SÁMSKE JAZYKY Andrej Števko Kto sú Sámovia •Autochtónny európsky národ, jediný pôvodný v severnej Európe •Etnikum používajúce niekoľko odlišných jazykov, vzájomne nie sú väčšinou zrozumiteľné •Vplyvom asimilácie a technického pokroku ustupuje tradičný spôsob života •Rôzne druhy obživy v minulosti – nielen chov sobov •Nie Laponci ! • Kultúrne pozadie •Pôvodne kočovný národ •Pestrý náboženský život v minulosti – prírodné náboženstvo, uctievanie živých i neživých prírodných elementov, úcta k mŕtvym predkom, duchom a podobne •Mnohé šamanské obrady a rituály •Literatúra : Václav Marek; Staré laponské náboženství Tradičný život a hodnoty •Dôležitosť rodinných väzieb a súdržnosti rodiny •Veľké vzdialenosti medzi komunitami (z toho dôvodu aj jazyková rozmanitosť) •Záležal aj od skupiny, do ktorej konkrétni obyvatelia patrili – pobrežní Sámovia, lesní Sámovia, horskí Sámovia... •Snaha o zachovanie tradičnej kultúry napriek kolonizačno-asimilačnému tlaku • SÁMSKE JAZYKY •Niekoľko väčších skupín •V minulosti rozšírenie výrazne väčšie – dôkazom názvy Lapinlahti, Lappeenranta v južných a stredných oblastiach Fínska •Postupne ovládnutie týchto oblastí fínskym obyvateľstvom •Sámske etniká prinútené k odsunu na sever • • • Spoločné črty sámskych jazykov •Dôležitosť prírodných elementov – mnoho pomenovaní v závislosti od skupiny Sámov (bohatosť lexiky pre sneh, sobov, ryby, jazerá a podobne) •Živly ako božstvá – dôkazom napríklad rovnaké pomenovanie pre deň a Slnko – beaivvi, v severnej sámčine •Veľká úloha ľudovej slovesnosti, písané pramene až výrazne neskôr v porovnaní s inými európskymi národmi Spoločné črty sámskych jazykov •Fenomén joiku – významný kultúrnotvorný činiteľ, tradičný hrdelný spev, ktorým sa vyjadrujú pocity, nálady, alebo sa jednoducho opisuje svet •Jeho vplyv na fonetiku a fonológiu sámčiny •V sámskych jazykoch časté pre nás netradičné javy – prídychy, ráz, vynechávanie hlások a podobne •Gramatika – v slovesách duál, takmer všetky sámske jazyky Odlišnosti •Gramatické kategórie – počet pádov, slovesné spôsoby a časy •Množstvo špeciálnych grafém preberaných z iných jazykov •Vyjadrovanie dĺžky vokálov a konsonantov – niekde zdvojená hláska, inde hláska s dĺžňom, existujú tiež veľmi dlhé hlásky (overlong sounds) •Výslovnosť jednotlivých foném a realizácia palatalizácie Prvé písomné pramene •Písané slovo spočiatku nebolo pre Sámov dôležité •Vzrast vzdelanosti a kultúrnej vyspelosti (v západnom zmysle) spojený s christianizáciou •V 17.storočí snaha vzdelávať Sámov v náboženstve – nutnosť kňazov hovoriacich sámsky, keďže švédski a fínski sa nenaučili ich jazyk •1619 – pastor Nicolas Andrae – prvý sámskojazyčný misál a šlabikár •Rozvoj tohto vzdelania v 18.storočí, v sámčine predovšetkým katechetická literatúra • Rozvoj sámskej písomnosti •1723 – nariadenie švédskeho kráľa, aby sa pri hlavných chrámoch zriadili školy •Snaha vytlačiť negramotnosť obyvateľstva •Príprava pastorov a kazateľov – aj v sámčine •Stávajú sa dôležitými osobnosťami svojich komunít •Postupovanie luteránskeho kresťanstva (neskôr lestadiánstva) •Prvé periodikum v sámčine – Nuorttanaste (Hviezda od východu). • • Jazyk v umeleckej tvorbe •Pred rokom 1800 v sámčine len jednotlivé básne •Johannes Schefferus : v diele Lapponia (1673) dve básne v sámčine •Prví sámski „spisovatelia“ – Lars Haetta, Anders Baer – 19.storočie – autobiografické diela v sámčine napísané vo väzení •Vydané až v roku 1958 pod názvom Viera a život vo Fínsku •Olaus Sirma – zbierka joikov a básní, ukážky v publikácií Sámové... Bod zlomu v histórii Sámov •1751 – Nórsko a Švédsko podpísali Strömstadský dohovor, kde boli určené aj nové štátne hranice •Sámovia sa ocitli v neistote, napríklad dedina Teno bola rozdelená medzi oba štáty •Museli si vybrať občianstvo a neboli im priznané žiadne ďalšie špeciálne práva •Postupne sa začalo na nich pozerať ako na menejcennú skupinu v rámci formujúcich sa nových štátov • Asimilácia Sámov v 19. a 20.storočí •Vzostup nacionalizmu – idea jednonárodných unifikovaných štátov •Výrazné prejavy najmä v Nórsku, neskôr vo Švédsku, menej vo Fínsku (po jeho osamostatnení) •Snaha o vytvorenie jedného národa s jedným, väčšinovým jazykom •Vplyv sociálneho darvinizmu (začiatok 20.storočia) Odpor voči asimilácii •Snaha sámskych literátov o dôkaz dôležitosti sámčiny •Anders Larsen, Pedar Jalvi – časopisecké príspevky, sámske básne, snaha o antológiu •1906 – Isak Saba – Sami soga lavlla –uznaná za sámsku hymnu (Sámieana sámiide!) •Pedar Jalvi : 1915 – Muottračalmit (Vločky snehu) – sámčina ako vhodný jazyk na písanie a umeleckú tvorbu •Matti Aikio – písal len nórsky, rezignoval na odpor k asimilácii, koncom života apologetické tendencie • Dôsledky •Zatváranie sámskych tried a škôl •Zákaz vyučovať v sámčine a používať ju v školách (1898) •1902 – zákaz tlmočníkov v úradnom styku •Rezidenčné školy – deti odnímané rodinám a posielané na „prevýchovu“ do špeciálnych zariadení •Zaostávanie rozvoja kultúry a literatúry •Sprievodným javom aj rasizmus a vyčleňovanie Sámov •Kritika : Kirsti Paltto – Guhtoset dearvan, min bohccot (Voijaa, minun poroni), v diele Sámové... poviedka Školák od Laily Stien. Návrat sámskych jazykov •Pričinilo sa oň sámske národné hnutie po druhej svetovej vojne •Postupne sa znovu etabluje sámska literárna tvorba, obnovujú sa sámske inštitúcie a sámčina získava status menšinového jazyka •V roku 2001 vo Fínsku priznané právo používať sámčinu v úradnom styku •Švédsko, Nórsko – výlučné právo Sámov na chov sobov •Literatúra ; Veli-Pekka Lehtola: The Sami – History, Society, Arts Rozdelenie sámskych jazykov •Severná sámčina – západné a východné nárečie. Západné – najsevernejšie oblasti Švédska a SZ Nórska, východné – Fínsko a stredný sever Nórska. •Hranica prechádza približne medzi mestami Ennöntekiö – Fínsko a Kautokeino – Nórsko. •Nárečia sú si vzájomne zrozumiteľné. •SsamV – mun, SsamZ – mon (ja) •Johan Turi : Muitalus sámiid birra (1910) – v záp.nárečí • Severná sámčina •Najrozšírenejší sámsky jazyk •Približne 30 000 hovoriacich, z toho asi 7 000 na území Fínska •Hranice jej územného rozšírenia – na juhu mesto Sodankylä vo Fínsku (mapa), v Nórsku mesto Kaitum na západe a Neiden na východe. •Prvá gramatika 1748 – pastor Knut Leem a 1781 veľký sámsko-latinsko-dánsky slovník • Fonetika a fonológia •Výslovnosť pomerne nepravidelná •Hlavný prízvuk na prvej slabike, v dlhších slovách na každej nepárnej vedľajší prízvuk •Zvláštne fonetické javy – prídychy – napr. ak je slovo zakončené na –t, hláska sa nevyslovuje, ale miesto nej prídych. •Interdentálne hlásky - Đđ (ako anglické the), Ŧŧ – ako anglické think. •Mäkkopodnebné záverové n – Ŋŋ •Mäkké hlásky – š,ž,č, - Nils Stockfleth 1840 • Gramatika •Je pomerne komplikovaná a nepravidelná •Výrazným javom je striedanie stupňov medzi tromi kategóriami slov – nepravidelné – spolu 175 skupín •Mená – šesť pádov (NOM, GEN-AK, ILL, LOK, KOM, ESS) •Slovesá – tri čísla, okrem SIN a PL aj duál •Štyri spôsoby – podobne ako vo fínčine (indikatív, imperatív, kondicionál, potenciál) • • Status severnej sámčiny dnes •Zrejme najlepšie emancipovaný sámsky jazyk •Rozsiahla literárna tvorba, umelecká aj faktografická •Mnohé severosámske inštitúcie – divadlá, rádiostanice, noviny, spravodajstvo vo fínskej televízii po sámsky – Oððasat •vydavateľstvo DAT v Nórsku, sámsky parlament v Inari (Sajos), •Inštitút sámskeho jazyka a kultúry Giellagas na univerzite v Oulu •Najčastejšie vyučovaný sámsky jazyk (možnosť študovať aj na MU J ) Inarská sámčina •Patrí k východosámskym jazykom •V okolí jazera Inari na severe Fínska •Do 300 hovoriacich •Považujú sa za najpôvodnejších Sámov na území Fínska •Hlavnou obživou bol rybolov, chov sobov v menšom •Inarská sámčina je ťažko zrozumiteľná pre severných i skoltských Sámov • • Písomné pamiatky •1854 – Elias Lönnrot – článok „Über den Enare-Lappischen dialekt“, prvé pojednanie o inarskej sámčine •1859 – E.W. Borg - prvý šlabikár (Anar sämi kiela Aapis kirje) a katechizmus (Ucca Katkismus) v inarskej sámčine •Hlavný kodifikátor súčasného jazyka – Lauri Itkonen, preložil viaceré náboženské diela do inarskej sámčiny •Vlastný preklad biblického textu až v roku 1973 Prvý list svätého apoštola Petra, prel. Matti Morottaja •V základných školách v oblasti výuka inarskej sámčiny od 80.rokov 20.storočia Jazykové črty •Fonetika – podobne ako severná sámčina, okrem toho  ⠖ uzatvorené A, približne ako v anglickom člene a bed, a pen... •Slovná zásoba : Ryba – FIN kala – Ssam guolli – Isam kyeli, mačka – FIN kissa, Ssam bussá, Isam kissá. •Gramatika – podobne ako v severnej sámčine, pridané pády v menách – abesív, partitív, oddelený akuzatív • Skoltská sámčina •Na území Fínska a Ruska •Asi 350 hovoriacich •V 20.storočí dosť upadala, neskôr snaha o jej záchranu a znovuzrodenie •Skoltských Sámov pre ich odlišnosti často neakceptovali ani iné sámske skupiny •Dôležitosť fenoménu kielipesä – „jazykové hniezdo“ – napríklad v Suonikylä ( v minulosti významná sámska obec), Sevettijärvi atď. •Spomedzi sámskych jazykov na území Fínska sa najviac líši od severnej sámčiny a fínčiny • Zvláštnosti •Fonetika – viacero foném, ktoré sa inde nevyskytujú - Ǩ ǩ (približne ť), Ǧ ǧ (ď), Õ õ (asi ako estónske uzavreté „o“) a podobne •Rovnako ako inarská sámčina 9 pádov, akuzatív a genitív v podstate splývajú •Slovesá – ku štyrom tradičným časom pribúda optatív (špecifická forma imperatívu) •Spisovný jazyk bol kodifikovaný až v 70.rokoch 20.storočia na základe nárečia oblasti Suonikylä •Literárny jazyk : prvá modlitebná knižka až 1983, umelecká literatúra v 80.-90.rokoch 20.stor. •Ssam – eadni, Sksam – jeä´n´n, Ssam – bussá – Sksam - kaass Sámske jazyky v Rusku •Kildinská sámčina – v strednej časti Kolského polostrova •Asi 350 hovoriacich •Spisovný štandard v 30.rokoch 20.storočia •Veľmi ťažký osud za ZSSR – kolektivizácia, industrializácia, strata tradičného živobytia, nepriatelia štátu, popravy a väzenie •Sámčina len v rámci rodiny alebo ako pracovný jazyk pri chove sobov •V 90.rokoch dve zbierky básní simultánne v severnej a kildinskej sámčine • Sámske jazyky v Rusku •Terská sámčina – východ polostrova Kola •Najoptimistickejšie odhady 20 hovoriacich •Používajú na zapisovanie striedavo cyriliku a latinku •Presah aj skupiny skoltských Sámov •Akkalská sámčina – v súčasnosti už zaniknutá, po násilnej smrti posledných hovoriacich 2005 • Sámske jazyky vo Švédsku •Po severnej sámčine je významná Lulejská sámčina – asi 1600 hovoriacich, 3 hlavné nárečia •Je vzdialene zrozumiteľná so severnou sámčinou •Bola materinským jazykom Larsa Leviho Laestadia •V pravopise preberá niektoré znaky zo švédčiny – napr. Æ, Å... •Sedem pádov, optatív •Ortografia ustálená až v roku 1983, základy z roku 1890 •1811 – prvý úplný preklad biblie do sámčiny, Per Fjellström, lulejská a severná sámčina • Sámske jazyky vo Švédsku •Ďalšie sámske jazyky – umejská a pitejská sámčina – len niekoľko desiatok hovoriacich, minimum literárnych diel •Umejská sámčina – dôležitá úloha na začiatku vzdelávania Sámov, oblasť Lycksele •1873 – maďarský výskumník Jozséf Budenz – Sámovia vo viedenskom cirkuse – prvýkrát odlíšená umejská sámčina •Dve základné nárečia umejskej sámčiny – menšia miera striedania stupňov • Južná sámčina •Uplatňuje sa najmä v Nórsku, menej vo Švédsku •Oblasti Trondelagen, vo Švédsku kraje Jämtland a Västerbotten •Pomerne životaschopná – do 600 hovoriacich •Základy spisovného jazyka – pastor Per Fjellström, v 18.storočí •Množstvo lexikálnych výpožičiek zo švédčiny • • Zaniknuté sámske jazyky •Akkalská sámčina (začiatok 21.storočia) •Kemijská sámčina (19.storočie) •1648 – Johannes Tornaeus: Manuale Lapponicum – úryvky zo SZ, NZ, cirkevné hymny a piesne. •Dohady o existencii sámskych jazykov na území severnej Karélie, žiadne záznamy •Zapísaných pamiatok žiaľ minimum, väčšinou útržky •Kemijská S – preklad Otčenáša a dva joiky •Sámska lexika a etymológia prítomná v miestnych názvoch Mestskí Sámovia •Napr. vo Fínsku „kaupunkisaamelaiset“ •Žijú v metropolách severských krajín, sú plne asimilovaní •Na prvý pohľad nerozoznateľní •Zachovávajú si tradície a jazyk •Vytvorené komunity a organizácie •Prezentujú sa na výročné sámske dni •Uchovávajú si hrdosť na sámsky pôvod Literárna tvorba Sámov •Sámska literatúra spája ľudovú slovesnosť s európskou naratívnou tradíciou •Najvýznamnejší spisovatelia patria k skupine severných Sámov •V minulosti dominancia lyriky, apologetické tendencie, neskôr presun k osobným motívom, rozvoj prózy a divadla •Nils-Aslak Valkeapää, o.i. autor sámskeho „národného eposu“ Beaivvi Áhčažan (Slnko, môj otec). Všestranný umelec. Prepojenie umení. Zomrel 2001 •Kirsti Paltto, básne a séria noviel Pas sa spokojne, sob môj a Utekaj, malý lišiak! • Literárna tvorba Sámov •Jovnna Ánde Vest – Árbolaččat (Dedičia) •Ellen Marie Vars – Kátja (kritika internátnych škôl pre sámske deti) •Významní lyrici – Rauni Magga Lukkari, Synnöve Persen, Hans Aslak Guttorm, Niilas Holmberg •Kriminálne príbehy – Eino Guttorm •Harald Gaski – umelecká aj faktografická tvorba, antológia sámskej literatúry v angličtine In the Shadow of Midnight Sun •Olavi Paltto – súčasná tvorba, otázky nezakorenenosti, imigrácie, krízy identity... •Sámske divadlo Beaivváš Sámske inštitúcie •Sámske parlamenty – Inari, Karasjoki, Kiruna, Ennöntekiö •Sámske centrum v Kautokeino •Univerzita v Oulu – Giellagas-instituuti •Univerzita v Tromsø – výuka južnej a severnej sámčiny •Univerzita v Helsinkách – výuka severnej sámčiny •Arcticum, Rovaniemi •Sámske múzeum SIIDA v Inari – rozsiahla publikačná činnosť •Sámske múzeá v Alte, Jokmokku •Kielipesät – Skoltskí Sámovia Odporúčaná literatúra •HINGAROVÁ, Vendula, Alexandra HUBÁČKOVÁ a Michal KOVÁŘ (eds.). Sámové (The Sami): Jazyk, literatura a společnost (Language, Literature and Society). Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2009. •GASKI, Harald. In the Shadow of the Midnight Sun. 1. Karasjoki: Davvi Girji, 1996. •HIRVONEN, Vuokko. Voices from Sapmi: Sami Women´s Path to Authorship. Vaasa: DAT, 2008. •LEHTOLA, Veli-Pekka. Saamelais-kiista: Sortaako Suomi alkuperäiskansaansa?. Helsinki: Into, 2015. ISBN 978-952-264-458-9. •KOVÁŘ, Michal, ed. Psaní je práce lenochů: Moudrosloví Laponska. 1. Praha: Pavel Mervart, 2016. ISBN 978-80-7465-202-8. •LEHTOLA, Veli Pekka. Saamelaiset: Historia, yhteiskunta, taide. 2.dopl.vyd. Inari: Puntsi, 2015. Ďakujem za pozornosť J