Ľudská obeť u Aztékov Lujza Kotryová Náboženství a násilí 11.10.2016 Veľké indiánske kultúry Mezoameriky Veľké indiánske kultúry Mezoameriky Aztékovia Etnicky sú to Nahuovia Jazyk: nahuatl Prichádzajú do stredného Mexika v 6. storočí zo severu ako kočovné etnikum. Začiatkom 14. storočia sú vyhnaní na ostrov na jazere Texcoco -budúci Tenochtitlan (hlavné mesto Aztéckej ríše) a budúce Mexico city. The basin of Mexico circa 1519 at the arrival of the Spanish Tepe>ach\itlan , **—& / Tlaxcala Chalco- \ a Alenco „ \ "Ä Huaxlepec Tollan-Cfimilan .(Oaxtepec) (Cholula — Provinces dependant de la triple alliance * Mixes Etat ou peuple indépendant • Chef-lieu ďÉtat indépendant Ľudské obete Prvé správy o ľudských obetiach od španielskych dobyvateľov. Prehnané správy: 80 000 obetí počas jedného sviatku obnovy hlavného chrámu (reálny odhad je maximálne 14 000 obetí). Dobyvatelia legitimizovali svoj agresívny postup voči Aztékom poukazovaním na ich „krvilačnosť". Jedná sa o ojedinelý prípad sviatku, ktorý sa konal raz za 52 rokov. Sviatky, ktoré sa odohrávali počas roku nevyžadovali viac ako desiatku obetí. Typy obetí u Aztékov Nenásilné □ pálenie kopálu (živice*) □ obetovanie figurín (božstiev) □ obetovanie predmetov j/g smůla Násilné □ obetovanie krvi (narezávaním kože: uši, prsty, penis apod.) □ obetovanie zvierat □ obetovanie ľudí Spôsoby obetovania ľudí Spôsoby obetovania ľudí Vytrhnutie srdca Odťatie hlavy Smrť v súboji Spálenie za živa Socha Xilonen, bohyne kukurice. Počas jej sviatku bola jej predstaviteľke na rituáli odseknutá hlava - ako klas kukurice. Spôsoby obetovania ľudí Rituály nasledujúce po obetovaní i Stiahnutie z kože Oddelenie trofejí Antropofágia (kanibalizmus), resp. teofágia Spaľovanie - kremácia (bežný spôsob nakladania s mŕtvymi) Vystavenie častí tela - tzompantli Obeťami môžu byť muži, ženy i deti. Ich výber sa riadi prísnymi pravidlami a má svoju logiku. Najčastejšie bývajú obeťami mladí muži, bojovníci a vzácni vojnoví zajatci. Obetiam bývajú preukazované vysoké pocty, pretože počas rituálu zosobňujú božstvá. Základné koncepty aztéckeho videnia sveta Živé vs. neživé Nahuaská gramatika, podobne ako naša, rozlišuje medzi životnými a neživotnými podstatnými menami. Životných podstatných mien je však v nahuatli omnoho viac ako u nás (živé sú hory, hviezdy, vietor, nebo apod.) a uplatňuje sa pri nich personifikácia. Výzkum z roku 2015 medzi súčasnými Nahuami ukázal, že umiestňujú rôzne veci z hľadiska "živosti dokonca na škálu (tzn. niektoré veci/bytosti sú viac živé ako iné). božstvá hviezdy, slnko, mesiac hory, voda, oheň, vietor tí, čo hovoria nahuatlom tí, čo nehovoria nahuatlom zvieratá ITZTOC (živé) rastliny ELTOC (neživé) kamene Základné koncepty aztéckeho videnia sveta Tonalli ■ Životná energia charakteristická teplom (živočíšne teplo). ■ Jej primárny zdroj je slnko, resp. oheň. Od tiaľ sa dostáva do všetkých živých bytostí či vecí. ■ Hodnota tonalli môže v tele človeka stúpať i klesať, v závislosti od jeho telesnej kondície, veku a spoločenského postavenia. „Najhorúcejší" sú v tomto zmysel mladí bojovníci a šlachtici. ■ Tonalli prúdi v tele pomocou krvi - hromadí sa v hlave a v srdci. Základné koncepty aztéckeho videnia sveta Piate slnko Podľa aztéckej kozmológie žijeme aktuálne v piatom veku, ktorý sa nazýva „Slnko pohybu", Predchádzali mu štyri obdobia, ktoré postupne zanikli. Náš vek začal tým, že sa dve božstvá vrhli do ohňa - sami sa obetovali. Vzniklo z nich slnko a mesiac. Následne sa museli obetovať ostatné božstvá, aby sa slnko a mesiac začali hýbať po oblohe. Základné koncepty aztéckeho videnia sveta j* Eschatológia (koniec sveta) Svet podľa Aztékov nikdy úplne nekončí. Končí (len) určité usporiadanie sveta tak, ako ho poznáme. Koniec piateho slnka nastane v momente, kedy sa zastaví slnko. Aby sa slnko hýbalo po oblohe, potrebuje energiu -tonalli, ktorá prúdi v krvi ľudí, zvierat a vecí. Každých 52 rokov (1 kalendárny cyklus) je potreba „znovu zapáliť oheň" - reaktualizuje sa mýt o stvorení piateho veku. Pravidelné obete sa dejú počas celého roka. Rituál Nového ohňa znamená určitý „reštart" celého systému. Rituálne sa obnovuje hlavný chrám a je výnimočne obetovaných množstvo zajatcov. Základné koncepty aztéckeho videnia sveta Obetovanie krvi ■ Obetovanie krvi teda funguje ako veľká „transfúzia", ktorá má zabezpečiť neustále fungovanie celého systému. ■ Pre Aztékov nie je obetovanie príležitosť ale nutnosť - potreba. Obr. 7. Quetzalcoatl obetujúci krv (Códice Florentino). Ekonomicko-politický kontext ľudských obetí ■ Dôraz na ľudské obete stúpa po vzniku a prevzatí moci Aztéckej ríše, v 2. polovici 15. sotoročia. ■ Súvisí to s nástupom novej vládnucej vrstvy, ktorá sa legitimizuje odkazom na toltécke dedičstvo a posiluje predstavu vyvolenosti aztéckeho národa zodpovedného za udržiavanie svetového poriadku. ■ Ľudské obete, resp. nutnosť získavania zajatcov, je zároveň ekonomickou veličinou. Oblasti podrobené Aztéckej ríši odovzdávajú „tribút" v podobe zdrojov - vrátane ľudských zajatcov. ■ Participácia na obetovaní je spoločensky vyžadovaná. Vzopretie sa je rovné spoločenskému vylúčeniu. ^^^^^^^^^^^^^^^^^^m Doplňujúce zdroje ■ Zuzana Marie Kostičová - Markéta Křížová - Sylvie Květinová, Krvavé rituály Střední o Jižní Ameriky, Nakladatelství XYZ, 2011. ■ Eduardo Matos Moctezuma, Life and Death in the Templo Mayor, University Press of Colorado, 1995. ■ Gonzalez Torres Yolotl, El sacrificio humano entre los mexicas, Fondo de Cultura Económica, 2006. Díky za pozornosť!