VYRAZY kabušiki kaiša = akciová spoločnosť X júgen-gaiša = sro. džikjú = platba od hodiny nikkjú = denná mzda gekkjú = mesačný plat šúkjú-fucuka-sei 週休二日制 = systém päťdňového pracovného týždňa džóši = nadriadený (subst.) buka = podriadený (subst.). ...no buka tošite hataraku = pracovať pod, v čom tíme tenkin suru = byť preradený, prevelený, šuččó suru = ísť služobne kam, na služobnú cestu kam taišoku suru = odísť do dôchodku (dosl. „odísť zo zamestnania“) zangjó suru = pracovať nadčas/přesčas šódžigaiša = obchodná spoločnosť hlavne služby – vraj širšie než „bóeki“ bóekigaiša = obchodná spločnosť s tovarom mise = obchod, ale veľmi často aj „reštaurácia/cukráreň“ – čokoľvek, kam sa chodí posedieť si a jesť. Sokoniwa daibu oišii mise ga aru nodesu. kissaten = cukrárna (kavárna = kafé) jóhinten = textilná galantéria/butik očajasan/tí-haus šokuba = práca (v zmysle pracoviska), pracovisko. torihiki = obchod(ovanie) torihiki-saki = zákazník, (v hromadnom zmysle) obchodné kontakty šóbai = obchod, biznis. ...ga šóbai-ni naranai = nenesie to, nie sú z toho dobré zisky eigjó-suru = obchodovať, podnikať eigjóčú = otvorené džimu = úradnícka práca džimuin = úradník, „biznismen“ keiri = manažment, riadenie, účtovníctvo džindži = personálne záležitosti šikaku = kvalifikácia, schopnosti šikaku o toru = urobiť si kvalifikáciu, šikaku o eru = získať kvalifikáciu šokugjó = zamestnanie, povolanie, profesia hišo = tajomník. sekretár(ka). kjóši = vyučujúci, učiteľ (v škole) gaikókan = diplomat, (hromadne) diplomatické služby senkjóši = misionár Doplnky: DEMO p8 Doplnky k slov zasobe 定年が長い = chodí sa neskoro do dôchodku 自営の  = súkromný, svoj vlastný 自営で = na živnosť: DŽIEI(GJOO) není "svUj/samostatný", ale znamená "živnostník" nebo člověk, který má svUj vlastní podnik +/nebo je na volné noze, tj. dosl. "sám provozuje" (dži - ei) business. 三部交代(で働く)sanbukoutai trojsmenná prevádzka 交代 = smena 宣伝ポスターを張る = lepiť reklamné plagáty 最新式の = moderný (interiér) 期限を守るdodržiavať termíny レジ pokladna/pokladnica お客さんが神様でス。= Zákazník ma vždy pravdu. 2. rozdíl mezi výrazy BU a KA je v tom, že 部 BU je základní rozdělení celku (např. gakubu = fakulta), a 課 KA je "pod-oddělení" tohoto BU na ještě menší části (gakka = katedra, institut - v tomhle případě "katedry" se ale píše znakem 科 . ZVRATY: iššókenmei – aj „sei-ippai“ zo všetkých síl daibu = veľa, veľmi. dosť, celkom -rašii = „I. prý. II. zdá se“ pridáva sa za obyčajný tvar prísudku: Suru-rašii. Isogašii-rašii. ALE: v neminulom čase sa pred ním nenachádza –NA ani spona („ruší predchádzajúce –da“): Nihondžin da –> *(Nihondžin da rašii) –> Nihondžin rašii. ALE len da v tomto tvare, nie napr. datta: Nihondžin datta rašii. PRÝ (sk „vraj“) (u, i, benri, N[1]) RAŠII (3, benrida, N-da) SÓ DES Příklady: Benri da só da. = prý. Benri rašii. = I.Prý. II. Zdá se. ZDÁ SE (benri, N) RAŠII (2, kmen, benri. ne spona!) SÓ DES. (N) MITAI DES. (N no) JÓ DES Príklady: Benri-só da. = Zdá sa. Benri rašii. = I.Vraj. II. Zdá sa. NB: ............prý................. x .....................zdá se PRŠET Furu só da. x Furi-só da. JE ČERVENÝ Akai só da. x Aka-só da. (NB josa-só da) JE POHODLNÝ Benri-da só da. x Benri-só da. JE TO UČITEL N-wa kjóši da só da. x N-wa kjóši-rašii / mitai da / -no jó da. ________________________________ [1] N je zkratkou za „nōmen“ tj. podstatné jméno, substantivum