Týden 3
https://www.youtube.com/watch?v=EfP5OMCfiZs
Milan Adamčiak: Muzikológ a tvorca, Slovensko 2009 : krátky dokument tu: http://idm.aku.sk/arnold-kojnok/opakjepravdou
Milan Adamčiak začínal v polovici decénia inštrukciami na fluxový spôsob, neskôr, ako študent muzikológie, sa venoval prevažne hudobnej grafike, vizuálnym partitúram a vizuálnej poézii. Ku koncu desaťročia vyskúšal v spomínaných žánroch nové polohy. Podivuhodnú tvárnosť dostávajú ľudové ornamenty transponované do podoby typografických či strojopisných básní ako Typoornamenty (1969). V inom druhu strojopisných básní M. Adamčiak reagoval na vtedajšiu situáciu obdobnými znakmi ako Koller, len v inom vizuálnom vydaní (Konštelácie, 1968). Jeho lineárne vizuálne partitúry sa stali symbolickým záznamom o ľudskej existencii. Obdobne jeho Invenciogramy a Intenciogramy (1969 – 1970), záznamy fiktívnych až nezmyslených dejov či vzťahov medzi abstraktnými pojmami – ako grafické záznamy príbehu, sú prvými počinmi tohto druhu na Slovensku.
Adamčiak sa ako jeden z prvých začínal cieľavedome venovať výskumu v rámci intermediálnych programov. Uprednostňoval vizuálnu experimentálnu poéziu, ktorú neskôr rozšíril na hudobné a poetické kreácie... ...Často vychádzal z ozvláštňovania bežných udalostí a zážitkov a s ich vedomým obohacovaním, ako napríklad v monoakciách Nočný chodec (Stratený chodec, Nákupy, Wal-king pieces atď) z rokov 1966-1967 postavených na individuálnych zážitkoch, či v akciách pre niekoľkých jedincov ako v Spievajúcich fontánach, založených na bezprostrednom komornom účinkovaní pod sprchou, ktoré vznikali od roku 1966, alebo vo verejnom, zriedkakedy pochopenom prezentovaní akcií ako Requiem, alebo Pocty Františkovi z Assisi z roku 1968... ...Predovšetkým od roku 1968 inklinoval k prírodnému prostrediu a realizoval v ňom niektoré akcie (napr. Vábenie), a zároveň sa začínal rozsiahlejšie venovať hudobno-priestorovým projektom, pričom vo viacerých bolo cítiť výrazný vplyv Fluxu, predovšetkým Johna Cageho. Roku 1969 uskutočnil s Ladislavom Kupkovičom realizáciu Symfonickej básne od Gyorgya Ligetiho pre 6 hráčov a 100 metronómov, s Jozefom Revallom akciu Duo pre dvoje huslí, kde každý hral na husliach svojho spoluhráča, alebo Grafikon v Hodoníne, priestorovú akciu so 4 hudobníkmi a 4 magnetofónmi v 8 miestnostiach galérie, kde vytvoril v každej z nich odlišnú atmosféru. V rámci Vodnej hudby v krytej plavárni Bernolákovho internátu v Bratislave (hranie na hudobné nástroje pod vodou) formuloval Ensemble Comp. v texte skladačky nasledujúce slová: „Neznamená to však, že moderné, lepšie povedané nové umenie akéhokoľvek druhu sa tým, že mu je súdené byť dynamickejším, stáva zároveň aj povrchným".
Téma: Počiatky videoartu: Nam JUNE PAIK, VASULKAS...
Nam June Paik:
Americký umelec kórejského pôvodu začal svoje pôsobenie vo svete videa a elektroniky až po presťahovaní sa do Nemecka (1956) za účelom štúdia. Tam sa stretol s predstaviteľmi Karlheinz Stockhausen, John Cage, Wolf Vostell, Joseph Beuys, vďaka ktorým sa dostal do bližšieho kontaktu s elektronickým umením a stal sa členom skupiny FLUXUS.
Jeho prvé práce uzreli svet v roku 1962 Head for Zen, išlo o jeho najvýznamnejšiu maľbu z tohto obdobia a potom o rok neskôr na Hudobnej výstave Parmass vo Wuppertale ťahal za sebou husle, demontoval a rozoberal klavíry, taktiež ,, počúval“ hudbu ústami. Neskôr mal svoju prvú výstavu a odvtedy sa o Nam June Paikovi hovorí ako o zakladateľovi televízneho a video umenia. Aktívne sa venoval umeleckej tvorbe, ale aj vývojom technických zariadení a prístrojov pre realizáciu svojich prác. Na televíziu sa pozeral ako na umelecké médium a nepripisoval jej ako k médiu žiadne kolektívne myslenie. Z tohto obdobia pochádza aj jeho najznámejší výrok :
,, Televízia nemá, nemala a nikdy nebude mať niečo spoločné s myslením !“
V roku 1963 Nam June Paik stratil úplne záujem o hudbu a preorientoval sa na prácu s televíznym a video obrazom. Prvé práce s televíziou realizoval na Exposition of Music - Electronic Television (1963), kde použil trinásť upravených televízorov otočených v rôznych polohách s možnosťou zmeny horizontálneho a vertikálneho vychýlenia obrazovky pri prijímaní prenosu. Z tejto výstavy pochádza dielo Zen for TV. Ide o upravený televízny prijímač, ktorého obrazovka zobrazuje obraz, ktorý je horizontálne znížený do jedného pruhu v strede obrazu. Ďalšou veľmi zaujímavou etapou tvorbz umelca bolo obdobie, keď sa presťahoval do New Yorku a začal spolupracovať s performerkou Charlotte Moorman. V práci sa pokúsil preniesť filmový aparát z divadla do galérii a integrovať ho do svojich diel. Práca Paika a Moorman bola spájaná s erotikou v kombinácii s performáciami. Ich prvá opera Sextronique (1967) vyústila do škandálu a boli zatknutí. Postupom času Paik vytvoril mnoho videí pre túto umelkyňu. Najznámejšími dielami z tohto obdobia sú TV Bra for Living Sculpture (1969), TV Glasses (1971), a TV Cello (1971, viď obr. b). Hlavným prínosom uvedenej práce bolo, že Paikovi sa podarilo spojiť realitu s virtualitou
Lessons from the VideoMaster, http://ubu.com/film/paik_master.html
Nam June Paik : NYC 2009 retrospektívna výstava
TV SCULPTURES: http://www.youtube.com/watch?v=Ra-OU33n434&feature=related
NJP: PIANO: http://www.youtube.com/watch?v=8XcoJEBXm90
NJP: Electronic Superhighway: http://www.youtube.com/watch?v=3rPZYGuCFdw&feature=related
Documenta performances: http://www.mediaartnet.org/works/documenta-performance/video/1/
VIDEO FLAG: http://www.artelectronicmedia.com/artwork/video-flag-y
Nam June Paik - Videofilm Concert (1965 https://www.youtube.com/watch?v=VEAUjFLSqXY
NJP: VENUS https://www.youtube.com/watch?v=hP03QNPvs80
STEINA a WOODY VASULKA
Steina a Woody Vasulkovi - Woody alebo Bohuslav pôvodom z Brna sa zoznámil so Steinou- islandskou huslistkouv. Spolu sa presťahovali do New Yorku, kde založili The Kitchen - experimentálne centrum videa. Sú priekopníci videoartu a ich pôsobenie vo videoarte ovplyvnilo myslenie a techniky mnohých umelcov. Ich diela vznikajú ako zlúčenie obrazu
a zvuku do jedného celku pôsobiaceho na publikum. V mnohých dielach Vasulkovcov sa vyskytuje audiovizuálna syntéza. Tvrdia, že zvuk a svetlo majú vzájomný vzťah a odkazujú jeden na druhého. Vasulkovci často navzájom ovplyvňujú zvukovú zložku diela pomocou obrazovej zložky a naopak. Ich tvorba a práca bola ovplyvnená hudbou už skôr, lebo Steina má blízko k hudbe, hrá na husle a Woody za svojho pôsobenia v Európe bol ňou ovplyvnený.
Portrét Woodyho a Steiny Vasulkovcov: https://www.youtube.com/watch?v=uYyR6EWbPC0&list=PLOE-RXR5Nc9iFnsAMHdSZBxQYuDLguZeh
Archív Vašulkovcov: http://www.vasulka.org/Videomasters/MA_index.html
Ubu: http://www.ubu.com/film/vasulka.html
Z nedávnej výstavy Woodyho Vasulku na hrade Spilberk:
http://www.spilberk.cz/vystava/vasulka-mystery-memory/