Dejiny uhorskej a slovenskej diplomatiky
Základná periodizácia
Počiatky diplomatických aktivít
Ján Valo
 Je jednou zo základných a východiskových pomocných
vied historických
 PVH o listinách a iných príbuzných druhoch
písomností úradnej povahy
 PVH o všetkých druhoch úradných písomností (listiny,
mandáty, listy, úradné knihy, spisy, účtovné
písomnosti), ktorá skúma proces ich vzniku a druhové
zvláštnosti v snahe poukázať na ich spoločenskú
funkciu v čase ich vzniku a ich hodnotu ako
historického prameňa
 Predmet diplomatiky:
 všetky druhy úradných písomností
 Cieľ diplomatiky:
 posúdenie spoločenskej funkcie
a výpovednej hodnoty
 Metódy diplomatiky:
 analytická,
 komparatívna,
 analyticko-komparatívna,
 genetická,
 symbiotická,
 systematicko-klasifikačná metóda,
 pramenno-klasifikačná metóda
 takmer všetky metódy dnes spolu
koexistujú a používajú sa podľa potreby
– metódy sa navzájom nepopierajú
 Listiny
 Svedectvo o právnom akte (počin, pokonanie)
 Zachováva určitú ustálenú formu
 Má všeobecnú platnosť, stálosť a záväznosť
 Listy
 Základ v listinách – forma ako aj obsah
 Bez právnej sily – určené externému prijímateľovi
 Oznámenie o súkromných / verejných veciach
 Úradné knihy
 Pre vnútornú potrebu pôvodcu
 Záznamy o priebehu úradného konania na zvečnenie
daného právneho aktu
 Poznáme vlastné / pomocné úradné knihy
 Spisy
 Typické pre novoveké a súčasné kancelárie
 Stredovek –> listina
 Novovek -> spis
 Súbor záznamov (písomností) týkajúcich sa jednej úradnej
veci / vzniknutých pri vybavovaní jednej veci
 Základom sú listy – podanie -> interné záznamy -> vybavenie
 Účtovné písomnosti
 Účet – úradná písomnosť o pohybe financií a majetku osoby –
reprezentuje hospodársky chod
 Problematická kategória – z hľadiska významu hospodárenia
u osoby
 Typológia podľa hospodárskej agendy
 Existuje niekoľko periodizácií stredovekého obdobia:
 Imre Szentpétery:
 1001-1077 (Štefan I. – Gejza II.)
 obdobie napodobňovaniacisársko-kráľovskej listiny
 1077-1205 (Ladislav I. – Imrich I.)
 obdobie rozvíjaniadiplomatickej praxe v Uhorsku
 1205 – 1308 (Ondrej II. – Karol Róbert)
 Obdobie upevňovania uhorskej diplomatickej praxe
 1308 – 1526 (Karol Róbert – Ľudovít II.)
 obdobie hromadného vydávania listín
 Imre Szentpétery (1878 – 1950)
 vychádzal len z kráľovskej listiny
 vzorka ktorú používal bola príliš malá
 Uhorská kráľovská kancelária vznikla až za Bela III.
v roku 1185
 Uvedená periodizácia je preto aplikovateľná iba na
menšiu časť listinného materiálu – vôbec nie na
nekráľovské písomnosti
 9. storočie – 1001 – Obdobie
preduhorskéhodiplomatického
vývoja
 1001 – 1185 – Obdobie pozvoľného
vývoja uhorskej diplomatickej
praxe
 do vzniku Uhorskej kancelárie
 nebol dopyt ani potreba na
existenciu inštitúcie na vydávanie
listín
 k Štefanovi sa hlási mnoho listín, ale
sú to falzá, pretože listiny svätých
kráľov boli a priori akceptované
 1185 – 1308 – Obdobie upevňovania
uhorskej diplomatickej praxe
 1308 – 1526 – Obdobie
hromadného vydávania listín
 problém spočíva v dochovanom materiáli
 obraz si musíme vytvárať výskumom deperdít veľkomoravského
obdobia
 deperditum – stratený, nezachovaný list, o ktorom sú správy
v iných hodnoverných dokumentoch – zachovaných v origináli,
odpise alebo regeste v nejakom naračnom prameni
 deperditá vznikali, ak bol vydavateľ alebo adresát inštitúcia, v ktorej
bolo spísomňovanie samozrejmé
 Veľká Morava – politicky ani právne nemala priamu kontinuitu,
po jej zániku bol vývoj prerušený -> žiadne archívy a pod.
 pre veľké množstvo deperdít je problém ich akceptácie
 z obdobia Veľkej Moravy Marsina predpokladá 23, Ratkoš 28
deperdít
 celkovo je asi do 38 deperdít
 existovali osoby alebo cirkevní hodnostári na panovníckom
dvore, ktorí poznali písmo a podľa potreby spísomňovali
 List Rastislava pre Michala III.
 prvá diplomatická písomnosť, ktorá pravdepodobne vznikla u nás
bol list (písomná žiadosť) Rastislava pre Michala III. ohľadom
vyslania cirkevnej misie
 predpoklad pre tvrdenie, že je to deperditum, sú zmienky v legendách
Život Metodov a Život Konštantinov a najmä Rímska legenda (v texte
boli priame výťahy z listu), ktorá obsahuje zmienky o existencii
takéhoto listu
 vznik pred 863 (asi 862), písaný po grécky
 autor buď Grék alebo byzantský Slovan
 na to, že bol grécky, poukazuje hlavne stavba listu –typický
formulárový úvod pre byzantské listy: Z božej milosti sme zdraví
 autor musel ovládať pravidlá tvorby diplomatických písomností
 je to nesporné deperditum
 niektorí diplomatici uvažujú ešte o staršom deperdite -> podobný
list pre pápeža Mikuláša I.
 v Živote Metodovom je o tom nepriama zmienka, ale predpokladá sa
skôr verbálne posolstvo, nie spísomnené
 Ratkoš predpokladá ešte jedno staršie deperditum Ľudovíta Nemca
pre Pribinu, ktorým mu udeľoval doživotné léna a dedičské práva
 nesporné deperditá: (výber)
 List Michala III. pre Rastislava:
 odpoveď na predošlý list, že mu posiela vierozvestcov
 vznik 863-864
 v Živote Konštantína sa uvádza v excerpte
 existencia tohto listu je nespochybniteľná
 List pápeža Mikuláša I. pre Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu
 vznik pred 867
 hovorí sa v ňom o pozvaní do Ríma (pre Konštantína a Metoda)
 dochovaný je v Rímskej legende, kde sa doslovne hovorí o apoštolskom liste
pápeža
 sú úvahy, či bol adresovaný na Veľkú Moravu alebo do Benátok, keď šli so
svojimi žiakmi do Konštantínopolu na vysvätenie
 nepochybné deperditum
 List Karolmana Ľudovítovi Nemcovi
 informácia o víťazstve nad Rastislavom v roku 869
 priamo sa spomína vo Fuldských análoch
 Písomné zloženie sľubu Metoda o vernosti a poslušnosti rímskej cirkvi
 vznik 869
 doložené v listoch pápeža Jána VIII., kde píše, že Metod bol ustanovený
Hadriánom II. za arcibiskupa a vtedy písomne prisľúbil zachovávať učenie
rímskej cirkvi
 vzhľadom na nedoriešenosť vzťahov Byzancia-Rím muselo zrejme ísť
o formuláciu, ktorá obsahovala určité záruky
 predpoklad na spísomňovanie – civilizačný stupeň právneho vývoja
 cirkev bola vlastníkom majetkov a uvedomovala si výhodnosť písomného svedectva
 v procese spísomňovania dochádza k etapám – vyhotovenie, vystavovanie a vydávanie listín
 vyhotovovateľ – ten, kto listinu diktoval a písal (pisár, notár)
 vystavovateľ – spísomňovacie zariadenie (kancelária)
 vydavateľ – osoba alebo inštitúcia uvedená v intitulácii
 v 1. období (1001-1075) na spísomňovanie v Uhorsku vplývali vonkajšie vplyvy
 charakteristickárôznorodosť spísomňovania
 nemáme doloženú existenciu kancelárie a ani osoby trvalo poverené diplomatickou činnosťou
 v uhorskej diplomatike od 10. storočia zaznamenávame nepretržitý vývoj diplomatických
aktivít
 veľkú pozornosť púta osoba Štefana I.
 s ním sa spája počiatok diplomatickej praxe
 pokúsil sa budovať Uhorsko podľa západného vzoru
 do obdobia vlády Štefana I. sa hlási 10 textov, ani jeden sa však nezachoval v origináloch – sú
sporné
 Panónhalmská listina
 domnienka, že diplomatický vývoj sa inšpiroval cisárskou kanceláriou – vznikla na
základe panónhalmskej listiny (hlási sa do roku 1002)
 je to ale charta imitativa a čiastočne sfalšovaná v 13. storočí
 podľa Breslana sa písmo približuje písmu pisára Herberta C. (pisár Ota III.
a Henricha II.), ktorý podľa neho prešiel do služieb Štefana I.
 nakoniec sa ukázalo, že to nie je také jednoznačné, pretože je malá komparačná
vzorka
 za Štefana I. neboli predpoklady na stálu rozvinutú diplomatickú činnosť
 Fejérpataky jej venoval monografiu a považoval ju za pravú
 Szentpéteryvšak zistil niekoľko sporných momentov
 Panónhalmská listina existuje, ale bola sfalšovaná asi zač. 13. storočia
 originál bol v narácii a dispozícii výrazne pozmenený
 sfalšovanie odlíšené na základe konfirmácie z roku 1213 Ondrejom II. -> asi tiež
sfalšovaná
 k sfalšovaniu mohlo dôjsť, keď bol opátom Uliáš
 použili však pečať kráľa Kolomana
 Listina pre vesprémske mníšky
 hlási sa do roku 1002
 vzbudzuje väčšiu dôveru ako Panónhalmská listina
 napísaná je po grécky
 niektorí diplomatici sa domnievajú, že ju vydal už Gejza
 vydaná bola pre byzantské mníšky vo Vespréme (mala ho založiť manželka
Imricha – byzantská princezná)
 nezachovala sa v origináli, ale v odpise z roku 1109
 považuje sa za viac-menej hodnovernú
Pannohalmská listina
 ďalšie falzá
 1006 – listina pre Nitriansku kapitulu (novovek)
 všetky originály spred 13. storočia sú zničené (Nitru vypálil Matúš Čák)
 dôsledkom toho bola snaha obnoviť originály resp. vytvoriť si falzá
 vychádzalo sa z ústnej tradície + doplnenie aktuálnych potrieb ->
rozsiahla falzátorská činnosť
 v roku 1006 vraj Štefan I. daroval kapitule nejaký majetok a vyzdvihoval
mimoriadne postavenie Nitrianskej kapituly, pričom kanonici mali mať
na synodách po Ostrihome druhé miesto
 narácia sa štylistický radí do obdobia renesancie
 zachovala sa vo viacerých exemplároch, ale bez dátumu
 rok 1006 jej prisúdil editor
 text listiny je v piatich jednoduchých odpisoch z 18. storočia v archíve
Nitrianskej kapituly
 najstaršie vyhotovenie vyzerá ako korigovaný koncept (začiatok 18.
storočia)
 text listiny sa spomína v listine z roku 1579, čo mýlilo diplomatikov – ale
neskôr sa ukázalo, že aj tá je falošná
 príčinou vzniku falza bol spor mesta Nitry o majetky
 pravdepodobný falzátor Ladislav Szörenyi -> neskôr sriemsky biskup
 Marsina predpokladá, že v podobe originálu nikdy neexistovala a odpisy
slúžili asi len pre interné potreby kapituly
 kapitula text zakomponovala aj do iného falza o 150 rokov neskôr
Listina pre Tyháňsky kláštor
 1015 – listina pre Pécs-varadské opátstvo
 1019, 1024 – listiny pre Zalávárske opátstvo
 1037 – falzum pre Bakoňvelské opátstvo
 za hodnoverné sa považujú:
 listina pre Vesprémske biskupstvo (1009)
 listina pre Pécske biskupstvo (asi 1009)
 je dosť porušená
 do formulárovej aj kontextovej časti sa zasahovalo – výrazná interpolácia
 z neskoršej vlády Štefana I. nepoznáme ďalšie listiny -> zrejme neexistovala stála diplomatická
činnosť
 vo všetkých prípadoch mohlo ísť o prijímateľskévyhotovenia
 Listina pre Tyháňsky kláštor – najstarší dochovaný originál v Uhorsku; z roku 1055
 Listina kráľa Ondreja I.
 pri porovnaní s cisárskou kanceláriou nepreukazuje jednoznačné spoločné znaky
 skôr pripomína niektoré súkromné listiny vo Francúzsku
 dlho bola považovaná za odpis
 je na hrubom pergamene a zošitá z 2 kusov
 napísaná knižným písmom
 Listina pre Hronský Beňadik (1075)
 najstaršia z územia Slovenska
 ide o falzum, zachovala sa v dvojnásobnej konfirmácii – tiež falzá
 pôvodný text z roku 1075 vykazuje výrazné znaky interpolácie, hlavne v metácii
 za pôvodné časti sa považujú – úvod, záver a stručná formulácia o darovaní
 odpisy sú od Štefana II. (1124) – úplne vymyslení falzum (ohľadom sporu opáta
a tekovského župana)
 a od Ondreja II. (1217) – asi vymyslené falzum
 v majetkovo-právnych sporoch bol zneužitý text originálnej listiny
 originál bol asi zničený, k sfalšovaniu došlo niekedy medzi rokmi 1270 a 1328
Zoborská listina z roku 1111
 do konca 11. storočia – len niekoľko listov pre zahraničných
prijímateľov
 1091 – list svätého Ladislava pre opáta Monte Casine
 1096 – Koloman píše lotrinskému vojvodovi
 1097 – Koloman píše benátskemu dóžovi
 narastá počet vydaných listín vôbec v Európe, aj v Uhorsku
 čoraz viac sa začína používať v praxi listina s pečaťou
 začína vzrastať dôvera k listine
 do spoločenského vedomia čoraz viac preniká kanonické
právo
 toto obdobie je rozčlenené na 3 časti:
 1077-1131 – počiatky listinnej praxe
 1131-1185 – náznaky upevňovania listinnej praxe
 1185-1205 – počiatky Uhorskej kráľovskej kancelárie
Zoborská listina z roku 1113
 obdobie 1077-1131 (počiatky listinnej praxe)
 málo zachovaných listín
 neexistuje kancelária, ale na kráľovskom dvore boli ľudia, ktorí
v prípade potreby dokázali listinu vyhotoviť
 panovník mal aj pečať (existuje aj predvolávacia pečať pre
kráľovského posla)
 Ladislav I. (1077-1095)
 vieme o 13 textoch, z ktorých 9 je neskorších fálz
 väčšina z nich pre cirkevné inštitúcie
 každá listina je vyhotovená ináč, na inom pergamene
 štylisticky boli veľmi jednoduché
 bežné písmo, málo skratiek
 Koloman I. (1095-1116)
 poznáme 16 listín, z ktorých 6 je falošných a 2 sú deperditá
 jedna listina mu bola pripisovaná nesprávne
 je aj vydavateľom zoborských listín (1111, 1113)
 Zoborská listina 1111
 rozsudková listina, rozhodnutie v spore
 informuje o veciach, ktoré sa udiali za vlády Štefana I.
 písaná je pekným listinným písmom klasickej formy
 zachovala sa bez pôvodnej pečate, ale mala ju
 pergamen je dobre zachovaný, ale bolo do nej zasahované
 Zoborská listina 1113
 súpis majetkov Zoborského opátstva (obsahuje asi 170 názvov lokalít)
 vyhotovená ako charta transversa
 veľmi poškodená
 interpolovaná
 pečať sa nezachovala; jej prítomnosť však naznačujú zárezy v tele listiny
 zrejme šlo o prijímateľské vyhotovenia
 prekvapujú skladbou a zrejme obsahujú aj iné prvky
západoeurópskych vplyvov
 objavuje sa aj zmienka o človeku, ktorý ich spečatil – sigillator
(záhrebský biskup Manazes)
 niektorí ich zaraďujú medzi súkromné listiny, avšak sú
kráľovské
 Štefan II. (1131-1185)
 7 hodnoverných textov, 3 originály
 zvýšenie intenzity diplomatickej aktivity
 objavuje sa pravidelnejšia štylizácia
 dodržujú sa pravidlá
 zmienka o notárovi a kancelárovi
 koncipuje ich jeden človek
 Belo II. (1131-1141)
 spomína sa text 6 listín, pričom 3 sú považované za falzá
 3 listiny signoval notár/kancelár Johann
 Gejza II. (1141-)
 poznáme 34 textov, 12 originály, 5 sa považuje za falzá
 nárast diplomatickej produkcie
 v roku 1146 sa spomína notár Barnabáš, ktorý vyhotovil 2/3 listín
 spomína sa ako notár, kancelár a sigillator
 opakujú sa mená, ktoré sa zúčastňovali na spísomňovaní (scriptor...)
 Štefan III.
 zachovaných 24 textov, z toho 8 (alebo 12?) originálov
 pokračovanie dobrého trendu
 skoro všetky jeho listiny signuje a koncipuje notár Bicen
 vydávanie v kompetencii dvorského kňazstva
 smerovanie k uniformite
 štylizácia je objektívna
 čoraz viac sa presadzuje listinné písmo
 takmer všetky listiny sú pre cirkevných predstaviteľov; zopár pre dalmátske
mestá
 tendencia zinštitucionalizovania na kráľovskom dvore
Gejza II. Štefan III.
 vznik Uhorskej kráľovskej kancelárie – existencia inštitucionalizovaného
spísomňovania
 od Bela III. nenastáva žiadna výrazná zmena v diplomatickej aktivite
 1181 – vydaná listina, ktorá obsahuje arengu, v ktorej sa hovorí, že všetky
kráľovské nariadenia majú byť spísomnené; pričom táto arenga asi neodráža
realitu, je to zrejme len formulárový zvrat
 1185 – dochádza k zmene vo vývoji diplomatickej produkcie
 z čias Bela III. je 44 textov – 5 originálov, 26 textov sa považuje za pravé
 do roku 1181 – osoba, ktorá zodpovedá za listinné vyhotovenie – notár
 1181-1183 – dochádza k zmene označenia – kancelár (prvý známy sa volal Calan)
 1185 – nastupuje nový kancelár Hadrián
 s jeho nástupom dochádza k zafixovaniu termínu kancelár natrvalo
 s pôsobnosťou Hadriána a potom aj Katapana je spojený zrod Uhorskej
kráľovskej kancelárie
 za ich pôsobenia dochádza k vzniku pravidelného uniformného vydávania listín
-> vytvára sa formulár uhorskej kráľovskej listiny
 Hadrián – bol budínskym prepoštom; jeho činnosť sa zavŕšila v rokoch 1188-1189
 potom je krátko kancelárom Saul
 od roku 1190 sa objavuje ako kancelár stoličnobelehradský prepošt Katapan
Belo III. Ondrej II.
 verbálna invokácia, intitulácia s devočnou formulkou, perpetuačná
formulka, ktorú postupne nahrádza salutácia, inskripcia, arenga,
promulgácia, narácia, dispozícia, koroborácia, sankcia (postupne sa
vytráca), datum per manus, rok kresťanskej éry, zoznam hodnostárov
 táto forma bez výraznejších zmien pretrvala až do konca stredoveku
 spečaťuje sa privesenou pečaťou, ktorá ešte nie je upevňovaná na pliku,
ale cez dva zárezy v listine
 pečať
 koniec 12. – začiatok 13. storočia – veľká kráľovská pečať – jednostranná,
priemer 12cm, hmotnosť cca 450 g -> koláčovitá pečať
 panovník zobrazená ako majestát
 tvar pečate – sploštená polguľa
 od roku 1207, za pôsobenia Ondreja II. a kancelára Loberta, sa do listín
uvádza aj rok panovania (annus regni)
 existujú aj zmienky o mandátoch a písaní listov
 zachovala sa zlatá bula, na ktorú existovali 2 typária (averz a reverz)
 na konci tohto obdobia sa objavujú listiny písané v mene mladších
kráľov (vojvodov) – napr. Ondrej II.
Dovidenia o týždeň
Mgr. Ján Valo, PhD.
Univerzita Komenského v Bratislave
Filozofická fakulta
Katedra archívnictva a pomocných vied historických
Gondova ul. č. 2, P.O.BOX 32, SK – 814 99 Bratislava
jan.valo@uniba.sk
http://fphil.uniba.sk/valo/