} G:\Juraj Jánošík\images.jpg } }Prvé zmienky o slovenskom zbojníctve pochádzajú z 11. storočia. Spomínajú sa v legende o svätom Svoradovi a Benediktovi. Potom sa o nich hovorí v Zoborskej listine z 12. storočia a v Listine bardejovskej z 15. storočia, v ktorej obyvatelia mesta žiadajú prepustenie štyroch zbojníkov z mestského väzenia. } } Na Slovensku zbíjali stovky hôrnych chlapcov a mnohí dlhšie ako Jánošík } } }Juraj Jánošík, syn Martina Jánošíka, poddaného z Terchovej a jeho manželky Anny Cesnekovej } }Pokrstili ho 25. januára 1688 vo varínskom kostole, kam Terchová v tom čase patrila } }Terchová ako poddanská obec prináležala strečnianskemu panstvu, ktorého centrum v tom čase bolo v kaštieli v Tepličke nad Váhom }Majiteľmi panstva boli Lőwenburgovci } } }Ťažké postavenie poddaných, }dvojitý útlak zo strany zemepánov } i panovníka } }Absolutistická politika Leopolda I. } }Viedenský dvor chcel v Uhorsku }vládnuť prostredníctvom strachu } a teroru } }Uhorská šľachta postupne strácala svoje pozície } G:\JJ\230px-Kaiser-Leopold1.jpg } } G:\Juraj Jánošík\II._Rákóczi_Ferenc_Mányoki.jpg } G:\Juraj Jánošík\KZ3Qv7G.jpg }3. augusta 1708 bola najväčšia (a najvýznamnejšia) ozbrojená konfrontácia medzi kurucmi Františka II. Rákociho s cisárskym vojskom generála Siegberta Heistera. G:\JJ\boj-pesiakov.png }Bitka pri Hámroch v zásadnej miere prispela k rýchlemu úpadku kuruckého hnutia, ktorý zavŕšila kapitulácia na Majténskom poli pri Satmári (dnes Satu Mare v Rumunsku) v roku 1711. G:\JJ\titulok-noviny.png } G:\JJ\bytciansky_kastiel_1426669426_bytca.jpg } G:\Juraj Jánošík\Jánošík\dobrovoľná výpoveď T.Uhorčíka.jpg }Niekdajšia Uhorčíkova zbojnícka družina bola pri Jánošíkovom vstupe prevažne družinou hornokysučanov. Jej členmi boli napríklad Pavol Bernatík z Novej Dediny – Novej Bystrice, Vrabel a Huncaga inak tiež Turjak obaja zo Staškova, Kovalovský z Rakovej a Kubo Chlastjakov z Oščadnice. Ďalej tu pôsobili istý Bagar a Gáborčik, Gavlov a Vavrek z Poľska, Kováčik z Moravy a Ondráš z Dlhého Poľa. Počas Jánošíkovho vedenia, z družiny niekoľko zbojníkov odišlo a niekoľkí zas do nej vstúpili. Z Jánošíkovej výpovede sa dozvedáme, že k družine sa počas jeho hajmanstva pridali napríklad istý Plavčík z Dunajova, Pavol Gašparec, alebo Mlynarčík z Radoviesky (Radôstka), bratia Šutkovi z Krásna nad Kysucou, Ondráš z Dlhej nad Kysucou, ako aj viacero zbojníkov z Moravy a Poľska. } G:\JJ\opasok.jpg }Pri súde Jánošík vypovedal o sebe veľmi málo. O to väčší význam majú výpovede jeho druha Tomáša Uhorčíka, s ktorým sa zoznámil na zámku v Bytči. Približujú nielen Jánošíkov ľudský profil, ale odhaľujú aj hlbší zmysel jeho činnosti v období, keď na ľud doľahla všeobecná apatia po porážke rákociovského povstania. Jánošík inšpirovaný povstalcami ako Adam Javorek, Martin Maselník či Tomáš Vinkler, tajne pripravoval výzbroj a výstroj pre väčší vojenský oddiel. Súkno na odev približne pre tristo mužov bolo ukryté na domanižskom salaši, zbrane vo Vrbinách blízko Terchovej. Jánošíkova družina napádala menšie oddiely cisárskeho vojska a podarilo sa jej ukoristiť aj zbrane. } } G:\Juraj Jánošík\Jánošík\Výpoveď J.Jánošíka.jpg }V Gemeri-Malohonte zostalo aj po Satmárskom mieri pomerne dosť povstalcov. Proti nim ako túlajúcim sa zbojníkom, podnikala cisárska brachiálna moc rozličné akcie. Pri jednej z nich 26. októbra 1712 uväznili aj Uhorčíka a Jánošíka (azda aj omylom) v Hrachovskom kaštieli. Obaja väzni tam strávili iba niekoľko dní. Na slobodu sa dostali zásluhou podžupana Lániho, prívrženca Františka Rákociho II. Ako poďakovanie mu darovali líščie kožušiny a oštiepky. }Jánošíkom priznaných deliktov, zväčša prepadov, bolo dvanásť. Medzi Važcom a Štrbou hôrni chlapci obrali kupcov o víno. Dvakrát družina prepadla duchovných (raz farára, po druhýkrát farárku) plaviacich sa na plti po Váhu. Tiež dva razy ozbíjali žilinského mešťana Jána Šipoša. Prvý raz ho vystriehli len v dvojici s Uhorčíkom. Vzali mu súkno, ktoré predali, utŕžili obaja po sedemnásť zlatých. O sedem mesiacov neskôr v máji 1712 vzali zbojníci Šipošovi honosný pás a štyri zlaté. Obe akcie sa uskutočnili pod Strečnom. Barón Révai prišiel o pušky a o šabľu v striebornej pošve. Ozbíjali aj zemanov Radvanského a Zmeškala. Pánovi Skalkovi z trenčianskej stolice zobrali zlaté prstene. }Bezprostredným podnetom prenasledovania Jánošíkovej družiny sa stal prepad vdovy po cisárskom oficierovi Schardonovi (Schardonka). Zbojníci, ktorých na jej cestu upozornil istý valach, ju ozbíjali pri Garajovom potoku medzi Východnou a Važcom. } G:\JJ\poklad.jpg } G:\JJ\mušketa.jpg } G:\JJ\Jánošík2\New Scan-20130313133349-00001.jpg } G:\Juraj Jánošík\&jánošík rozsudok.jpg } G:\Juraj Jánošík\159340786_83362a.jpg } G:\Juraj Jánošík\Jánošík\Rozsudok nad T.Uhorčíkom.jpg } G:\Juraj Jánošík\2400895.jpg } G:\Juraj Jánošík\nemý film.jpg } G:\Juraj Jánošík\800px-Bratislava_PKO_Janosik.jpg } G:\JJ\zbojnicke-povesti2.jpg G:\JJ\zbojnicke-povesti-a-janosik.jpg }Jánošík nadchnutý ideálmi rákociovského povstania sa zúčastnil na veľkom zápase proti Habsburgovcom. Práve preto bol stelesnením túžob ľudu po slobode, sociálnej spravodlivosti a lepšom živote. Tento odboj proti feudálnemu poriadku ho vyčlenil z radov obyčajných zbojníkov, ktorých sa v tom čase po krajine potulovalo mnoho. G:\JJ\valaška.jpg } } } } } } } } } } }Ďakujem za pozornosť } } } } } } } } } }PhDr. Jana Kurucárová }október 2016 } }