PRIESTOR PRE OPERU AKO TO VŠETKO ZAČALO? Aké nároky musí spĺňať dnešná divadelná budova pre opernú produkciu? OSNOVA DNEŠNEJ PREDNÁŠKY “Opera” v palácoch (súkromné produkcie) Divadlá v Benátkach a Taliansku- prvá divadelná budova pre verejnosť Divadelná mašinéria (príklad Zámecké divadlo v ČK) Teatro Olimpico Teatro Farnese MODELY + Budeme si kresliť “OPERA” V PALÁCOCH Ako si predstavíme priestor? TEXT PALAZZO BARDI, FLORENCIA ▸ Camerata ▸ základy modernej opery 5 ▸ Camerata ▸ základy modernej opery 6 TEXT PALAZZO CORSINI, FLORENCIA 7 TEXT 8 9 PALAZZO PITTI, FLORENCIA 10 TEXT 11 PALAZZO BARBERINI, RÍM 12 PIETRO DA CORTONA 1633-1639 14 ▸ “Kolotočársky” turnaj: masopustné oslavy, alegorický sprievod/vozy - na podporu slávy a moci rodiny Barberini 15 GIACOMO TORELLI - SCÉNICKÉ NÁVRHY (PRE BENÁTSKE DIVADLA) SCÉNICKÁ MAŠINÉRIA ▸ Sebastiano Serlio (1475 - 1554) ▸ Nicola Sabbatini (1574 - 1654) TEXT SERLIO, SCÉNA TRAGICKÁ TEATRO V SABBIONETE, ARCH: VINCENZO SCAMOZZI 20 SABBATINI “LIGHT DIMMER” “RAISING AND LOWERING CLOUDS” 21 PERIAKTY MECHANIZMUS NA VÝROBU VĹN REKVIZITY A KULISY V ČESKOM KRUMLOVE 24 TEXT TEATRO SAN CASSIANO V BENÁTKACH (1637-1804) 28 29 Z Teatra Barberini „Zábavným klamom strojov a pohyblivých scén sa hneď vztýčila, hneď zmizla veľká skala a objavila sa jaskyňa a rieka, z ktorej sa najprv vynoril Jordán a potom Najády. A priletel Amor a opäť sa ukryl v oblakoch a cestami v povetrí letel voz s Armidou, voz bol ťahaný drakmi a v okamihu zmizol, potom sa obyčajná scéna zmenila v bojisko, lesy v pavilóny a perspektiva divadla v steny Jeruzalému. Otvára sa pekelná priepasť, strhne sa búrka s daždom a krupami.“ „V jednom okamihu sa scéna zmenila z morskej krajiny na les tak prirodzene, že preniesla naše oči do skutočných zasnežených výšin, skutočnej rozkvitnutej krajiny, kráľovsky sa rozprestierajúceho lesa a nefalšovaného topenia sa vody. Po scénach s Andromedou a nymfami sa scenéria zmenila na morský breh, kde sa objavil Neptún, pravdepodobne zo spodu javiska. Vynoril sa na veľkej striebornej mušli ťahanej štyrmi morskými koňmi. Zakrýval ho nebesky modrý plášť. Veľká brada sa mu spúšťala až na prsia a dlhý pramienok vlasov ozdobený vencami z morských rias mu visel až po plecia. jeho koruna bola vytvorená ako pyramída posiata perlami. „ Z TEATRA SAN CASSIANO „pohľad na morskú krajinu s hviezdami na oblohe naplnil divákov úžasom. Nad javiskom sa zjavila krúžiaca Aurora a po nej vstúpila Juno na zlatom voze ťahanom dvoma pávmi. Vozík sa mohol pohybovať a otáčať na pravú alebo ľavú stranu javiska, na úžasnú radosť divákov. Na konci prológu preletel Merkúr cez javisko pomocou lietajúceho prístroja. TEATRO OLIMPICO 33 Adresa: Piazza Matteotti, 11, 36100 Vicenza VI, Italy Realizácia: 1580 - 1585 Architekt: Andrea Palladio Kapacita (aktuálna) okolo 400 miest. TEXT https://www.youtube.com/watch?v=VJZm-qAj9vY&ab_channel=NationalGalleryofArt TEATRO FARNESE Adresa: Piazza della Pilotta, Parma, Itálie Realizácia: 1617 - 1618 Architekt: Giovanni Battista Aleotti  Vnútorné rozmery: 86m dĺžka x 32 m šírka Hľadisko do tvaru U, pre 4000 divákov. Divadlo je vsazeno do renesančního sálu paláce della Pilotta, který původně sloužil jako zbrojnice. V letech 1617 až 1618 sem Giovanni Battista Aleotti umístil dřevěné divadlo opatřené prvním dochovaným jevištním portálem. 39 40 PRIEREZ DIVADLOM FARNESE 41 TEXT 42 43 MACCHINA PER APPARIZIONE A VISTA, TEATRO FARNESE 44 TEXT 45 “CORAGO” ▸ zodpovedný za chod divadelných aktivitív, ▸ bol prítomný pri skúškach, manažoval prípravy, ▸ dohliadal na správny chod scénickej mašinérie počas predstavenia, ▸ kontroloval stav scénickej mašinérie (napr. : aj či je namazaná mechanika, aby počas predstavení “nevŕzgala”). 46 TEXT 47 THEATER AUF DER CORTINA, VIEDEŇ, 1667 ARCHITEKT, SCÉNICKÉ NÁVRHY: LUDOVICO BURNACINI DREVENÉ DIVADLO, OSLAVA SŇATKU LEOPOLDA I. 48 ▸ Divadelná mašinéria vo Farnese ▸ architekt: Aleotti ▸ na príncipe kolajníc 49 FRANCIE NEMECKO TEXT TEXT OPERA SERIA -historické témy, antické Grécko alebo Rím, mytológia, (vzhľadom k tomu sú prispôsobené aj kulisy), - opera by mala edukovať, nie len pobaviť (morálny idealizmus) - troj-aktová, -Pietro Metastasio (1698-1782). SCENICKA PRAX OPERY SERIE: V opere sú na javisku zvyčajne traja sólisti. Hlavné postavy spájajú spoločné záujmy, zvyčajne láska alebo politika. Šľachtické motívy, správanie a emócie riadia konanie mnohých postáv. Hoci sa vražda odsudzuje , pád v boji alebo samovražda sú prijateľné, pričom smrť sa zvyčajne odohráva mimo javiska. Úloha chóru síce nie je úplne vylúčená, ale je vďačne redukovaná. Premeny kulís sa vyskytujú na javisku bez spevákov. METASTASIO DEMOFOONTE, 1780 GIUISEPPE GALLI BIBIENA, 1745 61 ‣ Pôdorys Palais Royale (Lully, Moliére) TEXT 62 TEXT 65 Pôdorys Teatra Filarmonica vo Verone. Architekt: Francesco Galli Bibiena 66 TEXT 67 FERDINANDO A GIUSEPPE BIBIENA - ALCINA, VIEDEŇ, 1716 68 „Divadlo je také veľké, že je ťažké preniesť oko až na jeho koniec.... V prvom dejstve bol zobrazený palác, honosne osvetlený a vyvýšený nad baňou zlata a drahých kameňov. Druhé dejstvo odhalilo dva púštne ostrovy, oddelené kanálom a obývané divokými netvormi. V diaľke bolo vidieť dlhý úsek mora s množstvom lodí a uprostred strmú skalu, z ktorej šľahali plamene. Na konci deja skala zmizla tak, že sa rozdelila na polovicu a zmenila sa na dve lode. Medzi ostatnými loďami boli štyri obzvlášť nádherné a tie viezli rytierov a Ruggierových prívržencov. V poslednom dejstve sa z púštnych ostrovov stali Ostrovy šťastia... Nakoniec sa objavil lietajúci stroj s tabuľou znázorňujúcou “Univerzálne šťastie” a nad ním rytieri a hrdinovia, ktorí sa zúčastnili na záverečnom balete.“ ALCINA 69 GIUSEPPE GALLI BIBIENA - COSTANZA E FORTEZZA (VYTRVALOST A SÍLA), PRAHA, 1723 „V srpnu 1723 přijel císař Karel VI. do Prahy, aby se tu dal korunovat na českého krále. Návštěva byla spojena s řadou okázalých slavností, mezi nimiž zaujalo významné místo velkolepé představení opery „Costanza e Fortezza“, kterou k té příležitosti složil rakouský skladatel Johann Joseph Fux a pro jejíž provedení vybudoval za Jelením příkopem v těsné blízkosti hradní jízdárny velké otevřené divadlo Giuseppe Galli-Bibiena. Celá stavba zaujímala plochu přibližně 40×120 metrů, celková hloubka jeviště téměř 70 metrů. Hledišti dal tvar rozlehlého, na lyrovém půdorysu založeného amfiteátru (podobne ako v Teatre Filarmonice), korunovaného sloupovou galerií nad nejvyšší řadou. Parter zůstal převážně volný pro stojící diváky, císařský pár měl svá křesla pod baldachýnem na vyvýšeném pódiu. Výprava využila prakticky neomezených podmínek na volném prostranství a zároveň podřídila svou techniku daným možnostem scény pod širým nebem. Zcela přirozeně odpadlo jinak hojně využívané provaziště. Konstrukce oblíbených létacích strojů byla vyloučena. Do děje zasahující božstva se vynořovala z propadla v říčním toku, znázorněném suchými prostředky, anebo se objevovala v dekoraci vyjíždějící z hloubky scény a rozevírající se do podoby jakéhosi trojdílného oltáře. Pozadí scény nebylo možno uzavřít klasickými zavěšenými prospekty, ale uplatnila se tu do hloubky členěná soustava rozměrných stojek, které bočním posunem buď zakryly předchozí scenérii anebo naopak otevřely nový pohled na předtím skrytě vyměněnou dekoraci. Také boční kulisy se měnily atypickým a odjinud neznámým způsobem, a to postupným odklápěním na postranních závěsech jako listy v knize. Štědrých prostorových možností se však využilo i pro půdorysnou dispozici scény a dimenzování jejích dekorací. Hrací plocha tu neměla charakteristický lichoběžníkový půdorys barokních scén, jímž se zesiloval hloubkový perspektivní efekt. Jeviště mělo protáhle obdélníkový půdorys. S jeho neměnnou šířkou se směrem do hloubky zjevně nezmenšovala ani výška kulis, takže i velké sborové scény v pozadí se odehrávaly v dekoracích přirozené velikosti. Konečně i jevištní „portál“ tvořily pouze dvě boční věže pod bizarními báněmi, nesoucí otevřené lóže pro dva oddělené trubačské sbory.“ 70 71 FILIPPO JUVARRA 72 “Zdá sa, že perspektíva skutočne dodala chrámu Minervy mimoriadnu výšku, pretože napriek priestorovým obmedzeniam a bez toho, aby sa nejaký stroj ocitol mimo, sú kulisy vzadu na javisku oveľa vyššie ako vpredu, čo je efekt, ktorý v opere ešte nebol a ktorý vytvára obdivuhodnú ilúziu: za kupolou je totiž v pozadí vidieť dva architektonické rady, ktoré sú celé vysoké 10 metrov, čo sa oku zdá byť viac ako 20 metrov, zatiaľ čo doteraz žiadna kulisa nebola vzadu viac ako päť metrov. ... Chrám sa zdá byť ešte prekvapujúcejšie veľký v priestore, o ktorom každý vie, že je obmedzený.” JEAN-NICOLAS SERVANDONI, THESEUS, 1729 73 74 75 DIVADLÁ PRE ŠIROKÚ VEREJNOSŤ (DRUHÁ POLOVICA 18. ST.) ▸ Theatro Comunale, Boloňa, arch: Antonio Galli-Bibiena ▸ Grant Teatro la Fenice, Benátky, arch: Gianantonio Selva ▸ Theatro alla Scala, Miláno, arch: Giusepe Piermarini ▸ Residenztheater, Mníchov, arch: Francois Cuvilliés ▸ Drottningholm Slottsteater, blízko Stockholmu, arch: Carl Fredrik Adelcrantz ▸ Opéra National de Bordeaux, arch: Victor Louis, 76 77TEATRO ALLA SCALA, 1778 78 79 TEXT 80 HERECTVO/SCÉNOGRAFIA/SVETLO - 2 POL. 18. STOR Používanie gestikulácie, spolupráca s libretom “Tvár, celé telo musí hovoriť, nielen ústa.” …. ”radosť, smútok, pochybnosti, uznanie, pokánie, umiernenosť! Všetky národy, celé ľudstvo rozumie ich reči” (Thomas Wilkes, 1759, Londýn) Scénický dizajn a osvetlenie Dizajn - realistickejší ale často obecný /palácová izba, mesto, záhrada, mausoleum, galéria/ - pozn.: opakované používanie = zníženie nákladov na dizajn. Snahy o najvýraznejší scénický efekt (používanie scénických techno. - lietajúce stroje, propadlá, výbuchy, snahy o optickú ilúziu, využívanie 3D objektov /schody, plošiny/, koniec prílišnej ozdobnosti scén. Až do konca 18. storočia sa na javisku naďalej používali olejové lampy a sviečky, ktoré dostatočne osvetľovali kulisy a kostýmy. Pozn: intenzita svetla v porovnaní s dnešným osvetlením stále nízka. Pokusy o reguláciu intenzity a farby svetla boli stále strohé. Osvetlenie bolo zároveň naďalej nákladné. Z dochovaných dokumentov z 18. storočia vyplýva, že olej a sviečky patrili k najdrahším položkám v rozpočte každej produkcie. SCÉNICKÁ TECHNIKA - ILÚZIA VODOPÁDU, 1776 82 NEMECKO (DIVADLO AKO SYMBOL ŠTÁTU, ZAČ. 19. STOROČIA) Schauspielhaus v Berline (1802), arch: Carl Langhans, kapacita 2000 miest, budova zničená požiarom v r. 1817, postavená nanovo podľa projektu Karla Friedricha Schinkela, Nationaltheater v Mníchove (1818), arch: Karl von Fischer Stadttheater v Hamburgu (1827), arch: Karl Friedrich Schinkel Hoftheater v Drážďanoch, arch: Gottfried Semper Schauspielhaus v Berline (1802), arch: Carl Langhans, kapacita 2000 miest Kostýmy pre operu Undine (E. T. A. Hoffmann) z r. 1816 TEXT TEXT Kostým pre Kráľovnu noci pre operu Čarovná flauta (W.A.Mozart) z r. 1815. Návrh kostýmu - architekt rekonštrukcie: Karl Friedrich Schinkel TEXT TEXT Operná produkcia Čarovnej flauty z r. 1994, novodobý pokus o repliku Schinkelovej flauty. Dizajn k opere Čarostrelec od Carl Maria von Webera, z r. 1822, Dejstvo 2, scéna 2 “Vlčia roklina” TEXT RICHARD WAGNER, GOTTFRIED SEMPER, OTTO BRÜCKWALD FESTIVALOVÉ DIVADLO V BAYREUTHE ARCHITEKT GOTTFRIED SEMPER (1803 - 1879) • Dresden ◦ Hoftheater – 1838-1841 (destroyed by fire in 1869) ◦ Villa Rosa – 1839 (destroyed in the Second World War) ◦ Semper Synagogue – 1839-1840 (destroyed on November 9, 1938 - Kristallnacht) ◦ Oppenheim-Palace – 1845-1848 ◦ Semper Gallery (Dresden Gemäldegalerie)– 1847-1855 ◦ Neues Hoftheater (Semperoper) – 1871-1878 • Zürich ◦ City Hall – 1858 (only concept for competition; not built) ◦ Polytechnical School, (ETH Zurich) – 1858-1864 ◦ Observatory - 1861-1864 • Winterthur ◦ City Hall – 1865-1869 • Vienna ◦ Municipal Theater (Burgtheater) – 1873 - 1888 ◦ Museum of Art History (Kunsthistorisches Museum) (1872–1881, finished 1889) ◦ Natural History Museum (Naturhistorisches Museum) (1872–1881, finished 1891) • Bayreuth ◦ Festspielhaus - 1872 - 1876 (projekt existuje už v r. 1867) BURGTHEATER VIEDEŇ (GOTTFRIED SEMPER, KARL HASENAUER) - OTVORENÉ V ROKU 1888. OPERA V DRÁŽĎANOCH, GOTTFRIED SEMPER, OTVORENÉ V R. 1878 INTERIÉR - OPERA, DRAŽĎANY CESTA K DIVADLU V BAYREUTHE ▸ 1867 prichádza R. Wagner s G. Semprom za Ľudovítom II. Bavorským a predstavujú projekt operného divadla pre Mníchov, projekt je zavrhnutý senátom. ▸ 1871 Wagner navštevuje operné divadlo v Bayreuthe, zvažovanie adaptácie divadla od G. Galli Bibienu pre Wagnerove potreby, ▸ 1871 pridelenie stavebného miesta blízko centra v Bayreuthe (dohoda Feustel + Wagner), ▸ miesto - projekt - architekt (?), ▸ projekt Wilhelma Neumanna, ▸ 1872 Wagner oslovuje Karla Brandta a ponúka mu prácu divadelného techika na projekte operného divadla. ▸ Brandt odporúča vtedy 31 ročného architekta Otta Brückwalda, ▸ Brückwald nadväzuje na projekt Sempera a Wilhelma (autorstvo projektu wagnerovho divadla ???) ▸ výstavba divadla v Bayreuthe (1872 až 1876) ▸ financovanie - cez nadácie, Wagnerove koncerty, Wagner z časti zaplatil divadlo sám s minimálnou podporou Ľudovíta II. Bavorského. ▸ v r. 1876 otvorené Prsteňom, vyplatený G. Semper FILOZOFIA WAGNEROVHO DIVADLA Wagner navrhol divadlo ako úžitkovú budovu, ktorá bude určená výlučne iba na potreby festivalu, teda pre potreby Wagnerových opier. Wagner odmietal akékoľvek iné podujatia v divadle - to zn. psychologicky rámcoval divadlo výlučne pre divadelnú produkciu. Herci sa v žiadnom prípade nesmeli dívať do hľadiska - iba na seba, alebo do priestoru scény. Dívaním sa do publika narúšajú “magickú realitu sveta”. Orchester sa nesmel ladiť a bol v “jame”. Z akéhokoľvek bodu hľadiska nemohol divák vidieť orchester. Divák sa mal stať svedkom hry a hudba mala plniť mystický vstup do tohto sveta - sveta snového a ideálneho. Divákom zakázal potlesk pred operou a medzi jednotlivými výstupmi. Divadlo bez akejkoľvek ornamentiky a nástenného zdobenia. Jednoduché tvary, materiály, ktoré by ničím nerušili diváka pri „dívaní sa“. Zjednodušene: existuje iba divák a opera, ktorá ho skrz príbeh a hudbu (primárne hudbu) pohltí. V i d e o : h t t p s : / / w w w . y o u t u b e . c o m / w a t c h v=bmHUpBYnwOA&ab_channel=MERIDA1TV 105 EXTERIÉR BUDOVY 106 DIVADELNÁ SÁLA 107 109 HĽADISKO JAMA Wagner má prvenstvo v úplnom schovaní hudobníkov. Orchestrálna jama v Bayreuthe je konštruovaná pod úroveň javiska a postupne sa znižuje v 6 leveloch. Nad tretím levelom je daný tzv. sound damper, ktorý bol z akustických dôvodov nainštalovaný v r. 1882 pre operu Parsifal. “Sound dumper” (neof.: zvuková clona) mal za funkciu potlačiť hlasitosť hudobných nástrojov (bubny, trombóny) a pritom zvýrazniť farbu zvuku, vynikali vyššie tóniny. Hlboká jama dávala jednotlivým tónom ich vlastnú mystiku a pomáhalo spevákom predchádzať vyčerpaniu počas dlhých predstavení. U Wagnera išlo primárne o farbu tónu, sekundárne o zamedzenie “hlučnosti”. Rovnako funkcia prúdenia zvuku - zvuk sa odráža od membrány (viečko) smerom k javisku a tóny sú následne smerované do vyšších polôh hľadiska - spájajú sa s hlasom zo scény a smerujú do auditória. Do jamy sa vchádzalo dlhým schodiskom z oboch strán jamy. Po smrti Wagnera (1883) prechádzala zodpovednosť za divadelný chod do rúk jeho rodine. Kvôli vojnovým konfliktom sa v divadle nerobili veľké stavebné úpravy. Od 60. rokov 20. storočia prešla budova rozsiahlou rekonštrukciou. Budova musela spĺňať bezpečnostné podmienky. Drevená konštrukcia budovy bola nahradená oceľovou konštrukciou. Oceľovým skeletom bolo vybavené aj povrazisko, čo umožňuje povesenie ťažších rekvizít. Dnes je divadlo už plne poháňané hydraulicky. REKONŠTRUKCIE Aktuálny stav divadelnej technológie demonštrujú nasledujúce videá: https://www.youtube.com/watch?time_continue=149&v=zhhqubUaZKU, https://www.youtube.com/watch?time_continue=4&v=O9AzVeVdHtM.