Tradičné umenia:


Pyramídová štruktúra učiteľov


1. Štiepenie na rjúha (smery, školy):


   prípona –rjú


Čajový obrad: Sen-no Rikjú – jeho vnuci založili tri hlavné smery:

   Ura-Senke („Zadní Senovci“),

   Omote-Senke („Prední Senovci“),

   Mušakódži-senke („Senovci z [uličky] Mušakódži“)


Ikebana: veľa smerov: Ikenobó-rjú, Ohara-rjú, Sógecu-rjú, ...

hlavný konár šuši, + ďalšie dve línie do NEPRAVIDEL. trojuholníka.

Konce línií vytvárajú PRÁZDNO.

nageire, moribana.


Nó: 5 hlavných smerov: Kanze-rjú, Komparu-rjú, ...


Waka: Fudžiwara-no Teikovi vnuci – 3 školy poezie


Kódó: cesta vôní, vôňový obrad


   „kóboku“ (bežne „džinkó“) – drevo zo stromu Aquillaria - „aloové drevo“

(angl. aloeswood – odvodené z gréckeho „hé aloé“ a hebrejského „allóth“.

 angl. aj agalloch – z indického názvu „agaru“.)


Mimo kódó:

   používanie iných tradičných vykuřovadel: (kadidlo = špeciálna živica)

senkó = tyčinky.

o-kó = drahšie vôňodymné výrobky. Rozličné zmesi aloového dreva a iných prísad. Používa sa aj
santal, ale menej.


 Ča jový obrad Ča-no ju, sadó, očakai.

   Život vecí: v čajovom obrade veci ožívajú.

   Vychádza z posvätnosti misky – žobracia miska buddhistického mnícha.

   Čaro, keď sa zalieva čaj vonku – para, intenzívnejšia vôňa, vnímanie prírodného okolia.


Hrnčiarstvo (angl. ceramics): jakimono.

   Porcelán a keramika (angl. china/porcelain and pottery) džiki - tóki.

Arita-jaki, Seto-jaki, Kijomizu-jaki, Kutani-jaki (obr.) Mačča-džawan, ojunomi-džawan. O-čawan =
miska na ryžu.


Laky (šikki). Lak – uruši. Makie – obrázky zlatým a strieborným prachom.


Ikebana – kadó.

   „hlavný konár“ šuši, dve ďalšie línie do nepravidelného trojuholníka. Konce línií majú vytvárať
priestor – „prázdno“.

Nageire – vo vysokej váze

moribana – v plytkej širokej váze


Odevy. „kimono“, hakama, moncuki, jukata


Bojové umenia


Divadlá

nó, kjógen, kabuki, džóruri


Skladanie poézie:

tanka, haiku, recitovanie poézie


Stolovanie.

   paličky „o-HA-ši"

   Japonská kuchyňa – link na môj blog

http://orient.blog.sme.sk/c/275248/Susi-sa-moze-jest-rukou.html


   umeboši – v soli nakladané marhule ume (dozrievajú v júni)

https://www.google.cz/search?q=umeboshi&biw=1600&bih=789&tbm=isch&imgil=rxa7u1cg5WCn7M%253A%253BcIs
9s_tT7G9bBM%253Bhttp%25253A%25252F%25252Fwww.tokyoterrace.com%25252F2010%25252F09%25252Fumeboshi-av
ocado-salad%25252F&source=iu&pf=m&fir=rxa7u1cg5WCn7M%253A%252CcIs9s_tT7G9bBM%252C_&ved=0ahUKEwjGoqP
swN3JAhWF2hoKHfj7CbkQyjcIfg&ei=NNdvVsa4LoW1a_j3p8gL&usg=__YSkC9IgIB63fzhcF_ZXwGsxeDwE%3D#imgrc=rxa7
u1cg5WCn7M%3A&usg=__YSkC9IgIB63fzhcF_ZXwGsxeDwE%3D


   sezam – biely, čierny, sezamový olej

   sója – ako oriešky. sójová múčka na posýpanie. tófu. miso. okara (pomletá masa po vylisovaní
sójového mlieka). sójové mlieko tóňjú.

   dva druhy ryže – bežná a „lepkavá“ močigome na koláčiky omoči.

   pohánka – na cestoviny soba,

   pšeničné cestoviny rámen, udon

   čaj „Nihonča“ – gjokuro „nefritová rosa“, senča, banča (hrubý zelený čaj, veľké listy)

   alkohol: „sake“ sa povie „Nihonšu“ (osake = alkohol, pijatika všeobecne).  umeový sladký likér
umešu


 Japonská hudba a tanec


Japonská hudba


z prevažnej miery založená na jednej z pentatonických čínskych stupníc. Pentatonika = 5 tónov
v rámci stupnice. Európska hudba – heptatonika, sedem tónov v rámci stupnice (spolu s prvým tónom
susednej vyššej vytvára „oktávu“).

   japonská najčastejšia pentatonická stupnica: C-D-F-G-A(-C)

   čínska najčastejšia pentatonická stupnica: C-D-E-G-A(-C)


okinawská hudba je iná, založená na pentatonickej stupnici, nezapadajúcej do čínskeho hudobného
systému a blízkej indonézskej hudbe: C-E-F-G-H(-C)


Japončina – melodický prízvuk, pôvodne zrejme využívaný aj v speve nó (v dnešnom nóovom speve sa
veľmi neprejavuje)


Hudobné nástroje:


ústny organík (č. varhánky) šó (používa sa v hudbe gagaku)

fue priečna flauta (nó)

šakuhači bambusová flauta (zenová hudba)

koto veľký strunový nástroj typu citary

šamisen strunový nástroj príbuzný bendžu


Žánre klasickej hudby:


Gagaku z raného heianu, korene má v dobe nara

   tanečné vystúpenia gagaku sa nazývajú bugaku, čisto inštrumentálne skladby sú kangen


hudba v dráme nó: flauta fue a tri druhy bubnov (obdobie muromači)


zenová meditatívna hudba - šakuhači


tance bujó a tanečné piesne nagauta (odbobie edo) používajú šamisen


skladby na koto: Rokudan. (slávnostné vystúpenia – v kombinácii so šamisenom a šakuhači)

min-jó (ľudové piesne)

bon-odori tance ľudového pôvodu, veľmi obľúbené aj v súčasnosti a novo komponované. Tancujú sa za
horúcich letných nocí okolo sviatku mŕtvych Obon.


Tance: hlavné dva štýly: odori a mai

   odori = obsahuje aj skákanie, tj. zvislý rozmer (ľudovejší charakter, napr. bon-odori)

   mai = vznešený dôstojný tanec, prevažne len vodorovný rozmer pohybu (kráčanie, posúvanie sa,
gestika – tance v nó, kjótske tance Kjó-no mai.)


Súčasní autori nadväzujúci na tradíciu:

Kitaró, Sódžiró


okinawská hudba – trojstruniak sanšin (z neho sa v Japonsku vyvinul šamisen)


UKÁŽKY


KLASICKÁ JAPONSKÁ HUDBA


GAGAKU – skladba Etenraku

http://www.youtube.com/watch?v=bm8XpWidUac&feature=related

doplniť sem aj link na BUGAKU!


koto - skladba Rokudan

http://www.youtube.com/watch?v=TE3whfNEvik&feature=related

šakuhači – starý Japonec v obleku

http://www.youtube.com/watch?v=hP6_OkUFznY&feature=related

šakuhači (modernizácia)

http://www.youtube.com/watch?v=-4DV2wMXxKs&feature=fvst

šakuhači na pláži

http://www.youtube.com/watch?v=8f-N56Sxlgk&feature=related


koto, šamizen a šakuhači – domáce vystúpenie: ženy v kimone vo wašicu

http://www.youtube.com/watch?v=1A66Ky6M1ys&feature=related


TANCE


Kjó-no mai

http://www.youtube.com/watch?v=PrIES_h05aY&feature=related


IMAJÓ

http://www.youtube.com/watch?v=zEHjtt19URc&feature=related

http://www.youtube.com/watch?v=su5nbBbb_-Q&feature=related

http://www.youtube.com/watch?v=jRrNj20_jok&feature=related


ŠIRABJÓŠI

http://www.youtube.com/watch?v=ZdgwTS-vIwE&feature=related



JAPONSKÉ PIESNE tradičné:

Taki Rentaró: Kódžó-no cuki (Mesiac nad zrúcaninou hradu)

http://www.youtube.com/watch?v=77Nbtemm2qQ&feature=related

Sakura, sakura

(koto, zábery sakúr)

http://www.youtube.com/watch?v=keF-KYKKYeI


Moderná pieseň v sinizujúcom (quasi-čínskom) štýle „Sakura-sakura“

http://www.youtube.com/watch?v=xPH_HTVwOoQ



OKINAWSKÉ PIESNE:


The Boom: Tinsagu-nu hana (SANŠIN)

https://www.youtube.com/watch?v=BnO1IPxb-rk


Rinken Band: Čura-džura („Krása!Krása!“)

https://www.youtube.com/watch?v=Mlc1GNmKYfg


okinawská pieseň Hana – veľmi obľúbená aj v okolitých krajinách (Tchajwan)

http://www.youtube.com/watch?v=kpjVJ0eV2Ws


The Boom: Šimauta

https://www.youtube.com/watch?v=cKJ3TgI4LNk


RIMI spieva Šimautu po okinawsky

http://www.youtube.com/watch?v=xsUKiMfNG4c&NR=1