Šťastný je ten kto má sebakontrolu

                                          (Brief report)


Hofmann, W., Luhmann, M., Fisher, R. R., Vohs, K. D., & Baumeister, R. F. (2014). Yes, But Are They
Happy? Effects of Trait Self‐Control on Affective Well‐Being and Life Satisfaction. Journal of
Personality, 82(4), 265-277.



Má schopnosť sebakontroly vplyv na well-being a životnú spokojnosť? Toto bola výskumná otázka,
ktorou sa zaoberali Hofmann, Luhmann, Fisherová, Vohsová a Baumeister vo svojej štúdii (2013).

Sebakontrola je definovaná ako schopnosť potlačiť alebo zmeniť vlastné vnútorné reakcie či
nežiaduce tendencie chovania. Nízka sebakontrola vedie k celému spektru problémov ako sú zlé
stravovacie návyky, nízka fyzická aktivita, akademický neprospech, prokrastinácia či delikventné
formy správania. Naopak, výskum vysokej schopnosti sebakontroly potvrdil jeho benefity v oblastiach
práce, školy, interpersonálnych vzťahov a ďalších.

Pre potreby výskumu boli uskutočnené tri štúdie. V prvej štúdií bol účastníkom poskytnutý
jednorazový online dotazník, ktorý skúmal vzťah sebakontroly, životnej spokojnosti a emócií. Tejto
štúdie sa zúčastnilo 414 osôb (64% žien; M = 35.0 rokov, SD = 12.5) a výsledky potvrdili hypotézu
že vyššia schopnosť sebakontroly pozitívne koreluje s vyššou životnou spokojnosťou a pozitívnymi
emóciami.

Druhá štúdia mala za úlohu získať informácie týkajúce sa každodenného prežívania emócií u osôb.
Účastníci sedem dní pomocou smartfónu zaznamenávali svoje nálady a emócie v náhodne vybraných
momentoch. Vzorka sa skladala z 208 osôb (66% žien, M = 25.24 rokov, SD = 6.32). Výsledky potvrdili
že schopnosť sebakontroly súvisí s úrovňou stresu, vyššia schopnosť sebakontroly korelovala
s vyššou životnou spokojnosťou, u týchto osôb sa vyskytovala nižšia miera stresu.

Autori zistili, že osoby s vyššou schopnosťou sebakontroly uvádzali väčšiu mieru well-beingu
z dôvodu menšieho konfliktu medzi momentálnymi túžbami a cieľmi. Vďaka tomu zažívali menej stresu
a viac pozitívnych emócií ako osoby s nižšou schopnosťou sebakontroly. V tretej štúdií sa preto
autori zamerali na konflikt cieľov, 234 zúčastnených (61% žien, M = 34.53 rokov, SD = 11.98) malo
určiť 3 zásadné konflikty v cieľoch a zodpovedali na otázky ako takéto konflikty protichodných
cieľov udržujú v rovnováhe. Výsledky opäť ukázali, že osoby s vyššou schopnosťou sebakontroly
pociťujú menej konfliktov v cieľoch.

Dáta potvrdili hypotézu autorov, že osoby s vyššou schopnosťou sebakontroly sú v živote šťastnejší
a spokojnejší. Taktiež sa potvrdil pozitívny účinok na lepšie zvládanie konfliktov v cieľoch
u týchto osôb. Autori upozorňujú, že dáta sú korelačného charakteru a preto nepotvrdzujú kauzalitu.