JEDNOSLOVNÉ NÁZVY JAZYKOV


V súčasnej spisovnej slovenčine je tvorenie jednoslovných názvov jazykov pravidelné. Názvy jazykov
tvoríme od príslušných prídavných mien zakončených na -sky/ý alebo -cky/ý pomocou slovotvorných
prípon. Tieto prídavné mená sa bežne používajú v spojení so slovami jazyk a reč (holandský jazyk,
slovenská reč).


Názvy jazykov tvoríme príponami -čina, -čtina, -ština:


-čtina – ak prídavné meno končí na     cky/ý (grécky j. – gréčtina, anglický j.– angličtina)


-čina – ak prídavné meno končí na

spoluhlásku (okrem sykaviek –s/š, z/ž) + ský (napr. slovenský j. – slovenčina, rómsky j. – rómčina,
nórsky j. – nórčina, chorvátsky j. – chorvátčina, hindský j. – hindčina, arabský j. – arabčina,
estónsky j. – estónčina, švédsky j. – švédčina, latinský j. – latinčina, maďarský j. – maďarčina,
srbský j. – srbčina, holandský j. – holandčina, írsky j. – írčina, sýrsky j. – sýrčina, tongský j.
- tongčina)


-ština – ak prídavné meno končí na

samohláska + ský (napr. ruský j.– ruština, český j. – čeština)

z + ský (napr. francúzsky j. – francúzština, abcházsky j. – abcházština, indonézsky j. –
indonézština, kirgizský j. – kirgizština, perzský j. – perzština


š + ský – v tomto prípade sa predchádzajúca kmeňová spoluhláska vynecháva (napr. lotyšský j. –
lotyština, ingušský j. – inguština, kazašský j. – kazaština)


Výnimky z uvedeného pravidla tvoria jednoslovné pomenovania jazykov - nemčina, čínština a poľština
- ktoré by mali byť správne utvorené ako nemečtina, čínčina, poľčina