2. Prízvuk
O TÓVOq
Grécky jazyk má prízvuk, ktorý je pohyblivý.
• Každé slovo, ktoré má aspoň dve slabiky, má prízvuk.
«   Jednoslabičné slová sú bez prízvuku, okrem opytovacích záměn príslovkových kov (kde kam, odkiaľ), izáiq (ako) a spojky fj (alebo, bud').
• Prízvuk sa označuje čiarkou (') nad samohláskou zdôrazňovanej slabiky, podobne ako dĺžeň v slovenskom jazyku.
• Prízvuk môže byť na poslednej, predposlednej alebo tretej slabike od konca slova. Napr.: vepó_-voda, u.évg) - bývať, zostávať, pá9T|\ia - hodina, vyučovanie, lekcia.
Hlavné pravidlá písania prízvuku:
S V gréckych dvojhláskách a t, £i, 01, ou, au, ev píšeme prízvuk nad druhú samohlásku. Napr.: Jtaí^co - hrať, eusíc; - my, oíko<; - dom, aKOtko - počuť, aúpio - zajtra, cpeóyco -odchádzať.
v' Pred veľkým začiatočným písmenom sa prízvuk označuje pred písmenom vľavo hore. Napr.: Áwa - Anna, Äyiov Opoc; - Svätá Hora, TSXXnvac; - Grék.
S V slove s veľkými písmenami sa prízvuk nepíše. Napr.: BIBAIO - kniha, EAAAAA - Grécko.
S Prízvuk je veľmi dôležitý, pretože môže úplne zmeniť zmysel slova. Napr.: nóte- kedy mné - nikdy
o vóu.o<; - zákon      o vouóc; - okres
ôprla - vedľa 5utX.fi - dvojmo
kók,- ako tuoc;- že
á - alebo u - určitý člen ženského rodu
S Ak je prízvuk na prvej samohláske, dvojhláska sa číta ako dve hlásky. Napr.: tgóx- čaj, poXói - hodinky.
S Dvojhlásky cu, ei, 01, ui, ov vyslovujeme ako jednu hlásku. Ak ich chceme vysloviť osobitne, nad i a u dávame dve bodky (") - dialytiká (xa ôiaXuuKá) í, v, aby sa zdôraznila osobitná výslovnosť predchádzajúcej samohlásky a, s, o, n. Dialytiká nedávame nad i a u, ak samohlásky a, e, o, v majú prízvuk.
Napr; xaíôsúro - hladit', hladkať 0£iKÓg - božský, nádherný Kopoiôeúco - vysmievať sá uujÍKÓc - svalový aoTTvíu - nespavosť
7rpoj)7tr|p£o"ía - predchádzajúce zamestnanie
Po roku 1982 bolo v novogréckom jazyku zjednodušené označovanie prízvuku. Prízvuk sa označuje jednotne čiarkou nad samohláskou zdôrazňovanej slabiky.
8
; >
A. Čítajte jednoslabičné slová bez prízvuku: vax ~ áno 5sv - zápor as - na tt|v -ju
to - určitý člen aav - ako [mq - nás xovq - ich uaq - vás
B. Čítajte slová s prízvukom:
eyfii-ja
avxóq - on
uaô-nrijíc; - žiak
ÔacrKfí^a - učiteľka
Kon£Xa - dievča
ugXi - med
CtDTOKÍVľlTO - autO
£á%apr| - cukor Ajfíavoc; - Libanon
Cvičte správnu výslovnosť dvojhlások:
ľ. Ak je prízvuk na druhej samohláske, dvojhlásku čítame spolu:
gx      uxxGaívco, Jraí^co, aírncrrt, fíío"9r|ua, aívtyjia.
eí    . eínat, a%oXeío, ■uygía, \jwyeio, %r\\ífáa, (papu,aicEÍo
oí      fiívoq, oÍKoq, fxoípa, uojpaaua, gíaxpoc;
ot)     oi3£o. ojďts, po-óyo. KouA.TOt>pa, jrarcoútai
eró     fillpio, Afryoutrtoc;. Baúua, aiJČnan
z3. y4ŕye prízvuk na prvej samohláske, dvojhlásku čítame samostatne:
poA.cn, K0U7coX,óiř aói, Máioq, xaäi, nkái, vepáiSa, ksik, Káipo
pónôa, vór|u.a, cqôóvi, Kar^iác,
xaííp, Zaíp, cpcu, XatKÓq, yctiÔoiipáia, (j,a"íuoi), uaíôavóc;,
Kopoiôg-óco, upoíóv, jrpoiaxájxevoq, poíôáKi, awtvía, 7tpoimó0scrr|
M7touévoí; Alpe;, Pío vxe T^avéipo
Taípáv, Síôve'í, Maiáui
š'-
Hl.02 2 <* m n *•» 1 ' 1 "
in.02 ČLEN
Na rozdíl od Č užívá Ř, zpravidla před podstatným jménem, člen, který zároveň určuje jeho od, číslo a pád, určitost a neurčitost. Nemá 4. zvolací páď. Je dvojího druhu.
HI.02.1 Člen určitý Vyjadřuje něco (osobu, zvíře a věc) známého, určitého a používa se téměř vždy ve spojení s:
) - vlastními jŕnény: Lípat tj NazaXía. O Níko$ eivat,    t} Mapía.
- zemepisnými názvy: ij EXX.áôa, t\ Moxeôovíq.,   Kalamitám, t/ Kpijrr),
iô^pjcn, to fioovó o OXvpjrog, tj j(á>pa t} AXPavia, to vrjaí tj Kvxpoq
• názvyMic, náměstí, okresu, planet, přírodních jevů:
t\ ôÔóq KaaaávSpou, tf nXazeia. BeviCéXov, tj yr\, o ýfooq, tj fipox^ 0 óépcu;
- přivlastňovacími a ukazovacími zájmeny ekeívoí;, autói^ napr. //aôekfyý fiov jcaígčtľ - Moje sestra si hraje.
Vyjadřuje z Mediska mluvčího, iičco ncutí iilho. uc/«.uuJu. .»11.. - i...../•       <í        'uj opn
.anebo je tato osoba čťpředmčt vydělovan- zeskupiny několika stcfhvcb pod&i iraov
Vcrikvi si ittajc (nřjaké) dítě. '■ Teď jde do ííiťjíikř) ří';;fiii,it:ii':(:-Nějaká pani hledá tvého dčdu. : '' 'Vidí člověka a jíte k němu. Aii-Drží v ruce růži-.--'-
Např.:
'E£ä>Kaí&>t řva Kaiôáhi
Íí'Ä.»"3"-v
ÔéÄatfEKEÍvo to naXxô.
- Chci tamten kabát.
podst. jmény, které vyjadřují časové údaje, např.
To KaXoKaipi awtj6ó>g icávei koXó KOipó, alXá to tpdtvóxapo óyi. V létě obvykle bývá hezké počasí, ale na podzim nikoli.
- nebo zevšeobecřhijeme-H, např. To áXoyo mvai copaío Qbo.
částmi lidského těla, např.
As fiXěxa) to xpóaaiKO r^c KOitéXag.
Kůň (každý) je krásné zvíře. • Nevidím dívčin obličej:
>oužíváme člen ve zvolacím 4. pádě, např. Mapál 'EXa, Tóxij! IíaxKobl
5len se neužívá také po slovesech Xéyopai, ovofiáčppat - jmenuji se: OvopáCopai Ilérpoc.
neužívá se ani, chceme-li vyjádřit povolání:
Japř.:      Eívai yiaxpóq. Je lékař. Atv tiaai daanáXa; Nejsi učitelka?
iňováui:	M	Z	S		M	Z	S
	ten	ta	to		ti	fy	ta
Jcdn.č.:	o		TO	Množ.č.:	m	Ol	xa
	TOU		tou		t co v	X(i)V	xcov
	TOV	TT|V	to			tie;	to.
.—,—
TatpátfástaEČvfitcfntGcvópto. Mía KVpia C,t\tä rov Karatob aov. -, BXhtEi évav ávOpcůKo Kat náei Kovrá wp. Kpazá {naxépiaifá'éva tpiavtátpvXXXoJř
Člen neurčitý nemá tvary množného čísla a hovoříme-li obecně o mnoha osobách, zvířatech ěcech, neužíváme žádný cleni- Kfiaiá óráxéptävjs tptavzáyvXXu.- -    . :nhn<] -rrA&t
Tvary neurčitého'členu j.«ňi Shodné S-iVáry"itófóádnf'íís^ky^édcn^aií'í)|S? (éiniCfuu, 'é$$■' 'šech rodech. V Č -bychom TOohh-.yyjaa^t.vyznamíneurčitéha-ifcnu-asi takj©yedení?jakýsi, nějak
Ikloňování: Jedn.č.
■ M évaq evóc. trvav
S
zva
EVOC,
éva
Ž
nia, fiía
\11cl, uío
t'        '#**** :"'
■* t--»'-is-^,ifi|)řnT"i?"í'.....'
Množn. c.
u
. c,
^ 1> 'It*1 f
•■isti
* * * * *