sky progresívny jazykový čin, ktorý priniesol podstatné zjednodušenie slovenskej pravopisnej sústavy vo viacerých citlivých bodoch a pravopisnú sústavu priblížil kultivovanej spisovnej výslovnosti. Nové PSP tak posilnili stabilitu najmä slovenského hláskoslovia a tvaroslovia, upevnili princíp jednoty zvukovej a pravopisnej stránky v spisovnom vyjadrovaní a v duchu demokratizácie kultúrnych hodnôt slovenský pravopis sprístupnili širokým vrstvám používateľov spisovnej slovenčiny.
Prípravou pravopisnej reformy a vypracovaním PSP z r. 1953 bol poverený vtedajší Ustav slovenského jazyka SAV, vlastný text pravidiel zostavila komisia poverená vypracovaním nového vydania PSP, ktorú vymenoval vtedajší Zbor povereníkov. Nové pravopisné pravidlá schválila osobitná komisia na čele s akademikom Ondrejom Pavlíkom, vtedajším predsedom SAV, vymenovaná Zborom povereníkov.
Pravdaže, názov ani pri týchto PSP celkom nevystihoval skutočnú náplň; aj tieto PSP v skutočnosti boli základnou jazykovou (teda nie iba pravopisnou) príručkou spisovnej slovenčiny, keďže podávali aj kodifikáciu vybratých javov hláskoslovia, tvaroslovia, syntaxe a slovnej zásoby súčasnej spisovnej slovenčiny.
V nasledujúcich rokoch vyšlo vo Vydavateľstve SAV ďalších 10 vydaní PSP v státisícových nákladoch. Od r. 1971 nevyšli PSP ako oficiálna kodifikačná príručka, za ktorou by bol stál Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV ako pracovisko s kodifikačnou pôsobnosťou v oblasti slovenského spisovného jazyka. Kodifikačné poslanie PSP po r. 1971 nemohla celkom spoľahlivo plniť ani Príručka slovenského pravopisu pre školy od autorov J. Oravca a V. Lacu, ktorej 1. vydanie vyšlo r. 1973 v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve. Táto príručka nemohla reagovať ani na zmenenú situáciu v kodifikácii jednotlivých pravopisných javov.
2. Situácia v kodifikovaní niektorých pravopisných javov sa v posledných desaťročiach vyvinula tak, že v odborných kruhoch i vo verejnosti sa začal pociťovať nedostatok oficiálnej kodifikačnej príručky. Preto v polovici 80. rokov Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV do svojich pracovných plánov zaradil prípravu nových PSP. Na ich príprave pracovala jedenásťčlenná pravopisná komisia. V komisii boli zastúpení pracovníci Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, ako aj jazykovedci z iných ústavov SAV a z vysokých škôl v Slovenskej republike a predstavitelia spisovateľov a prekladateľov. Prácu komisie viedol člen korešpondent ČSAV a SAV Ján Kačala, riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV.
Aby sa zaručila zodpovedajúca odborná úroveň v chápaní a podávaní pravopisnej problematiky, zostavením najväčšej časti textu nových PSP bol poverený PhDr. Ladislav Dvonč, DrSc, vedúci vedecký pracovník Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Okrem neho sa na koncipovaní niektorých častí textu zúčastnili aj ďalší slovenskí jazykovedci.
2.1. Vecná a organizačná príprava nových PSP prebiehala r. 1984. V diskusiách na pôde Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV sa sformovala a vytýčila
koncepcia novej pravopisnej príručky v tom zmysle, že po prvé má podávať obraz o najsúčasnejšej úrovni poznania slovenskej pravopisnej sústavy a riešenia aktuálnych problémov pravopisu, po druhé majú sa v nej dodržiavať overené princípy slovenskej pravopisnej sústavy, najmä fonematický princíp, podľa ktorého každej fonéme (resp. hláske) zodpovedá osobitná graféma (písmeno), po tretie na rozdiel od doterajších PSP má podávať výlučne pravopisnú problematiku a po štvrté má sa sústrediť na prehĺbený výklad pravopisnej problematiky s osobitným zreteľom na písanie veľkých začiatočných písmen, interpunkčných znamienok, najmä čiarky, a na písanie slov dovedna, osobitne a so spojovníkom.
Problémy slovenskej pravopisnej sústavy sa r. 1984 verejne rozobrali v cykle prednášok prednesených v Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV v Bratislave aj v jej pobočkách v celej SR. Najzávažnejšie prednášky sa publikovali v časopise Slovenská reč, aby o prednesených problémoch bola informovaná i širšia odborná verejnosť. Znova sa ukázalo, že časť verejnosti, najmä zo školských kruhov, je naklonená radikálnej pravopisnej reforme s odstránením písmena y zo slovenskej pravopisnej sústavy. Slovenskí jazykovedci na túto požiadavku reagovali tak, že poukazovali na zložitosť a mnohostranný spoločenský dosah radikálnej pravopisnej reformy, ktorá je vecou celej spoločnosti, nie iba jazykovedcov, ďalej na dlhú tradíciu písmena y v slovenskej pravopisnej sústave a na to, že na radikálnu pravopisnú reformu nie sú v súčasnosti vhodné spoločenské ani ekonomické podmienky.
2.2. Vecné východiská novej pravopisnej príručky sa sformulovali do koncepcie nových PSP, ktorá sa v októbri r. 1984predložila na oponentské konanie pred ústavnou radou Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Záver oponentského konania bol kladný. Riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV vymenoval pravopisnú komisiu a tá postupne prediskutovala jednotlivé kapitoly tvoriace súčasť nových PSP. Text nových PSP je vyjadrením kolektívneho názoru členov pravopisnej komisie a za ich konečnú podobu zodpovedá celá pravopisná komisia.
3. Nové PSP sa vypracovali na základe platných a všeobecne uznávaných princípov, na ktorých je vybudovaná slovenská pravopisná sústava; predkladajú prehĺbený pohľad najmä na problematické javy slovenského pravopisu, obsahujú niektoré čiastkové úpravy v pravopisnej sústave slovenčiny a niektoré novi4, kapitoly s riešením tých pravopisných otázok, ktoré prináša súčasná kultúr-no-politická situácia. Nové PSP neprinášajú zásadné zmeny v slovenskom pravopise, ich zmyslom teda nie je pravopisná reforma. Súčasťou PSP je pravopisný a gramatický slovník; v ňom sa uvádzajú najfrekventovanejšie slová súčasnej spisovnej slovenčiny, výber osobných mien, cudzích zemepisných názvov a súpis domácich zemepisných názvov spolu s obyvateľskými menami a odvodenými prídavnými menami.
Nové PSP svojou koncepciou čiastočne porušujú doterajšiu tradíciu PSP; predchádzajúce PSP neboli len pravopisnou príručkou, boli základnou jazykovou príručkou spisovnej slovenčiny. Tým do istej miery miatli používateľov jazyka, ktorí pomenovanie pravopis často prenášali na celý jazyk. Nové PSP toto