapadajúcej do čínskeho hudobného systému a blízkej indonézskej hudbe: C-E-F-G-H(-C) Hudobné nástroje: ústny organík (č. varhánky) šó (používa sa v hudbe gagaku) fue priečna flauta (nó) šakuhači bambusová flauta (zenová hudba) koto veľký strunový nástroj typu citary šamisen strunový nástroj príbuzný bendžu Žánre klasickej hudby: Gagaku z raného heianu, korene má v dobe nara tanečné vystúpenia gagaku sa nazývajú bugaku, čisto inštrumentálne skladby sú kangen Imajó („piesne moderného štýlu“) – 12.-13. storočie (koniec heianu, začiatok kamakury) Širabjóši (piesne profesionálnych zábavníc) – 13./14. storočie Nó: flauta fue a tri druhy bubnov (obdobie muromači) zenová meditatívna hudba - šakuhači tance bujó a tanečné piesne nagauta (odbobie edo) používajú šamisen skladby na koto: Rokudan. (slávnostné vystúpenia – v kombinácii so šamisenom a šakuhači) min-jó (ľudové piesne) bon-odori tance ľudového pôvodu, veľmi obľúbené aj v súčasnosti a novo komponované. Tancujú sa za horúcich letných nocí okolo sviatku mŕtvych Obon. Tance: hlavné dva štýly: odori a mai odori = obsahuje aj skákanie, tj. zvislý rozmer (ľudovejší charakter, napr. bon-odori) mai = vznešený dôstojný tanec, prevažne len vodorovný rozmer pohybu (kráčanie, posúvanie sa, gestika – tance v nó, kjótske tance Kjó-no mai.) Súčasní autori nadväzujúci na tradíciu: Kitaró, Sódžiró okinawská hudba – trojstruniak sanšin (z neho sa v Japonsku vyvinul šamisen) Ukážky z youtube: (Moderná rap http://www.youtube.com/watch?v=_6ygjFUnj2M nefunguje) pieseň Sekai-ni hitocu-no hana – moderná populárna pieseň v trošku počínštenom štýle http://www.youtube.com/watch?feature=endscreen&v=ysTUxszOy-M&NR=1 v klasickom japonskom pop štýle http://www.youtube.com/watch?v=RMl0x9pvsqg Moderná pieseň v sinizujúcom (quasi-čínskom) štýle „Sakura-sakura“ http://www.youtube.com/watch?v=xPH_HTVwOoQ GAGAKU – skladba Etenraku http://www.youtube.com/watch?v=bm8XpWidUac&feature=related doplniť sem aj link na BUGAKU! IMAJÓ http://www.youtube.com/watch?v=zEHjtt19URc&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=su5nbBbb_-Q&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=jRrNj20_jok&feature=related ŠIRABJÓŠI http://www.youtube.com/watch?v=ZdgwTS-vIwE&feature=related koto - skladba Rokudan http://www.youtube.com/watch?v=TE3whfNEvik&feature=related šakuhači – starý Japonec v obleku http://www.youtube.com/watch?v=hP6_OkUFznY&feature=related šakuhači (modernizácia) http://www.youtube.com/watch?v=-4DV2wMXxKs&feature=fvst šakuhači na pláži http://www.youtube.com/watch?v=8f-N56Sxlgk&feature=related šamisen a šakuhači (nefunguje) http://www.youtube.com/watch?v=3qg4pOW3Pn8&feature=related nefunguje koto, šamizen a šakuhači – domáce vystúpenie: ženy v kimone vo wašicu http://www.youtube.com/watch?v=1A66Ky6M1ys&feature=related Kjó-no mai http://www.youtube.com/watch?v=PrIES_h05aY&feature=related JAPONSKÉ PIESNE tradičné: Taki Rentaró: Kódžó-no cuki (Mesiac nad zrúcaninou hradu) http://www.youtube.com/watch?v=77Nbtemm2qQ&feature=related Sakura, sakura (koto, zábery sakúr) http://www.youtube.com/watch?v=keF-KYKKYeI OKINAWSKÉ PIESNE: The Boom: Šimauta http://www.youtube.com/watch?v=n7ggJquImms&feature=related RIMI spieva Šimautu po okinawsky http://www.youtube.com/watch?v=xsUKiMfNG4c&NR=1 okinawská pieseň Hana – veľmi obľúbená aj v okolitých krajinách (Tchajwan) http://www.youtube.com/watch?v=kpjVJ0eV2Ws