Historiografia ranného Byzantského obdobia 6. – 7. storočie Teodoros Lektor •pôsobil ako lektor v chráme Hagia Sofia v Konštantínopole •vysoké vzdelanie •vyprodukoval 2 historické spisy •Historia Tripartita •kompilát Cirkevných dejín Sókrata Scholastika, Sozomena a Teodoreta z Kyrrhu •opisuje udalosti 313-439 •Historia Ecclesiastica •pokračovanie v predchádzajúcom historickom spise •vlastná autorova tvorba • Ióannés Laurentios Lydos •pochádzal z Filadelfie v Lydii, odtiaľ jeho priezvisko •od mladosti zastával vysoké postavenie v rámci administratívneho aparátu ríše (úrad praefecta praetorio Orientis) – písal na dôchodku •De Mensibus •kvázi historický spis o rôznych pohanských sviatkoch roku •De Ostentis •spis o pôvode a vývoji vešteckého umenia •De Magistratibus reipublicae Romanae •dôležitý spis o rímskych úradoch, ich štruktúre a fungovaní •skvelý zdroj pre svoju aktuálnosť – najmä teda k dobe cisára Justiniána (527-565) • Ióannés Malalas •meno odkazujúce na pozíciu; vzdelanie dosiahol v Antiochii, pravdepodobne sa živil ako právnik •neskôr pôsobil Konštantínopole, trochu aj cestoval •Chronografia (Χρονογραφία) •historický spis v rozsahu 18 kníh, začiatok a koniec sa nedochoval •to čo sa dochovalo začína mýtickou minulosťou Egypta a končí rokom 563 •autor použil mnoho zdrojov •určenie spisu bolo netradičné •veľká popularita spisu aj v období stredoveku • • • • • • Prokopios z Kaisareie •dostalo sa mu klasického gréckeho vzdelania a vzdelania v oblsati rétoriky, ovládal však aj latinu •sekretár magistra militum Flavia Belisaria •osobne sa zúčastnil vojenských výprav svojho nadriadeného na Východe proti Peržanom, v Afrike proti Vandalom a na prvej výprave do Italie proti Gótom •vyprodukoval 3 obsiahle spisy Ὑπὲρ τῶν πολέμων λόγοι •Knihy o vojnách (v latine známe aj ako De Bellis) •najdôležitejšia a najkompletnejšia Prokopiova práca •dokopy obsahuje 8 kníh; prvých 7 mohlo byť publikovaných ako celok už v roku 545 – neskôr boli doplnené o ôsmu knihu •spis sa štandardne delí na 3 časti: •Knihy 1-2: Bellum Persicum – Vojna s Peržanmi •Knihy 3-4: Bellum Vandalicum – Vojna s Vandalmi •Knihy 5-8: Bellum Gothicum – Vojna s Gótmi •veľký vplyv klasickej gréckej historiografie a najmä Thukydida, čo sa týka jazyka, štylistiky či kompozície •veľký vplyv na neskoršiu historiografiu; nadviazal naň Agathias • Ἀπόκρυφη ἱστορία •Anekdota, Historia arcana •dlhšie neznámy spis, objavený vo Vatikáne a publikovaný v roku 1623 •vydaná neskôr ako Ὑπὲρ τῶν πολέμων λόγοι; pokrýva približne rovnaké obdobie; omnoho kratší rozsah •úplne opačný opis Justiniána, Theodory a Belisaria, Antoniny ako v De Bellis •cisársky pár autor vykresľuje ako pár démonov, ktorí chcú zničiť svet •prehnaný dokument o ktorého autentickosti sa dlho pochybovalo a viedli debaty •vydané za Justiniánovho života ani počas života jeho nástupcov rozhodne byť nemohlo • • • • Περὶ Κτισμάτων •De Aedificiis (O stavbách) •ide o akýsi nepriamy panegyrik na Justiniánovu budovateľskú činnosť •datovanie mierne neisté, pravdepodobne spísané až okolo roku 550 •pravdepodobne ide o spis napísaný na Justiniánovu objednávku •opisuje napríklad stavbu chrámu Hagia Sofia ale aj mnohých iných (most Sangarius, kostoly, verejné budovy, obnova opevnenia mesta Edessa) • • • • Petros Patrikios •byzantský úradník, diplomat a neskôr aj historik – vysoké vzdelanie a zainteresovanosť do behu vecí verejných; dlhú dobu zastával jeden z najvyšších úradov Východorímskej ríše – magister officiorum •autor možno až 4 spisov: •História prvých 4 storočí: zaberala udalosti 44 BC – 361 AD •dochovaných 20 fragmentov •Dejiny úradu magistra officiorum: od Konštantína až po Justiniána •časti fragmentov sa dochovali v De Ceremoniis cisára Constantina VII. Porfyrogenneta •Správa o diplomatickej misii do Perzie 561-562 •spis použil pri tvorbe svojej Histórie Menandros Protektor; inak je spis nedochovaný •?O politickej vede? •neisté autorstvo, prežíva v zlomkoch, autor čerpal z Platóna či Cicerona • • Ióannés z Efezu •„povolaním“ diakon •veľmi veľa cestoval, vďaka čomu sa mu podarilo nazhromaždiť veľké množstvo materiálu pre svoj spis Životy východných svätcov •zainteresovaný do prenasledovania a obracania pohanov; nakoniec sám trpel kvôli prenasledovaniu monofyzitov •Cirkevné dejiny •pokrývajú obdobie od čias Gaia Julia Caesara až po rok 588 •3 časti, každá obsahuje 6 kníh •Životy Východných svätcov •zbierka obsahujúca anekdotické príbehy v spojitosti s 58 svätcami z Východu • • Agathias •narodil sa v Myrine, vyštudoval právo, pôsobil ako advocatus/scholasticus na súde v Konštantínopole •Historiae •začal písať za vlády cisára Justina II. •nadväzuje priamo na Prokopia z Kaisareie, napodobňuje jeho štýl, aj keď nedosahuje Prokopiove kvality ani ako spisovateľ, ani ako historik •5 kníh o vláde cisára Justiniána (začína tam, kde Prokopios skončil) a časti vlády Justina II. (zaznamenal koniec jeho vlády v roku 578 ale už nie jeho smrť) •Agathias evidentne zomrel pred dokončením •poslednou zmienkou je smrť Perzského veľkráľa Chusrava I. (579) •obsahujú viacero filozofických úvah, Evagrios Scholastikos •učenec, intelektuál, asistent Antiochijského patriarchu •Historia Ecclesiastica (Cirkevné dejiny) •6 zväzkov pokrývajúcich obdobie 431-vláda cisára Maurikia (582-602) •dielo kolovalo už počas 15. a 16. storočia – preklad do latiny •nadviazal pravdepodobne na Zachariáša a jeho nedochovanú kroniku •ideologicky vyberal informácie pre podporu vlastného filozofického či náboženského presvedčenia •prijímaný ako kritický, ale nie vždy úplne spoľahlivý autor • Menandros Protektor •študoval právo, ale štúdium nedokončil •žil z rodinného majetku, ktorý ale minul a musel sa spoliehať na sponzorstvo cisára Maurikia; neskôr mal slabšiu vojenskú kariéru, ktorá mu mala dať živobytie •možno na Maurikiovu výzvu začal písať historické dielo •Historia •písané po vzore Agathia; prístup k štátnym archívom •nadviazal tam, kde Agathias skončil •opisuje udalosti rokov 558-582 •zameral sa na veľkolepé udalosti – po vzore klasicizujúcich historikov • Marcellinus Comes •Chronikón •kronika pokrývajúca obdobie 378-534 (anonymné pokračovanie až do 548) •nadviazal na Hieronymovu kroniku (štandard nádväznosti) •dominuje spracovanie udalostí okolo Illyrica •podrobné, často aj zákulisné informácie • •čo sa týka štýlu, aj tu prevzal čo-to z Hieronyma, žiadne literárne finesy či jazykové poklady – jednoduchý jazyk kroniky • •kronika datovaná podľa indikcií (1. september-30. august) a 15-ročných cyklov •datovanie aj podľa konzulov •mnoho nejasností a chýb pri datovaní • • • • • • Ióannés z Antiochie •kronikár 7. storočia, mních, možno totožný s jedným Antiochijským patriarchom •Ἱστορία χρονικῆ (Kronika) •od Adama až po autorovu súčasť (smrť uzurpátora Fóka) •mnoho doložiteľných zdrojov •fragmenty nachádzame v dvoch zbierkach •problém originality, pôvodu a rozsahu úprav •môžeme hovoriť o dvoch nezávislých dielach? •ťažko povedať J • • Teofylaktos Simokattés •byzantský historik prvej polovice 7. storočia •autor písal pravdepodobne okolo roku 630 •Historia •rozsah 8 kníh •opisuje najmä vládu cisára Maurikia (582-602) •rozsah o dosť menší ako Prokopiove De Bellis •klasicizujúci pompézny štýl •dôležitý zdroj aj k téme Slovanov v 7. storočí, Avarov či Peržanov •relatívne dôveryhodný spis •bol tiež autorom prírodovedných spisov či spisov o fyzikálnych problémoch a úkazoch (Mikuláš Kopernik preložil niekoľko jeho veršov) • • •