„DENTÓ BUNKA“ – TRADIČNÉ UMENIA


Tradičné umenia:


Pyramídová štruktúra učiteľov

        Štiepenie na rjúha (smery, školy):

           prípona –rjú


Čajový obrad (sadó, čanoju. očakai): zakladateľ Sen-no Rikjú, 3 hlavné smery


Nó: 5 hlavných smerov


Kódó: cesta vôní, vôňový obrad


        Používá se dřevo ze stromu Aquillaria „aloové drevo“ (angl. aloeswood – odvozené z gréckeho
„hé aloé“ a hebrejského „allóth“. angl. také agalloch – z indického názvu „agaru“.)

        macerát z aloového dřeva je známý pod arabským názvem „OUDH“ (výsl. [ ^cúð ] ) a je
nejdražším parfémem na světě. Používá se jako přísada do mnohých parfémů. Oblíbený je hlavně na
Blízkém východě.

        V Japonsku se aloové dřevo nazývá džinkó a ve sféře vůňového obřadu kódó se mu říká
„kóboku“ – dosl. vonné dřevo (sk. voňavé drevo).


Mimo kódó:

   používanie iných tradičných vykuřovadel: (kadidlo = špeciálna živica)

senkó = tyčinky.

o-kó = drahšie vôňodymné výrobky. Rozličné zmesi aloového dreva a iných prísad. Používa sa aj
santal, ale menej.


Tyčinka, kterou jsem na přednášce pálil: vůně Horikawa firmy Shoyeido:

https://www.google.com/search?rlz=1C1GCEA_enCZ965CZ965&sxsrf=ALiCzsbtQb5skUelbKQ1O8yX4ylrnDdAEg:167
0352787469&source=univ&tbm=isch&q=horikawa+incense&fir=YEov1Uj7mHGeFM%252Cza0blXFGelPcLM%252C_%253B
iIcrC5kxKJ4TIM%252Ci0LpgjYuuIftaM%252C_%253B1v-bNhKe8AquXM%252CO9PNIrfTg9bD9M%252C_%253BQ4FsJdoIgx1
3sM%252CKAZbxt0uzFtjtM%252C_%253BQm7O_t4vv1ns5M%252C2-vsBGYD4-mzBM%252C_%253BiJO1Xaoh-OBuDM%252CMQf
10hqQWZ2G2M%252C_%253BT9QfB7_amfd3_M%252CTtXIoYuuwEDMmM%252C_%253BeEH_d9qUoC38jM%252CtBPyYGaW_9feMM
%252C_%253BjyJN8an6gUTrbM%252C006X1uGL1hJyAM%252C_%253BmN5rMVZ9XJD4AM%252CPt5qsWjfdV5I7M%252C_&usg=
AI4_-kTXAmFjxnlNm5g3yNACR3TE557l-Q&sa=X&ved=2ahUKEwiUrq-E1eX7AhW_lP0HHVoGDGUQjJkEegQIChAC&biw=1279&
bih=647&dpr=1.38



Hrnčiarstvo (angl. ceramics): jakimono.

   Porcelán a keramika (angl. china/porcelain and pottery) džiki - tóki.

Mačča-džawan – miska na šlehaný čaj mačča, senča-džawan – miska na luhovaný čaj senča,
ojunomi-džawan – užší hrnek (obvykle s pokličkou).


Laky (šikki). Lak – uruši. Makie – obrázky zlatým a strieborným prachom.


Ikebana neboli kadó.

   „hlavný konár“ šuši, dve ďalšie línie do nepravidelného trojuholníka. Konce línií majú vytvárať
priestor – „prázdno“.


Stolovanie.

   paličky (hůlky) „o-HA-ši"

   Japonská kuchyňa – link na môj blog

http://orient.blog.sme.sk/c/275248/Susi-sa-moze-jest-rukou.html


   umeboši – v soli nakladané marhule ume

https://www.google.cz/search?q=umeboshi&biw=1600&bih=789&tbm=isch&imgil=rxa7u1cg5WCn7M%253A%253BcIs
9s_tT7G9bBM%253Bhttp%25253A%25252F%25252Fwww.tokyoterrace.com%25252F2010%25252F09%25252Fumeboshi-av
ocado-salad%25252F&source=iu&pf=m&fir=rxa7u1cg5WCn7M%253A%252CcIs9s_tT7G9bBM%252C_&ved=0ahUKEwjGoqP
swN3JAhWF2hoKHfj7CbkQyjcIfg&ei=NNdvVsa4LoW1a_j3p8gL&usg=__YSkC9IgIB63fzhcF_ZXwGsxeDwE%3D#imgrc=rxa7
u1cg5WCn7M%3A&usg=__YSkC9IgIB63fzhcF_ZXwGsxeDwE%3D


   sezam – biely, čierny, sezamový olej

   sója – ako oriešky. sójová múčka na posýpanie. tófu. miso. okara (pomletá masa po vylisovaní
sójového mlieka). sójové mlieko tóňjú.

   dva druhy ryže – bežná a „lepkavá“ močigome na koláčiky omoči.

   pohánka – na cestoviny soba,

   pšeničné cestoviny rámen, udon...

   čaj „Nihonča“ – gjokuro „nefritová rosa“, senča, banča (hrubý zelený čaj, veľké listy)

   alkohol: „sake“ sa povie „Nihonšu“ (osake = alkohol, pijatika všeobecne).  umeový sladký likér
umešu


Japonská hudba


z prevažnej miery založená na jednej z pentatonických čínskych stupníc. Pentatonika = 5 tónov
v rámci stupnice. Európska hudba – heptatonika, sedem tónov v rámci stupnice (spolu s prvým tónom
susednej vyššej vytvára „oktávu“).

   japonská najčastejšia pentatonická stupnica: C-D-F-G-A(-C)

   čínska najčastejšia pentatonická stupnica: C-D-E-G-A(-C)


RÚČÚ:

okinawská hudba je iná, založená na pentatonickej stupnici, nezapadajúcej do čínskeho hudobného
systému a blízkej indonézskej hudbe: C-E-F-G-H(-C)


Hudobné nástroje:


najstaršia jp orchestrálna (a tanečná) hudba

GAGAKU – skladba Etenraku

http://www.youtube.com/watch?v=bm8XpWidUac&feature=related

        ústny organík (č. varhánky) šó (používa sa v hudbe gagaku)


NÓ - fue příční flétna


flétna šakuhači na pláži

http://www.youtube.com/watch?v=8f-N56Sxlgk&feature=related

        šakuhači bambusová flauta (zenová hudba)


koto, šamizen a šakuhači – domáce vystúpenie: ženy v kimone vo wašicu

http://www.youtube.com/watch?v=1A66Ky6M1ys&feature=related

        koto veľký strunový nástroj typu citary

        šamisen strunový nástroj príbuzný bendžu. Pochází z okinawského nástroje sanšin = čínský
sansien („třístruňák“)


Žánre klasickej hudby:


Gagaku z raného heianu, korene má v dobe nara

   tanečné vystúpenia gagaku sa nazývajú bugaku, čisto inštrumentálne skladby sú kangen

Nó: flauta fue a tri druhy bubnov (obdobie muromači)

zenová meditatívna hudba - šakuhači

skladby na koto: Rokudan. (slávnostné vystúpenia – v kombinácii so šamisenom a šakuhači)

min-jó (ľudové piesne)

bon-odori tance ľudového pôvodu, veľmi obľúbené aj v súčasnosti a novo komponované. Tancujú sa za
horúcich letných nocí okolo sviatku mŕtvych Obon.


Tance: hlavné dva štýly: odori a mai

   odori = obsahuje aj skákanie, tj. zvislý rozmer (ľudovejší charakter, napr. bon-odori)

   mai = vznešený dôstojný tanec, prevažne len vodorovný rozmer pohybu (kráčanie, posúvanie sa,
gestika – tance v nó, kjótske tance Kjó-no mai.)


súčasní autori nadväzujúci na tradíciu:

Kitaró, Sódžiró


okinawská hudba – trojstruniak sanšin (z neho sa v Japonsku vyvinul šamisen)

(Rinken-bando: Čúra-ja čúra. Čimu-džurasa )


The Boom zpívá tradiční okinawskou píseň Tinsagu-nu hana

https://www.youtube.com/watch?v=BnO1IPxb-rk


TANCE


Kjó-no mai (tanec kjótskych maiko)

http://www.youtube.com/watch?v=PrIES_h05aY&feature=related


JAPONSKÉ PIESNE tradičné:

Taki Rentaró: Kódžó-no cuki (Mesiac nad zrúcaninou hradu)

http://www.youtube.com/watch?v=77Nbtemm2qQ&feature=related

Sakura, sakura

(koto, zábery sakúr)

http://www.youtube.com/watch?v=keF-KYKKYeI


Moderná pieseň v sinizujúcom (quasi-čínskom) štýle „Sakura-sakura“

http://www.youtube.com/watch?v=xPH_HTVwOoQ



ĎALŠIE UKÁŽKY


KLASICKÁ JAPONSKÁ HUDBA


koto - skladba Rokudan

http://www.youtube.com/watch?v=TE3whfNEvik&feature=related


šakuhači – mnich na ulici

http://www.youtube.com/watch?v=-4DV2wMXxKs&feature=fvst


OKINAWSKÉ PIESNE:


Rinken Band: Čura-džura („Krása!Krása!“)

z orig.CD:

https://www.youtube.com/watch?v=ZWWifXwPLWg&list=OLAK5uy_mXuYUlqA0ATTq2wDyPf_UQ3Blec8VMOb0&index=12

z představení:

https://www.youtube.com/watch?v=Mlc1GNmKYfg

celé album na YT:

https://www.youtube.com/watch?v=w9t2MAsFQF4&list=OLAK5uy_mXuYUlqA0ATTq2wDyPf_UQ3Blec8VMOb0&index=1


okinawská pieseň Hana – veľmi obľúbená aj v okolitých krajinách (napr. Tchajwan)

http://www.youtube.com/watch?v=kpjVJ0eV2Ws


The Boom: Šimauta original soundtrack

https://www.youtube.com/watch?v=mlH96AUyjXc&list=RDmlH96AUyjXc&start_radio=1&rv=mlH96AUyjXc&t=11


https://www.youtube.com/watch?v=5ytmo86RNaE&list=RD5ytmo86RNaE&start_radio=1&t=175


Nacukawa Rimi spieva Šimautu po okinawsky

http://www.youtube.com/watch?v=xsUKiMfNG4c&NR=1


Šimauta spievaná len za sprievodu sanšinu:

https://www.youtube.com/watch?v=MfgVfU_0m4w