Voda, chemickým vzorcem H2O, systematický název oxidan, je chemická sloučenina vodíku a kyslíku. Spolu se vzduchem, resp. zemskou atmosférou, tvoří základní podmínky pro existenci života na Zemi. Za normální teploty a tlaku je to bezbarvá, čirá kapalina bez zápachu, v silnější vrstvě namodralá. V přírodě se vyskytuje ve třech skupenstvích: v pevném - led a sníh, v kapalném - voda a v plynném - vodní pára.
Woda (tlenek wodoru; nazwa systematyczna IUPAC: oksydan) -zwigzek chemicznyo wzorze H2O, wystqpujgcy w warunkach standardowych w stanie ciektym. W stanie gazowym wodq okrešla siq mianem pary wodnej, a w statym stanie skupienia - lodem. Stowo „woda" jako nazwa zwigzku chemicznego može odnosič siq do každego stanu skupienia.
Woda jest bardzo dobrým rozpuszczalnikiem dla substancji polárnych. Wiqkszošč (okoto 97,38%) wystqpujgcej na Ziemi wody jest „stoná", to znaczy zawiera dužo rozpuszczonych soli, gtównie chlorku sodu. W naturálnej wodzie rozpuszczone sg gazy atmosferyczne, z ktorých w najwiqkszym stuženiu znajduje siq dwutlenek wqgla.
Woda naturálna w wielu przypadkach przed zastosowaniem musi zostač uzdatniona. Proces uzdatniania wody dotyczy zarówno wody pitnej, jak i przemystowej.
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán[1]) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka. Je základnou podmienkou pre existenciu života na Zemi. Za normálnej teploty a tlaku je to bezfarebná, číra kvapalina bez zápachu a chuti. V prírode sa vyskytuje v troch skupenstvách: v pevnom (sneh, ľad), v kvapalnom (voda) a v plynnom (vodná para).
Je najrozšírenejšou látkou na povrchu Zeme. Je podstatnou zložkou biosféry a má popri pôde prvoradý význam pre zabezpečenie výživy ľudstva. Tvorí 70% ľudského tela a je nevyhnutná pre rastliny a živočíchy.
Podľa obsahu rozpustených minerálnych látok
• Pitná - obsahuje malé množstvo rozpustných minerálnych látok
• Destilovaná - je zbavená minerálnych látok
• Mäkká - obsahuje málo minerálnych látok
• Tvrdá - z podzemných prameňov, obsahuje viac minerálnych látok
BofläTa e xmmmhho cteflUHeHne, KoeTO npn crařma TewinepaTypa npeflcraB/iaBa npo3paHHa TeHHOCT 6e3 winpuc m u,BflT. ľloKpuBa oko/io 71% ot noBtpxHOCTTa Ha nnaneiaja 3ewifl m e cbcpeflOToneHa r/iaBHO b OKeaHUTe m flpyruTe ro/iewin bo^hm 6aceňHn -97% e co/ieHa wiopcKa ßo^a, 2,4% ce cb,qbp>Ka b /ieflHHLi,MTe, a 0,6% b peKUTe v\ e3epaia. Tß"bpflOTO arperaTHO cbCToaHne Ha BOflaia ce Hapuna neß,, a ra30o6pa3HOTO - BOflHa napa. XľiMľHHaTa m (Jjopwiy/ia e H2O. nopain ecTecTBeHna Bo^eH «ptroßpaT, BOflaia ot OKeaHMTe m MopeTaTa ce M3napaßa b anvioccJjepaTa m c/iefl TOBa ce Bp^ma Ha n o B"b pxH ocira nofl (JjopwiaTa Ha Ba/ie>KM.
Bofla (xeMMCKa (Jjopwiy/ia: H20) — cyncTaHu,a hum MO/ieKy/in ce cocTaßeHM oß, ßßa aTOwia Ha BOflopofl m efleH aTOM Ha Kuc/iopofl, a ucTaia e Ba>KHa 3a cvne no3HaTM (Jjopwin Ha >kmbot.
ľ/iaBHMTe xewiMCKM m (J)m3mhkm CBOjcTBa Ha BOflaTa ce C/ieflHMTe:
ľloBpiuMHCKa rycTMHa Ha BOflaia
• Boflaia e TenHOCT Koja Ha Hopwia/iHa TewinepaTypa m npuTncoK Hewia hm BKyc hm MMpMC. ľlpMpoflHaTa 6oja Ha Bo^aia m wipa30T MMa CBeT/iocMHa HMJaHca, MaKO bo wia/iM KO/iMHMHM M3r/iefla 6e36oJHa. Mpa30T, mcto TaKa M3r/iefla 6e36oeH, a BOflHMTe Mcnapyßai-ba ce HeBMfl/iMBM KaKO rac.[8]
• Boflaia e nposMpHa m nopa^m Toa BOflHMTe pacTeHMJa moxot ß,a wMBeaT bo Hea ÔMfleJKM coHHeßaTa CBeT/iMHa wiowe ß,a cmme flo hmb. Cawio CM/iHa YB CBeT/iMHa ce BriMBa bo nowia/i MHTeH3MTeT.
BMfleJKM MO/ieKy/iaia Ha BOflaia He e /iMHeapHa m aTOwiOT Ha KMC/iopoflOT MMa noro/iewia e/ieKTpoHeraTMBHOCT ofl BOflopoflHMOT aTOM, hocm wia/i HeraTMBeH HanoH, Robena BOflopoflHMTe 3TOMM MwiaaT Ma/i no3MTMBeH HanoH. KaKO pe3y/iTaT Ha OBa, Bo^aia e no/iapHa MO/ieKy/ia co e/ieKTpMHeH Rwnonen wiowieHT. Mpe>KHaTa MHTepaKu,MJa wieŕy Rwnonvne Ha ceKOja MO/ieKy/ia npeflM3BMKyßaaT ecjjMKaceH komo-ecjjeKT Ha noBp3yßai-beTO Ha BOflaia co flpyrM cy6cTaHu,m, m/im B03flyx Ha noßpiuMHaTa, noc/ie^HOTO a«o MMa noKanyBai-be Ha
BMCOKMOT nOBpillMHCKM npMTMCOK Ha BOflaTa.
Bodaje npoBMflHa TenHOCT Koja cjjopMupa pe«e, je3epa, cmeaine m Knniy. OHa je r/iaBHM cacTOjaK 4>/iynfla >kmbmx 6nfia. KaoxeMujcKO je^ni-bei-be, MO/ieKy/i Bo^e caflp>km je^aH aTOM KuceoHMKa m flBa aTOwia BOflOHMKa, kojm cy noBe3aHM KOBa/ieHTHMM Be3awia. Bofla je TeHHOcr Ha CTaHflapflHOj aMÔnjeHTHOj TewinepaTypu m npuTMCKy, N\ap,a ce Ha 3eiwbľi necTO jaB/ba 3ajeflHO ca cbojmm hbpctmm crai-beM, nepow, m y racoBľiTľiM CTai-by, napu (Bo^eHa napa). OHa ce TaKofje jaB/ba y 06/iMKy CHera, wiar/ie, poce m o6/iaKa.[1]
Bofla noKpuBa 71% 3eM/bľme noBpiuMHe.[2] OHa je Bvnanna 3a CBe no3Haie 4>opivie >KMBOTa. Ha 3eM/bľi, 96,5% n/iaHeiapHe Bo^e je y Mopmvia m OKeaHwvia, 1,7% je no,o,3eMHa Bo^a, 1,7% je y r/ienepnivia m nepenv\N\ Kanawia AHTapKTMKa m rpennanpa, m wia/ia cjjpaKu.kija je y flpyrmvi BOfleHMM Te/imvia, m 0,001% y Ba3flyxy Kao napa, o6/iau,n (cJjopMupaHM op, nepa m TenHe Bo^e cycneHflOBaHe y Ba3flyxy), m npeu,nnMTaLi,mjm.[3][4] Cawio 2,5% 3eivia/bCKe Bo^e je c/iaTKa Bo^a, m 98,8% Te BOfle je y nepy (M3y3eB nepa y oô/iau.wvia) m nofl3eMHOJ BOflM. Mai-be op 0,3% CBe c/iaTKe BOfle je y peKawia, je3epmvia, m aTMOCcjjepu, m jolu wiai-ba ko/innuHa 3eM/bMHe c/iaTKe BOfle (0,003%) je caflpxoHa y 6mo/iolukmm Te/imvia m MHflycTpujCKUM npon3BOflmvia
Voda je kemijski spoj dva atoma vodika i jednoga atoma kisika i jedan od osnovnih uvjeta života. Kemijska formula vode je H2O.
Voda je najrasprostranjenija tekučina na Zemlji (obujma ~1500 x 109 km3) i najvažnije (polarno) otapalo koje otapa tekučine, plinove i mnogobrojne krutine. Voda zbog polarnosti posjeduje izvrstan kapacitet da otapa različite vršte tvari. Molekula vode (H2O) sastoji se od dvaju atoma vodika i atoma kisika.
Voda je bitan sastojak živih organizama (maseni udio vode do 90%) i nužna je za život svih živih organizama. Znanstvenici tvrdé da se živa biča največim dijelom sastoje od vode i da ona čini tri četvrtine ukupne površine Zemlje.
Pod utjecajem Sunčeva zračenja površinska voda neprekidno se isparuje u atmosféru (tzv. kruženje vode u prirodi), gdje se kondenzira (stvárajúci kišne ili snježne oblake u atmosferi) i u obliku oborina (kiša, snijeg, tuča, rosa, inje i magla) vrača na Zemlju, prenoseči tako veliké mase vode na kontinente, i to zovemo globálni hidrološki ciklus, pa u mnogome utječe na klimu.
Vodaali sistematično oksidan je anorganska spojina s kemijsko formulo H2O. Je skoraj brezbarvna prozorna snov brez vonja in okusa in glavna sestavina Zemljine hidrosfere in tekočin v vseh znanih živih organizmih, v katerih deluje kot topilo.[15] Voda je bistvenega pomena za vse znané oblike življenja, čeprav nima niti kalorij niti organskih hranil.
Njena kemijska formula H2O kaže, da njene molekule vsebujejo enkisikovin dva vodíková atoma, povezana s kisikom s kovalentno vezjo. Kot med vodikovima atomoma meri 104,45°.[16] Naživ "voda" se običajno uporablja za vodo vtekočem agregatnem stanju pri standardní temperaturi in tlaku.
Voda ima več agregatnih stanj. V tekočem stanju v ozračju tvoři dež in kot aerosol meglo. Oblaki so sestavljeni iz suspendiranih kapljic vode in ledu v njenem trdnem agregatnem stanju. Kristaliziran led lahko pade na zemljo kot sneg. Voda v plinastem agregatnem stanju tvoři paro ali vodne hlape.
Bafla, a6o flbmKcifl Baflapofly (H2O) — HaMnpacu,eMLuae ýcroří/iiBae 3/iyH3HHe Baflapofly 3 Kic/iapoflawi.
Ciapa>KbiTHbm dpi/iocadpbi /íinbi/ii Ba^y a^HbíM 3 naTbipox nepniacHbix s/ieMemaý. TaKia ýaý/ieHHi icHaBa/ii i ý CapsflHflBeHHbi. YTBapsHHe Ba^bi npbi 3rapaHHÍ Baflapofly 6bi/io flaBefl3eHa r. KaBeHflbiiuaM (1781). XiMHHaa 4>opiviy/ia 6bi/ia KaHnaTKOBa ýcraHoý/ieHaa C. KaHÍu,apa (1860).
Haři6o/ibiu pacnaýcKDflMOHae xiwiHHae 3/iyH3HHe Ha 3aM/ii. Ary/ibHaa Maca Ba^bi Ha n/iaHeu,e flacarae 1018t, i é\o naKpbiTbm Ka/ia 4/5 3amhom naBepxHi. Hea6xoflHae psnbiBa fl/ia icHaBaHHfl >Kbiu,u,fl. Ha/iaBenae u,e/ia Ha 2/3 CK/iaflaeu,u,a 3 Ba^bi, nepaBa>KHa 3 Ba^bi CK/iaflaKDu,u,a uiMaT ama xapnoBbm npaflyKTbi. npscHaa Ba^a CK/ia^ae Ka/ia 3 % 3flMHbix 3anacaý, 3 rsiara Ka/ia 80% HeflacTynHbia fl/ia BbiKapbiCTaHHa, 60 3Haxofl3flu,u,a ý na/iapHbix iiianKax.
Boflá (oKCud eodopodo, zudpoKCud eodopodo, xnMnnecKaa (Jjopwiy/ia — H2O) — ôľmapHoe HeopraHľiHecKoe coeflUHeHne, MO/ieKy/ia KOToporo coctomt m3 flßyx aTOMOB BOflopofla m
OCHOTO — kmc/lOpOfla,     KOTOpbie     COeflMHeHbl     Me>Kfly     COÔOň KOBa/ieHTHOÍÍ CBfBbKD.
ľlpu Hopwia/ibHbix yc/ioBMflx npeflCTaB/iaeT coôom npcopaHHyio wľiflKOCTb, He mvieKDinyKD u,BeTa (npn Ma/ioň TO/imuHe c/ioa), 3anaxa m BKyca.
B TBěpflOM COCTOflHľlľl Ha3blBaeTCfl /lbflOM (KpUCTa/l/lbl /lbfla MoryT
o6pa30BbiBaTb CHer m/im MHeň), a b ra30o6pa3HOM — BOflfíHbiM napoM. Bo^a Taione MOweT cymecTBOBaTb b Bn^e mkmakmx KpucTa/i/ioB (Ha rnflpocjju/ibHbix noBepxHOCTflx).
Bofla flB/iaeTca xopouikiM Cľi/ibHono/iapHbiM pacTBopnTe/iewi. B npupoflHbix yc/iOBnax Bcer^a coflep>kmt pacTBopěHHbie BemecTBa (co/im, ra3bi).
McK/iKDHMTe/ibHO B3>KHa po/ib BOflbí b ivio6a/ibHOM Kpyrooôopcrre Bemecraa m SHepruM,
B03HMKHOBeHMM    m   nOflflepMOHMM >km3hm Ha   3eM/ie,   B   XľlMľHeCKOM   CTpOeHMM MKMBblX
opraHľi3MOB, b (JjopMupoBaHMM k/iMMaTa m noroflbi. Bofla aB/iaeTca Ba>KHeMiumvi BemecTBOM fl/ia Bcex >kmBbix cymecTB Ha 3eiwie. B cpe^Hewi b opraHľi3Me pacieHnň m wľiBOTHbix
COflep>KMTCfl 60/iee 50 % BOflbl[11].
Bcero Ha 3eM/ie oko/io 1400 m/ih km3 BOflbi. Bo^a noKpbiBaeT 71% noBepxHOCTM 3eMHoro mapa (oKeaHbi, Mopa, 03ěpa, peKu, /íbflbí — 361,13 m/ih km2). Eó/ibniaa nacTb 3eMHoň BOflbí (97,54 %) npnHafl/ie>kmt MupoBOMy OKeaHy — sto co/iěHaa BOfla, HenpuroflHaa fl/ia ce/ibCKoro xo3aňcTBa m nuTba. ľlpecHaa >ne Bo^a HaxoflUTca b ochobhom b /íeflHMKax (1,81 %) m nofl3eMHbix BOflax (oko/io 0,63 %), m /íniub He6o/ibiiiaa nacTb (0,009 %) b pe«ax m 03ěpax. MaiepuKOBbie co/iěHbie BOflbi cocraB/iaiOT 0,007%, b aTMOceJjepe coflepmnTca 0,001% ot Been BOflbí Hanieň n/iaHeTbi. B cocraße Ma htm m 3eM/in BOflbi coflepmnTca b 10—12 pa3 60/ibiue, neM b MľipoBOM OKeaHe
Boflá, H2O — xiMJHHa penoBMHa y Bur/iafli npo3opoí, 6e36apBHOÍ piflUHM 6e3 3anaxy i CMa«y,
(B HOpMa/lbHMX yMOBax). G OCHOBHOKD CK/iaflOBOKD rÍflpOC(J)epM 3eM/lÍ Ta piflľlH yCiX BiflOMMX >KMBMX OpraHÍ3MÍB (B flKMX BOHa flÍ£ AK p03HMHHMK). XÍMHHa (J)OpMy/ia H2O, BKa3y£ Ha Te, mO KOMKHa m MO/ieKy/ia MÍCTHTb OflMH aTOM KMCHKD í ßßZ 3TOMM BOflHKD, 3'eflHaHÍ KOBa/ieHTHMMM
3B'fl3KaMM, mo npneflHaHi flo aTOMa kmchkd nifl KyTOM 104,45°. «Bo^a» — u,e Tako>k Ha3Ba piflKoro CTaHy H2O 3a craHflapTHľix TeMnepaTypu i TMCKy (b Mewax 3eM/ii).
OflHa 3 HařinoiuMpeHiiuMx penoBHH y npupofli Ta ocHOBHa ck/ia^oBa >kmbmx opraHÍ3MÍB. U,e HannpocTiiuMM riflpufl OKCnreHy — fluriflporeH mohokcma (H2O). Be36apBHa piflMHa, y Be/iMKMX Ki/ibKOCTflx — 6/iaKMTHoro KO/ibopy (t. n/i. 0 °c, t. Kun. 100 °c, rycTMHa npn 0 °c 0,99987 r cm"3) 6e3 3anaxyTa CMa«y. MaKCMMa/ibHa rycTMHa npn 4 °c — 1,0000 r cm"3. Bo^a y TBepflOMy era h i (n\ß) Mae bmk/ikdhho TeTpae^pa/ibHe po3TaniyBaHHfl 3tomíb o (3a/ie>kho Bifl fleTa/ieň reoMeTpiT íx po3TaiuyBaHHfl po3pi3HAKDTb Tpn cjjopMn /íbo^y). BoflHeBi 3B'a3KM m
3a/lMLUKOBMM nOpflflOK 36epÍraKDTbCfl i B P03HMHÍ. YTBOpKDG riflpaTM 3 ÔaraTbMa CO/lflMM.
Voda, chemickým vzorcem H2O, systematický název oxidan, je chemická sloučenina vodíku a kyslíku. Spolu se vzduchem, resp. zemskou atmosférou, tvoří základní podmínky pro existenci života na Zemi. Za normální teploty a tlaku je to bezbarvá, čirá kapalina bez zápachu, v silnější vrstvě namodralá. V přírodě se vyskytuje ve třech skupenstvích: v pevném - led a sníh, v kapalném - voda a v plynném - vodní pára.
Woda (tlenek wodoru; nazwa systematyczna IUPAC: oksydan) -zwigzek chemicznyo wzorze H2O, wystqpujgcy w warunkach standardowych w stanie ciektym. W stanie gazowym wodq okrešla siq mianem pary wodnej, a w statym stanie skupienia - lodem. Stowo „woda" jako nazwa zwigzku chemicznego može odnosič siq do každego stanu skupienia.
Woda jest bardzo dobrým rozpuszczalnikiem dla substancji polárnych. Wiqkszošč (okoto 97,38%) wystqpujgcej na Ziemi wody jest „stoná", to znaczy zawiera dužo rozpuszczonych soli, gtównie chlorku sodu. W naturálnej wodzie rozpuszczone sg gazy atmosferyczne, z ktorých w najwiqkszym stuženiu znajduje siq dwutlenek wqgla.
Woda naturálna w wielu przypadkach przed zastosowaniem musi zostač uzdatniona. Proces uzdatniania wody dotyczy zarówno wody pitnej, jak i przemystowej.
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán[1]) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka. Je základnou podmienkou pre existenciu života na Zemi. Za normálnej teploty a tlaku je to bezfarebná, číra kvapalina bez zápachu a chuti. V prírode sa vyskytuje v troch skupenstvách: v pevnom (sneh, ľad), v kvapalnom (voda) a v plynnom (vodná para).
Je najrozšírenejšou látkou na povrchu Zeme. Je podstatnou zložkou biosféry a má popri pôde prvoradý význam pre zabezpečenie výživy ľudstva. Tvorí 70% ľudského tela a je nevyhnutná pre rastliny a živočíchy.
Podľa obsahu rozpustených minerálnych látok
• Pitná - obsahuje malé množstvo rozpustných minerálnych látok
• Destilovaná - je zbavená minerálnych látok
• Mäkká - obsahuje málo minerálnych látok
• Tvrdá - z podzemných prameňov, obsahuje viac minerálnych látok
BofläTa e xmmmhho cteflUHeHne, KoeTO npn crařma TewinepaTypa npeflcraB/iaBa npo3paHHa TeHHOCT 6e3 winpuc m u,BflT. ľloKpuBa oko/io 71% ot noBtpxHOCTTa Ha nnaneiaja 3ewifl m e cbcpeflOToneHa r/iaBHO b OKeaHUTe m flpyruTe ro/iewin bo^hm 6aceňHn -97% e co/ieHa wiopcKa ßo^a, 2,4% ce cb,qbp>Ka b /ieflHHLi,MTe, a 0,6% b peKUTe v\ e3epaia. Tß"bpflOTO arperaTHO cbCToaHne Ha BOflaia ce Hapuna neß,, a ra30o6pa3HOTO - BOflHa napa. XľiMľHHaTa m (Jjopwiy/ia e H2O. nopain ecTecTBeHna Bo^eH «ptroßpaT, BOflaia ot OKeaHMTe m MopeTaTa ce M3napaßa b anvioccJjepaTa m c/iefl TOBa ce Bp^ma Ha n o B"b pxH ocira nofl (JjopwiaTa Ha Ba/ie>KM.
Bofla (xeMMCKa (Jjopwiy/ia: H20) — cyncTaHu,a hum MO/ieKy/in ce cocTaßeHM oß, ßßa aTOwia Ha BOflopofl m efleH aTOM Ha Kuc/iopofl, a ucTaia e Ba>KHa 3a cvne no3HaTM (Jjopwin Ha >kmbot.
ľ/iaBHMTe xewiMCKM m (J)m3mhkm CBOjcTBa Ha BOflaTa ce C/ieflHMTe:
ľloBpiuMHCKa rycTMHa Ha BOflaia
• Boflaia e TenHOCT Koja Ha Hopwia/iHa TewinepaTypa m npuTncoK Hewia hm BKyc hm MMpMC. ľlpMpoflHaTa 6oja Ha Bo^aia m wipa30T MMa CBeT/iocMHa HMJaHca, MaKO bo wia/iM KO/iMHMHM M3r/iefla 6e36oJHa. Mpa30T, mcto TaKa M3r/iefla 6e36oeH, a BOflHMTe Mcnapyßai-ba ce HeBMfl/iMBM KaKO rac.[8]
• Boflaia e nposMpHa m nopa^m Toa BOflHMTe pacTeHMJa moxot ß,a wMBeaT bo Hea ÔMfleJKM coHHeßaTa CBeT/iMHa wiowe ß,a cmme flo hmb. Cawio CM/iHa YB CBeT/iMHa ce BriMBa bo nowia/i MHTeH3MTeT.
BMfleJKM MO/ieKy/iaia Ha BOflaia He e /iMHeapHa m aTOwiOT Ha KMC/iopoflOT MMa noro/iewia e/ieKTpoHeraTMBHOCT ofl BOflopoflHMOT aTOM, hocm wia/i HeraTMBeH HanoH, Robena BOflopoflHMTe 3TOMM MwiaaT Ma/i no3MTMBeH HanoH. KaKO pe3y/iTaT Ha OBa, Bo^aia e no/iapHa MO/ieKy/ia co e/ieKTpMHeH Rwnonen wiowieHT. Mpe>KHaTa MHTepaKu,MJa wieŕy Rwnonvne Ha ceKOja MO/ieKy/ia npeflM3BMKyßaaT ecjjMKaceH komo-ecjjeKT Ha noBp3yßai-beTO Ha BOflaia co flpyrM cy6cTaHu,m, m/im B03flyx Ha noßpiuMHaTa, noc/ie^HOTO a«o MMa noKanyBai-be Ha
BMCOKMOT nOBpillMHCKM npMTMCOK Ha BOflaTa.
Bodaje npoBMflHa TenHOCT Koja cjjopMupa pe«e, je3epa, cmeaine m Knniy. OHa je r/iaBHM cacTOjaK 4>/iynfla >kmbmx 6nfia. KaoxeMujcKO je^ni-bei-be, MO/ieKy/i Bo^e caflp>km je^aH aTOM KuceoHMKa m flBa aTOwia BOflOHMKa, kojm cy noBe3aHM KOBa/ieHTHMM Be3awia. Bofla je TeHHOcr Ha CTaHflapflHOj aMÔnjeHTHOj TewinepaTypu m npuTMCKy, N\ap,a ce Ha 3eiwbľi necTO jaB/ba 3ajeflHO ca cbojmm hbpctmm crai-beM, nepow, m y racoBľiTľiM CTai-by, napu (Bo^eHa napa). OHa ce TaKofje jaB/ba y 06/iMKy CHera, wiar/ie, poce m o6/iaKa.[1]
Bofla noKpuBa 71% 3eM/bľme noBpiuMHe.[2] OHa je Bvnanna 3a CBe no3Haie 4>opivie >KMBOTa. Ha 3eM/bľi, 96,5% n/iaHeiapHe Bo^e je y Mopmvia m OKeaHwvia, 1,7% je no,o,3eMHa Bo^a, 1,7% je y r/ienepnivia m nepenv\N\ Kanawia AHTapKTMKa m rpennanpa, m wia/ia cjjpaKu.kija je y flpyrmvi BOfleHMM Te/imvia, m 0,001% y Ba3flyxy Kao napa, o6/iau,n (cJjopMupaHM op, nepa m TenHe Bo^e cycneHflOBaHe y Ba3flyxy), m npeu,nnMTaLi,mjm.[3][4] Cawio 2,5% 3eivia/bCKe Bo^e je c/iaTKa Bo^a, m 98,8% Te BOfle je y nepy (M3y3eB nepa y oô/iau.wvia) m nofl3eMHOJ BOflM. Mai-be op 0,3% CBe c/iaTKe BOfle je y peKawia, je3epmvia, m aTMOCcjjepu, m jolu wiai-ba ko/innuHa 3eM/bMHe c/iaTKe BOfle (0,003%) je caflpxoHa y 6mo/iolukmm Te/imvia m MHflycTpujCKUM npon3BOflmvia
Voda je kemijski spoj dva atoma vodika i jednoga atoma kisika i jedan od osnovnih uvjeta života. Kemijska formula vode je H2O.
Voda je najrasprostranjenija tekučina na Zemlji (obujma ~1500 x 109 km3) i najvažnije (polarno) otapalo koje otapa tekučine, plinove i mnogobrojne krutine. Voda zbog polarnosti posjeduje izvrstan kapacitet da otapa različite vršte tvari. Molekula vode (H2O) sastoji se od dvaju atoma vodika i atoma kisika.
Voda je bitan sastojak živih organizama (maseni udio vode do 90%) i nužna je za život svih živih organizama. Znanstvenici tvrdé da se živa biča največim dijelom sastoje od vode i da ona čini tri četvrtine ukupne površine Zemlje.
Pod utjecajem Sunčeva zračenja površinska voda neprekidno se isparuje u atmosféru (tzv. kruženje vode u prirodi), gdje se kondenzira (stvárajúci kišne ili snježne oblake u atmosferi) i u obliku oborina (kiša, snijeg, tuča, rosa, inje i magla) vrača na Zemlju, prenoseči tako veliké mase vode na kontinente, i to zovemo globálni hidrološki ciklus, pa u mnogome utječe na klimu.
Vodaali sistematično oksidan je anorganska spojina s kemijsko formulo H2O. Je skoraj brezbarvna prozorna snov brez vonja in okusa in glavna sestavina Zemljine hidrosfere in tekočin v vseh znanih živih organizmih, v katerih deluje kot topilo.[15] Voda je bistvenega pomena za vse znané oblike življenja, čeprav nima niti kalorij niti organskih hranil.
Njena kemijska formula H2O kaže, da njene molekule vsebujejo enkisikovin dva vodíková atoma, povezana s kisikom s kovalentno vezjo. Kot med vodikovima atomoma meri 104,45°.[16] Naživ "voda" se običajno uporablja za vodo vtekočem agregatnem stanju pri standardní temperaturi in tlaku.
Voda ima več agregatnih stanj. V tekočem stanju v ozračju tvoři dež in kot aerosol meglo. Oblaki so sestavljeni iz suspendiranih kapljic vode in ledu v njenem trdnem agregatnem stanju. Kristaliziran led lahko pade na zemljo kot sneg. Voda v plinastem agregatnem stanju tvoři paro ali vodne hlape.
Bafla, a6o flbmKcifl Baflapofly (H2O) — HaMnpacu,eMLuae ýcroří/iiBae 3/iyH3HHe Baflapofly 3 Kic/iapoflawi.
Ciapa>KbiTHbm dpi/iocadpbi /íinbi/ii Ba^y a^HbíM 3 naTbipox nepniacHbix s/ieMemaý. TaKia ýaý/ieHHi icHaBa/ii i ý CapsflHflBeHHbi. YTBapsHHe Ba^bi npbi 3rapaHHÍ Baflapofly 6bi/io flaBefl3eHa r. KaBeHflbiiuaM (1781). XiMHHaa 4>opiviy/ia 6bi/ia KaHnaTKOBa ýcraHoý/ieHaa C. KaHÍu,apa (1860).
Haři6o/ibiu pacnaýcKDflMOHae xiwiHHae 3/iyH3HHe Ha 3aM/ii. Ary/ibHaa Maca Ba^bi Ha n/iaHeu,e flacarae 1018t, i é\o naKpbiTbm Ka/ia 4/5 3amhom naBepxHi. Hea6xoflHae psnbiBa fl/ia icHaBaHHfl >Kbiu,u,fl. Ha/iaBenae u,e/ia Ha 2/3 CK/iaflaeu,u,a 3 Ba^bi, nepaBa>KHa 3 Ba^bi CK/iaflaKDu,u,a uiMaT ama xapnoBbm npaflyKTbi. npscHaa Ba^a CK/ia^ae Ka/ia 3 % 3flMHbix 3anacaý, 3 rsiara Ka/ia 80% HeflacTynHbia fl/ia BbiKapbiCTaHHa, 60 3Haxofl3flu,u,a ý na/iapHbix iiianKax.
Boflá (oKCud eodopodo, zudpoKCud eodopodo, xnMnnecKaa (Jjopwiy/ia — H2O) — ôľmapHoe HeopraHľiHecKoe coeflUHeHne, MO/ieKy/ia KOToporo coctomt m3 flßyx aTOMOB BOflopofla m
OCHOTO — kmc/lOpOfla,     KOTOpbie     COeflMHeHbl     Me>Kfly     COÔOň KOBa/ieHTHOÍÍ CBfBbKD.
ľlpu Hopwia/ibHbix yc/ioBMflx npeflCTaB/iaeT coôom npcopaHHyio wľiflKOCTb, He mvieKDinyKD u,BeTa (npn Ma/ioň TO/imuHe c/ioa), 3anaxa m BKyca.
B TBěpflOM COCTOflHľlľl Ha3blBaeTCfl /lbflOM (KpUCTa/l/lbl /lbfla MoryT
o6pa30BbiBaTb CHer m/im MHeň), a b ra30o6pa3HOM — BOflfíHbiM napoM. Bo^a Taione MOweT cymecTBOBaTb b Bn^e mkmakmx KpucTa/i/ioB (Ha rnflpocjju/ibHbix noBepxHOCTflx).
Bofla flB/iaeTca xopouikiM Cľi/ibHono/iapHbiM pacTBopnTe/iewi. B npupoflHbix yc/iOBnax Bcer^a coflep>kmt pacTBopěHHbie BemecTBa (co/im, ra3bi).
McK/iKDHMTe/ibHO B3>KHa po/ib BOflbí b ivio6a/ibHOM Kpyrooôopcrre Bemecraa m SHepruM,
B03HMKHOBeHMM    m   nOflflepMOHMM >KM3HM Ha   3eM/ie,   B   XľlMľHeCKOM   CTpOeHMM MKMBblX
opraHľi3MOB, b (JjopMupoBaHMM k/iMMaTa m noroflbi. Bofla aB/iaeTca Ba>KHeMiumvi BemecTBOM fl/ia Bcex >kmBbix cymecTB Ha 3eiwie. B cpe^Hewi b opraHľi3Me pacieHnň m wľiBOTHbix
COflep>KMTCfl 60/iee 50 % BOflbl[11].
Bcero Ha 3eM/ie oko/io 1400 m/ih km3 BOflbi. Bo^a noKpbiBaeT 71% noBepxHOCTM 3eMHoro mapa (oKeaHbi, Mopa, 03ěpa, peKu, /íbflbí — 361,13 m/ih km2). Eó/ibniaa nacTb 3eMHoň BOflbí (97,54 %) npnHafl/ie>kmt MupoBOMy OKeaHy — sto co/iěHaa BOfla, HenpuroflHaa fl/ia ce/ibCKoro xo3aňcTBa m nuTba. ľlpecHaa >ne Bo^a HaxoflUTca b ochobhom b /íeflHMKax (1,81 %) m nofl3eMHbix BOflax (oko/io 0,63 %), m /íniub He6o/ibiiiaa nacTb (0,009 %) b pe«ax m 03ěpax. MaiepuKOBbie co/iěHbie BOflbi cocraB/iaiOT 0,007%, b aTMOceJjepe coflepmnTca 0,001% ot Been BOflbí Hanieň n/iaHeTbi. B cocraße Ma htm m 3eM/in BOflbi coflepmnTca b 10—12 pa3 60/ibiue, neM b MľipoBOM OKeaHe
Boflá, H2O — xiMJHHa penoBMHa y Bur/iafli npo3opoí, 6e36apBHOÍ piflUHM 6e3 3anaxy i CMa«y,
(B HOpMa/lbHMX yMOBax). G OCHOBHOKD CK/iaflOBOKD rÍflpOC(J)epM 3eM/lÍ Ta piflľlH yCiX BiflOMMX >KMBMX OpraHÍ3MÍB (B flKMX BOHa flÍ£ AK p03HMHHMK). XÍMHHa (J)OpMy/ia H2O, BKa3y£ Ha Te, mO KOMKHa m MO/ieKy/ia MÍCTHTb OflMH aTOM KMCHKD í ßßZ 3TOMM BOflHKD, 3'eflHaHÍ KOBa/ieHTHMMM
3B'fl3KaMM, mo npneflHaHi flo aTOMa kmchkd nifl KyTOM 104,45°. «Bo^a» — u,e Tako>k Ha3Ba piflKoro CTaHy H2O 3a craHflapTHľix TeMnepaTypu i TMCKy (b Mewax 3eM/ii).
OflHa 3 HařinoiuMpeHiiuMx penoBHH y npupofli Ta ocHOBHa ck/ia^oBa >kmbmx opraHÍ3MÍB. U,e HannpocTiiuMM riflpufl OKCnreHy — fluriflporeH mohokcma (H2O). Be36apBHa piflMHa, y Be/iMKMX Ki/ibKOCTflx — 6/iaKMTHoro KO/ibopy (t. n/i. 0 °c, t. Kun. 100 °c, rycTMHa npn 0 °c 0,99987 r cm"3) 6e3 3anaxyTa CMa«y. MaKCMMa/ibHa rycTMHa npn 4 °c — 1,0000 r cm"3. Bo^a y TBepflOMy era h i (n\ß) Mae bmk/ikdhho TeTpae^pa/ibHe po3TaniyBaHHfl 3tomíb o (3a/ie>kho Bifl fleTa/ieň reoMeTpiT íx po3TaiuyBaHHfl po3pi3HAKDTb Tpn cjjopMn /íbo^y). BoflHeBi 3B'a3KM m
3a/lMLUKOBMM nOpflflOK 36epÍraKDTbCfl i B P03HMHÍ. YTBOpKDG riflpaTM 3 ÔaraTbMa CO/lflMM.
Voda, chemickým vzorcem H2O, systematický název oxidan, je chemická sloučenina vodíku a kyslíku. Spolu se vzduchem, resp. zemskou atmosférou, tvoří základní podmínky pro existenci života na Zemi. Za normální teploty a tlaku je to bezbarvá, čirá kapalina bez zápachu, v silnější vrstvě namodralá. V přírodě se vyskytuje ve třech skupenstvích: v pevném - led a sníh, v kapalném - voda a v plynném - vodní pára.
Woda (tlenek wodoru; nazwa systematyczna IUPAC: oksydan) -zwigzek chemicznyo wzorze H2O, wystqpujgcy w warunkach standardowych w stanie ciektym. W stanie gazowym wodq okrešla siq mianem pary wodnej, a w statym stanie skupienia - lodem. Stowo „woda" jako nazwa zwigzku chemicznego može odnosič siq do každego stanu skupienia.
Woda jest bardzo dobrým rozpuszczalnikiem dla substancji polárnych. Wiqkszošč (okoto 97,38%) wystqpujgcej na Ziemi wody jest „stoná", to znaczy zawiera dužo rozpuszczonych soli, gtównie chlorku sodu. W naturálnej wodzie rozpuszczone sg gazy atmosferyczne, z ktorých w najwiqkszym stuženiu znajduje siq dwutlenek wqgla.
Woda naturálna w wielu przypadkach przed zastosowaniem musi zostač uzdatniona. Proces uzdatniania wody dotyczy zarówno wody pitnej, jak i przemystowej.
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán[1]) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka. Je základnou podmienkou pre existenciu života na Zemi. Za normálnej teploty a tlaku je to bezfarebná, číra kvapalina bez zápachu a chuti. V prírode sa vyskytuje v troch skupenstvách: v pevnom (sneh, ľad), v kvapalnom (voda) a v plynnom (vodná para).
Je najrozšírenejšou látkou na povrchu Zeme. Je podstatnou zložkou biosféry a má popri pôde prvoradý význam pre zabezpečenie výživy ľudstva. Tvorí 70% ľudského tela a je nevyhnutná pre rastliny a živočíchy.
Podľa obsahu rozpustených minerálnych látok
• Pitná - obsahuje malé množstvo rozpustných minerálnych látok
• Destilovaná - je zbavená minerálnych látok
• Mäkká - obsahuje málo minerálnych látok
• Tvrdá - z podzemných prameňov, obsahuje viac minerálnych látok
BofläTa e xmmmhho cteflUHeHne, KoeTO npn crařma TewinepaTypa npeflcraB/iaBa npo3paHHa TeHHOCT 6e3 winpuc m u,BflT. ľloKpuBa oko/io 71% ot noBtpxHOCTTa Ha nnaneiaja 3ewifl m e cbcpeflOToneHa r/iaBHO b OKeaHUTe m flpyruTe ro/iewin bo^hm 6aceňHn -97% e co/ieHa wiopcKa ßo^a, 2,4% ce cb,qbp>Ka b /ieflHHLi,MTe, a 0,6% b peKUTe v\ e3epaia. Tß"bpflOTO arperaTHO cbCToaHne Ha BOflaia ce Hapuna neß,, a ra30o6pa3HOTO - BOflHa napa. XľiMľHHaTa m (Jjopwiy/ia e H2O. nopain ecTecTBeHna Bo^eH «ptroßpaT, BOflaia ot OKeaHMTe m MopeTaTa ce M3napaßa b anvioccJjepaTa m c/iefl TOBa ce Bp^ma Ha n o B"b pxH ocira nofl (JjopwiaTa Ha Ba/ie>KM.
Bofla (xeMMCKa (Jjopwiy/ia: H20) — cyncTaHu,a hum MO/ieKy/in ce cocTaßeHM oß, ßßa aTOwia Ha BOflopofl m efleH aTOM Ha Kuc/iopofl, a ucTaia e Ba>KHa 3a cvne no3HaTM (Jjopwin Ha >kmbot.
ľ/iaBHMTe xewiMCKM m (J)m3mhkm CBOjcTBa Ha BOflaTa ce C/ieflHMTe:
ľloBpiuMHCKa rycTMHa Ha BOflaia
• Boflaia e TenHOCT Koja Ha Hopwia/iHa TewinepaTypa m npuTncoK Hewia hm BKyc hm MMpMC. ľlpMpoflHaTa 6oja Ha Bo^aia m wipa30T MMa CBeT/iocMHa HMJaHca, MaKO bo wia/iM KO/iMHMHM M3r/iefla 6e36oJHa. Mpa30T, mcto TaKa M3r/iefla 6e36oeH, a BOflHMTe Mcnapyßai-ba ce HeBMfl/iMBM KaKO rac.[8]
• Boflaia e nposMpHa m nopa^m Toa BOflHMTe pacTeHMJa moxot ß,a wMBeaT bo Hea ÔMfleJKM coHHeßaTa CBeT/iMHa wiowe ß,a cmme flo hmb. Cawio CM/iHa YB CBeT/iMHa ce BriMBa bo nowia/i MHTeH3MTeT.
BMfleJKM MO/ieKy/iaia Ha BOflaia He e /iMHeapHa m aTOwiOT Ha KMC/iopoflOT MMa noro/iewia e/ieKTpoHeraTMBHOCT ofl BOflopoflHMOT aTOM, hocm wia/i HeraTMBeH HanoH, Robena BOflopoflHMTe 3TOMM MwiaaT Ma/i no3MTMBeH HanoH. KaKO pe3y/iTaT Ha OBa, Bo^aia e no/iapHa MO/ieKy/ia co e/ieKTpMHeH Rwnonen wiowieHT. Mpe>KHaTa MHTepaKu,MJa wieŕy Rwnonvne Ha ceKOja MO/ieKy/ia npeflM3BMKyßaaT ecjjMKaceH komo-ecjjeKT Ha noBp3yßai-beTO Ha BOflaia co flpyrM cy6cTaHu,m, m/im B03flyx Ha noßpiuMHaTa, noc/ie^HOTO a«o MMa noKanyBai-be Ha
BMCOKMOT nOBpillMHCKM npMTMCOK Ha BOflaTa.
Bodaje npoBMflHa TenHOCT Koja cjjopMupa pe«e, je3epa, cmeaine m Knniy. OHa je r/iaBHM cacTOjaK 4>/iynfla >kmbmx 6nfia. KaoxeMujcKO je^ni-bei-be, MO/ieKy/i Bo^e caflp>km je^aH aTOM KuceoHMKa m flBa aTOwia BOflOHMKa, kojm cy noBe3aHM KOBa/ieHTHMM Be3awia. Bofla je TeHHOcr Ha CTaHflapflHOj aMÔnjeHTHOj TewinepaTypu m npuTMCKy, N\ap,a ce Ha 3eiwbľi necTO jaB/ba 3ajeflHO ca cbojmm hbpctmm crai-beM, nepow, m y racoBľiTľiM CTai-by, napu (Bo^eHa napa). OHa ce TaKofje jaB/ba y 06/iMKy CHera, wiar/ie, poce m o6/iaKa.[1]
Bofla noKpuBa 71% 3eM/bľme noBpiuMHe.[2] OHa je Bvnanna 3a CBe no3Haie 4>opivie >KMBOTa. Ha 3eM/bľi, 96,5% n/iaHeiapHe Bo^e je y Mopmvia m OKeaHwvia, 1,7% je nofl3eMHa Bo^a, 1,7% je y r/ienepnivia m nepenv\N\ Kanawia AHTapKTMKa m rpennanpa, m wia/ia cjjpaKu.kija je y flpyrmvi BOfleHMM Te/imvia, m 0,001% y Ba3flyxy Kao napa, o6/iau,n (cJjopMupaHM op, nepa m TenHe Bo^e cycneHflOBaHe y Ba3flyxy), m npeu,nnMTaLi,mjm.[3][4] Cawio 2,5% 3eivia/bCKe Bo^e je c/iaTKa Bo^a, m 98,8% Te BOfle je y nepy (M3y3eB nepa y oô/iau.wvia) m nofl3eMHOJ BOflM. Mai-be op 0,3% CBe c/iaTKe BOfle je y peKawia, je3epmvia, m aTMOCcjjepu, m jolu wiai-ba ko/innuHa 3eM/bMHe c/iaTKe BOfle (0,003%) je caflpxoHa y 6mo/iolukmm Te/imvia m MHflycTpujCKUM npon3BOflmvia
Voda je kemijski spoj dva atomavodikai jednoga atoma kisika i jedan od osnovnih uvjeta života. Kemijska formula vode je H2O.
Voda je najrasprostranjenija tekučina na Zemlji (obujma ~1500 x 109 km3) i najvažnije (polarno) otapalo koje otapa tekučine, plinove i mnogobrojne krutine. Voda zbog polarnosti posjeduje izvrstan kapacitet da otapa različite vršte tvari. Molekula vode (H2O) sastoji se od dvaju atoma vodika i atoma kisika.
Voda je bitan sastojak živih organizama (maseni udio vode do 90%) i nužna je za život svih živih organizama. Znanstvenici tvrdé da se živa biča največim dijelom sastoje od vode i da ona čini tri četvrtine ukupne površine Zemlje.
Pod utjecajem Sunčeva zračenja površinska voda neprekidno se isparuje u atmosféru (tzv. kruženje vode u prirodi), gdje se kondenzira (stvárajúci kišne ili snježne oblake u atmosferi) i u obliku oborina (kiša, snijeg, tuča, rosa, inje i magla) vrača na Zemlju, prenoseči tako veliké mase vode na kontinente, i to zovemo globálni hidrološki ciklus, pa u mnogome utječe na klimu.
Vodaali sistematično oksidan je anorganska spojina s kemijsko formulo H2O. Je skoraj brezbarvna prozorna snov brez vonja in okusa in glavna sestavina Zemljine hidrosfere in tekočin v vseh znanih živih organizmih, v katerih deluje kot topilo.[15] Voda je bistvenega pomena za vse znané oblike življenja, čeprav nima niti kalorij niti organskih hranil.
Njena kemijska formula H2O kaže, da njene molekule vsebujejo enkisikovin dva vodíková atoma, povezana s kisikom s kovalentno vezjo. Kot med vodikovima atomoma meri 104,45°.[16] Naživ "voda" se običajno uporablja za vodo vtekočem agregatnem stanju pri standardní temperaturi in tlaku.
Voda ima več agregatnih stanj. V tekočem stanju v ozračju tvoři dež in kot aerosol meglo. Oblaki so sestavljeni iz suspendiranih kapljic vode in ledu v njenem trdnem agregatnem stanju. Kristaliziran led lahko pade na zemljo kot sneg. Voda v plinastem agregatnem stanju tvoři paro ali vodne hlape.
Bafla, a6o flbmKcifl Baflapofly (H2O) — HaMnpacu,eMLuae ýcroří/iiBae 3/iyH3HHe Baflapofly 3 Kic/iapoflawi.
Ciapa>KbiTHbm dpi/iocadpbi /íinbi/ii Ba^y a^HbíM 3 naTbipox nepniacHbix s/ieMemaý. TaKia ýaý/ieHHi icHaBa/ii i ý CapsflHflBeHHbi. YTBapsHHe Ba^bi npbi 3rapaHHÍ Baflapofly 6bi/io flaBefl3eHa r. KaBeHflbiiuaM (1781). XiMHHaa 4>opiviy/ia 6bi/ia KaHnaTKOBa ýcraHoý/ieHaa C. KaHÍu,apa (1860).
Haři6o/ibiu pacnaýcKDflMOHae xiwiHHae 3/iyH3HHe Ha 3aM/ii. Ary/ibHaa Maca Ba^bi Ha n/iaHeu,e flacarae 1018t, i é\o naKpbiTbm Ka/ia 4/5 3amhom naBepxHi. Hea6xoflHae psnbiBa fl/ia icHaBaHHfl >Kbiu,u,fl. Ha/iaBenae u,e/ia Ha 2/3 CK/iaflaeu,u,a 3 Ba^bi, nepaBa>KHa 3 Ba^bi CK/iaflaKDu,u,a uiMaT ama xapnoBbm npaflyKTbi. npscHaa Ba^a CK/ia^ae Ka/ia 3 % 3flMHbix 3anacaý, 3 rsiara Ka/ia 80% HeflacTynHbia fl/ia BbiKapbiCTaHHa, 60 3Haxofl3flu,u,a ý na/iapHbix iiianKax.
Boflá (oKCud eodopodo, zudpoKCud eodopodo, xnMnnecKaa (Jjopwiy/ia — H2O) — ôľmapHoe HeopraHľiHecKoe coeflUHeHne, MO/ieKy/ia KOToporo coctomt m3 flßyx aTOMOB BOflopofla m
OCHOTO — kmc/lOpOfla,     KOTOpbie     COeflMHeHbl     Me>Kfly     COÔOň KOBa/ieHTHOÍÍ CBfBbKD.
ľlpu Hopwia/ibHbix yc/ioBMflx npeflCTaB/iaeT coôom npcopaHHyio wľiflKOCTb, He mvieKDinyKD u,BeTa (npn Ma/ioň TO/imuHe c/ioa), 3anaxa m BKyca.
B TBěpflOM COCTOflHľlľl Ha3blBaeTCfl /lbflOM (KpUCTa/l/lbl /lbfla MoryT
o6pa30BbiBaTb CHer m/im MHeň), a b ra30o6pa3HOM — BOflfíHbiM napoM. Bo^a Taione MOweT cymecTBOBaTb b Bn^e mkmakmx KpucTa/i/ioB (Ha rnflpocjju/ibHbix noBepxHOCTflx).
Bofla flB/iaeTca xopouikiM Cľi/ibHono/iapHbiM pacTBopnTe/iewi. B npupoflHbix yc/iOBnax Bcer^a coflep>kmt pacTBopěHHbie BemecTBa (co/im, ra3bi).
McK/iKDHMTe/ibHO B3>KHa po/ib BOflbí b ivio6a/ibHOM Kpyrooôopcrre Bemecraa m SHepruM,
B03HMKHOBeHMM    M   nOflflepMOHMM >KM3HM Ha   3eM/ie,   B   XľlMľHeCKOM   CTpOeHMM MKMBblX
opraHľi3MOB, b (JjopMupoBaHMM k/iMMaTa m noroflbi. Bofla aB/iaeTca Ba>KHeMiumvi BemecTBOM fl/ia Bcex >kmBbix cymecTB Ha 3eiwie. B cpe^Hewi b opraHľi3Me pacieHnň m wľiBOTHbix
COflep>KMTCfl 60/iee 50 % BOflbl[11].
Bcero Ha 3eM/ie oko/io 1400 m/ih km3 BOflbi. Bo^a noKpbiBaeT 71% noBepxHOCTM 3eMHoro mapa (oKeaHbi, Mopa, 03ěpa, peKu, /íbflbí — 361,13 m/ih km2). Bó/ibiiiaa nacTb 3eMHoň BOflbí (97,54 %) npnHafl/ie>kmt MupoBOMy OKeaHy — sto co/iěHaa BOfla, HenpuroflHaa pnn ce/ibCKoro xo3aňcTBa m nuTba. ľlpecHaa >ne Bo^a HaxoflUTca b ochobhom b /íeflHMKax (1,81 %) m nofl3eMHbix BOflax (oko/io 0,63 %), m /íniub He6o/ibiiiaa nacTb (0,009 %) b pe«ax m 03ěpax. MaiepuKOBbie co/iěHbie BOflbi cocraB/iaiOT 0,007%, b anvioccjjepe coflepmnTca 0,001% ot Been BOflbí Hanieň n/iaHeTbi. B cocraße wiaHTnn 3eM/in BOflbi coflepmnTca b 10—12 pa3 60/ibiue, Hewi b MľipoBOM OKeaHe
Boflá, H2O — xiMHHa penoBMHa y Bur/iafli npo3opoí, 6e36apBHOÍ piflUHM 6e3 3anaxy i CMa«y, (b Hopwia/ibHux ywioBax). £ ochobhokd ck/ia^oBOKD riflpoccjjepu 3eM/ii Ta piflUH ycix bíaommx
>KMBMX OpraHÍ3MÍB (B flKMX BOHa flÍ£ AK p03HMHHMK). XÍMHHa (J)OpMy/ia H2O, BKa3y£ Ha Te, mO KOMKHa m MO/ieKy/ia MÍCTHTb OflMH 3TOM kmchkd í flBa aTOMľl BOflHKD, 3'eflHaHÍ KOBa/ieHTHľlMľl
3B'fl3KaMM, mo npneflHaHi po aioivia kmchkd n\p KyTOM 104,45°. «Bo^a» — u,e Tako>k Ha3Ba piflKoro CTaHy H2O 3a craHflapTHľix TewinepaTypu i TMCKy (b Mewax 3eM/ii).
OflHa 3 HařinoiuMpeHiiuMx penoBHH y npupofli Ta ocHOBHa ck/ia^oBa >kmbmx opraHÍ3MÍB. L4e HannpocTiiuMM ť\ppv\p OKCnreHy — fluriflporeH mohokcma (H2O). Be36apBHa piflMHa, y Be/iMKMX Ki/ibKOCTflx — 6/iaKMTHoro KO/ibopy (t. n/i. 0 °c, t. Kun. 100 °c, rycTMHa npn 0 °c 0,99987 r cm"3) 6e3 3anaxyTa CMa«y. MaKCMMa/ibHa rycTMHa npn 4 °c — 1,0000 r cm"3. Bo^a y TBepflOMy era h i [n\p) Mae bmk/ikdhho TeTpae^pa/ibHe po3TaniyBaHHfl 3tomíb O (3a/ie>kho Bifl peianeň reoMeTpiT íx po3TaiuyBaHHfl po3pi3HAKDTb Tpn cjjopMn nbopy). BoflHeBi 3B'a3KM m
3a/lMLUKOBMM nOpflflOK 36epÍraKDTbCfl i B P03HMHÍ. YTBOpKDG riflpaTM 3 ÔaraTbMa CO/lflMM.