Čínske písmo KSCA002
Hodina 3
Mgr. Terézia Hegerová, M.A.; konzultačné hodiny ut 12:00-13:00 (po dohode emailom)
415623@mail.muni.cz
St 18:00-19:40, N41
Radikál, Determinatív, Fonetikum, delenie znakov

Rozdiel vo fontoch
244277888_1335272163576640_4174152315634840391_n.jpg
244223020_847340382628648_5054036448894695284_n.jpg
244177014_624301675663032_5252162509337556410_n.jpg

244165426_447658073350175_3158317368956345150_n.jpg
244165838_249462677121294_3050400977799253266_n.jpg


Radikál vs. determinativ
´
´radikál: tradičný sinolog. Pojem ( používa sa od 2.st.);súčasť znaku, podľa ktorej je znak radený
v slovníku
´determinativ: etymologický pojem, vždy nesie význam (významový prvok v type znakov xingsheng )
´***vo väčšine prípadov je radikál totožný s determinatívom, no môže sa stať, že sa nekryjú
´214 bežných radikálov, viac než 500 determinatívov
´Niektoré radikály môžu stáť osamote jako znak, iné sú len prvkami v znaku
´Príklad na pomýlenie J :问- pýtať sa
´Determínatív ústa口
´Fonetikum门
´门 je však taktiež bežný determinatív „dvere“- napr v znaku闭 zavrieť
´Radikál je však口 aj门; v starších slovníkoch nájdeme pod radikálom口, v modernejších zas pod
radikálom门, lebo je výraznejší
´
´

Konštrukčné typy znaku
´akým spôsobom sa čínština v čínskom písme odráža, etymologická stavba znaku
´95% znakov má určitú vnútornú štruktúru
´poznanie konštrukčných typov a etymológie znakov ako memotechnická pomôcka ´výklad o tradičných 6
druhoch znakov liùshū  六書 (popisuje, akým spôsobom boli znaky vytvorené, jako sa v nich odrážajú
slová, ktoré sa nimi zapisujú) ´filológ  Xǔ Shèn 許慎 (58-147)(1. analytický slovník znakov Shuōwén
jiězì 說文解字, Vysvetlenie znakov jednoduchých a rozbor znakov zložených, 100 po Kr.)
´

Liùshū 六書
´1. xiàng xíng 象形 „[znaky, ktoré] spodobňujú tvar“
´2. zhĭ shì 指事 „[znaky, ktoré] ukazujú na javy“
´3. huì yì 會意  „[znaky, ktoré] skladajú významy“
´4. xíng shēng 形聲 „[znaky, ktoré] stvárňujú zvuk“
´5. jiăjiè 假借 „[znaky, ktoré] sú vypožičané“
´6. zhuăn zhù 轉注 „[znaky, ktoré] sa obratom vysvetľujú“
´

1. Xiàngxíng 象形 (spodobujú tvar)
´
´

´piktogramy alebo znaky obrázkové
´V hrubých rysoch spodobenie predmetu označovaného zapisovaným slovom


1.
´
2. Zhǐshì  指事 (ukazujú na javy)
Shàng 上(hore),  xià下(dole)
Běn 本(koreň), mò 末(koruna stromu)
Rèn 刃(čepeľ), dāo 刀(nôž)
Dàn 旦(úsvit), rì日(slnko)
symboly
zhĭ 指 „ukazovať“, shì 事 „vec, jav“
Dá sa v nich nájsť schematický abstraktný prvok tvorený často len čiarou, upresňujúcou už
existujúci znak a zvýrazňujúcou určitú časť v tomto znaku (nie je ich veľa)

´
3. Huìyì 会意 (skladajú význam)
Polysomatické znaky
Zostavené opakovaním toho istého piktografického prvku
mù 木 strom; lín   林= háj; sēn  森 = hustý les
rén人(človek): zhòng 众(dav)
Hovoriace znaky:
wāi  歪 „krivý“ zložené zo záporky bù 不 a adjektíva zhèng 正 „rovný, správny“
 ideogramy
huì 會 „stretnúť sa“, yì 意 „význam“
Je ich pomerne veľa

Ďaľšie príklady:
´niào 尿  močiť: telo a pod ním napravo voda
´xiū 休 odpočívať: človek a strom
´bù 步 krok: dve stopy nad sebou
´shè 涉 prebrodiť, prekročiť: stopy a voda
´míng 明 jasný: slnko+mesiac
´jiā 家 rodina, rod: prasa pod strechou

4. Xíngshēng 形聲 (stvárňujú zvuk)
´fonogramy
´xíng 形 „tvar“, shēng 聲 „zvuk“
´najčastejší konštrukčný typ
´obsahujú dve zložky: fonetická (fonetikum) a významová (determinatív)
´determinatív (cca 500) naznačuje, do ktorého vecného okruhu patrí zapisované slovo, fonetikum
(cca 1000-2000) odkazuje k jeho výslovnosti

´河 hé rieka
湖 hú jazero
海 hǎi more
湾 wān zátoka
江 jiāng veltok
泛 fàn záplava
→ všetky obsahujú determinativ „voda“ 水 shuǐ a prináležiace fonetikum

´ývoj jazyka v priebehu historie a zmeny vo výslovnosti fonetík
´   → nedá sa vždy odvodiť, jako sa znak bude vyslovovať:
´
´fonetikum huáng 皇: 惶, 蝗, 煌, 湟… všetky znaky vyslovované  huáng
´
´fonetikum mă 马:  mā 妈,  mă  玛, mă 码…
´
´fonetikum zhĕ 者:  dū 都,  dŭ  堵, zhū  诸, shē  奢, tú 屠, zhù 著, chŭ 楮, shŭ 署, xù 緒
´

5. Jiǎjiè 假借 (vypožičané)
´výpůjčky
´častý typ
´Nepatrí medzi štrukturálne typy
´Postup jako napísať slovo, pre ktoré ešte nemáme samostatný znak
´hlavne slová abstraktné či gramatické
´slovo sa začalo zapisovať nijak nesúvisiacim znakom, ktorý bol predtým spojený so slovom rovnakej
alebo podobnej výslovnosti
´

´2 kategórie:
´
´1) 本無其字 bĕn wú qí zì = „pôvodne príslušný znak neexistoval“
´Osobné zámená, príslovky, modálne častice…
´wŏ 我 „ja“: piktografický znak človek a halapartňa
´lái 來 „prísť“: spodobuje tvar obilniny s klasmi, pôvodne pre slovo „pšenica“, neskôr vypožičané
pre zápis slovesa „prísť“ (pšenica dostala iné slovo a znak)
´
´2) 本有其字 bĕn yŏu qí zì = „pôvodne existoval príslušný znak“
´k zápisu daného slova už existuje zvláštny znak, no v pisárskej praxi sa aj tak používa fonetická
výpôžička
´

6. Zhuǎnzhù 轉注 (obratom sa vysvetľujú)
´varianty
´zhuăn 轉 „točiť sa, obracať sa“, zhù 注 „opoznámkovať, glosovať“
´Hádanka – definícia v Xu Shenovom slovníku je veľmi nejasná
´vysvetluje znaky, ktoré vznikly z iných znakov drobnou úpravou a zároveň zapisujú príbuzné slová
medzi ktorými je vzťah odvodenia
´existuje cca 10 teorií o tom, čo Xu Shen touto kategóriou myslel J
´
´Lǎo 老 (starý), kǎo考 („zomrelý“ otec)
´

´Domáca úloha:
´Prepíšte znaky k lekcii IC L1P1 lekcia 4
´Určte radikál pri nasledujúcich znakoch: 你，叫，友，字，没，家
´Zaraďte  nasledujúce znaky do Xu Shenových skupín: 北，家，月，上，喜，爱，好，吃，晚，刻
´
´