„“ “”

                             Úvod do japanistiky 10. přednáška -TABULE


Flóra kalendářně (rostliny typické pro jednotlivé doby roku):


január-marec

meruňka ume – východoasijský druh meruňky (sl. marhule) meruňka japonská (sl. marhuľa japonská)
Prunus mume

v uměleckých překladech i jako „prunus/slivoň“ a zcela nesprávně jako „švestka (sl. slivka)“ –
v Japonsku naše švestky nerostou! Nejblíže k nim jsou sumomo podobné renklódám a blumám)


koniec marca-apríl

    třešeň sakura – japonský druh třešně, vyšlechtěný do bohatě kvetoucích kultivarů, které ale
mají jenom drobounké suché plody – sakura ozdobná či třešeň pilovitá Prunus serrulata


máj

vistárie (sl. vistéria) fudži


paulovnie (sl. pavlovnia) kiri (pavlovnie plstnatá Paulownia tomentosa) umělecky překládána i jako
„pavloň“ (Fiala)



„“

Paulownia tomentosa | pavlovnie plstnatá :: BOTANICKÁ FOTOGALERIE



máj-júl

azalky cucudži (Azalea japonica, mnoho kultivarů s velikými květy, ale odlišné od rododendronů)


september-október

osmant mokusei (lat. Osmanthus sp., chybně překládán jako „skořicový květ“, v angl. též „laurel“)


tráva ozdobnice (sl. ozdobnica) susuki (ozdobnice čínská, sl. ozdobnica čínska Miscanthus sinensis,
angl. Japanese pampas grass, podle čehož chybně v č. i „pamp(as)ová tráva“)


október-november

dozrávají kaki (kaki, tomel, hurmikaki, churma, sl. ebenovník rajčiakový Diospyros kaki, angl.
persimon, sharon fruit)


november-december

rubínové a žluté listy japonských javorů momidži (javor dlanitolistý, sl. javor dlaňolistý Acer
palmatum)


kvetou (až do března) kamélie cubaki (kamélie japonská, sl. kamélia japonská Camellia japonica)

a jejich skromnější příbuzné sazanka (kamélie sazanka, Camellia sasanqua)


dozrávají různé citrusy (napr. juzu Citrus junos či mandarinky - mikan)


Spätosť s prírodou a rastlinným svetom v japonskom staroveku:


-severné ženské oddelenie Cisárskeho paláca sa delili na „dvory“ pomenované podľa rastlín, ktoré
ich zdobili (1. kapitola Gendžiho: Dáma z Pavlovniovej komnaty)


-na kvitnúcich vetvičkách sa posielali listy (citrus, sakura)


-sviatky – niektoré sú späté s rituálnymi rastlinami. Zdobia (zdobili) sa nimi účastníci sprievodu,
niekedy aj budovy (- napr. puškvorcom)




Tango-no sekku, slávnosť mužnej sily – puškvorec (puškvorec obecný, sl. puškvorec obyčajný, Acorus
calamus) ve starojaponštině „ajame“.


Kjótsky sviatok Aoi-macuri – aoi: prekladateľský problém

Niekoľkokrát sme spomenuli rastlinný názov AOI.

  Ide o rastlinu, moderný botanický názov „futaba-aoi“, kopytník Asarum caulescens,

nenápadná dvojlistá bylinka kjótskych lesov. Po anglicky sa nazýva wild ginger, pretože jej
dužinatý koreň má chuť podobnú zázvoru.


   Rastlinný názov aoi sa však vyskytuje aj v názvoch iných rastlín, napr. tači-aoi alebo beni-aoi
je č. topolovka růžová – sl. ibiš ružový Alcea rosea).


Tento druh sa však v angličtine nazýva “hollyhock”. V Kjóte sa mylne rozšíril práve tento preklad
pri anglickom ekvivalente Aoi macuri – “Hollyhock Festival”, hoci by malo byť “Wild Ginger
Festival”, pretože v prípade sviatku ide o úplne iný druh rastliny, ibaže v japončine náhodou majú
obe rastliny podobný názov.

Rastlinná metaforika a konotácie, ktoré vyvolávajú názvy jednotlivých rastlín, je v japonskej
kultúre veľmi dôležitá od najstarších čias. Práve v prípade aoi viedol omylom zavedený anglický
preklad “hollyhock” napokon k nešťastnému prekladovému riešeniu v češtine, kde mýlnym chápaním
“hollyhock” ako “holly” – tj. cezmína – sa rozšíril preklad rastlinného pojmu “aoi” ako cezmína, čo
je však botanicky aj kulturologicky nesprávne. Tento preklad navyše vyvoláva dojem “pichľavosti”
cezmíny, čo je úplne v rozpore s pocitom z pôvodnej rastlinky “aoi”, ktorá je mäkká a oblá a jej
listy sú veľmi jemné. Práve táto konotácia mäkkosti, jemnosti a nenápadnosti bola rozhodujúca pri
mene významnej postavy v Rozprávaní o Gendžim - dámy Aoi, ktorej meno v českom preklade vystupuje
ako “pani Cezmína”.


ČAJOVNÍK (Thea sinensis / Camellia sinensis, angl. tea / tea bush) (pozor, není to australský tea
tree (melaleuka, Melaleuca alternifolia), zdroj léčivého oleje!)


   o tejto problematike bližšie v mojom príspevku na orientalistickom blogu:

http://orient.blog.sme.sk/c/267601/Tea-tree-nie-je-cajovnik.html



Linné pomenoval čajovník aj kaméliu na počesť Jiřího Josefa Kamela (1661-1706), brnenského rodáka,
ktorý ako farmaceut odišiel na Filipíny, kde pôsobil ako lekárnik, lekár a prírodovedec popisujúci
miestnu flóru a faunu.[1] Kamelov nákres čajovníka „Tchia“:


Čaj:

   kóča (čierny čaj)

   úronča (oolong, hnedý čaj)

   rjokuča – zelený čaj:

      Nihonča:

senča, hódžiča, banča(kukiča)


Z najjemnejších mladých výhonkov: gjokuro („nefritová rosa“) a mletý čaj mačča (používa sa
v čajovom obrade).


Tradičné umenia:

Pyramídová štruktúra učiteľov

                Štiepenie na rjúha (smery, školy)


Čajový obrad (sadó, čanoju. očakai): zakladateľ Sen-no Rikjú, 3 hlavné smery


Nó: 5 hlavných smerov


Kódó: cesta vôní, vôňový obrad


                Používá se dřevo ze stromu Aquillaria „aloové drevo“ (angl. aloeswood – odvozené
z gréckeho „hé aloé“ a hebrejského „allóth“. angl. také agalloch – z indického názvu „agaru“.)

                macerát z aloového dřeva je známý pod arabským názvem „OUDH“ (výsl. [ ^cúð ] ) a je
nejdražším parfémem na světě. Používá se jako přísada do mnohých parfémů. Oblíbený je hlavně na
Blízkém východě.

                V Japonsku se aloové dřevo nazývá džinkó a ve sféře vůňového obřadu kódó se mu říká
„kóboku“ – dosl. vonné dřevo (sk. voňavé drevo).


Mimo kódó:

   používanie iných tradičných vykuřovadel: (kadidlo = špeciálna živica)

senkó = tyčinky.

o-kó = drahšie vôňodymné výrobky. Rozličné zmesi aloového dreva a iných prísad. Používa sa aj
santal, ale menej.









s

s

________________________________

[1] Tel dokument:
https://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10095359265-georgius-josephus-camel/30629535007