Čínske písmo KSCA002 Hodina 3 Mgr. Terézia Hegerová, M.A.; konzultačné hodiny ut 12:00-13:00 (po dohode emailom) 415623@mail.muni.cz Št 8:00-9:40, B2.23 Radikál, Determinatív, Fonetikum, delenie znakov Opakovanie ´Vysvetlite pojmy grafém, morfém, homonýmia ´ ´十 ´好 ´问 Rozdiel vo fontoch 244277888_1335272163576640_4174152315634840391_n.jpg 244223020_847340382628648_5054036448894695284_n.jpg 244177014_624301675663032_5252162509337556410_n.jpg 244165426_447658073350175_3158317368956345150_n.jpg 244165838_249462677121294_3050400977799253266_n.jpg Radikál vs. determinativ ´ ´radikál: tradičný sinolog. pojem (používa sa od 2.st.); súčasť znaku, podľa ktorej je znak radený v slovníku ´determinatív: etymologický pojem, vždy nesie význam (významový prvok v type znakov xingsheng ) ´***vo väčšine prípadov je radikál totožný s determinatívom, no môže sa stať, že sa nekryjú ´214 bežných radikálov, viac než 500 determinatívov ´Niektoré radikály môžu stáť osamote ako znak, iné sú len prvkami v znaku ´Príklad na pomýlenie J : ´问- pýtať sa ´Determínatív ústa口 ´Fonetikum门 ´门 je však taktiež bežný determinatív „dvere“- napr v znaku闭 zavrieť ´Radikál je však口 aj 门; v starších slovníkoch nájdeme pod radikálom口, v modernejších zas pod radikálom门, lebo je výraznejší ´ ´ Konštrukčné typy znaku ´akým spôsobom sa čínština v čínskom písme odráža, etymologická stavba znaku ´95% znakov má určitú vnútornú štruktúru ´poznanie konštrukčných typov a etymológie znakov ako memotechnická pomôcka ´výklad o tradičných 6 druhoch znakov liùshū 六書 (popisuje, akým spôsobom boli znaky vytvorené, ako sa v nich odrážajú slová, ktoré sa nimi zapisujú) ´filológ Xǔ Shèn 許慎 (58-147)(1. analytický slovník znakov Shuōwén jiězì 說文解字, Vysvetlenie znakov jednoduchých a rozbor znakov zložených, 100 po Kr.) ´ Liùshū 六書 ´1. xiàng xíng 象形 „[znaky, ktoré] spodobňujú tvar“ ´2. zhĭ shì 指事 „[znaky, ktoré] ukazujú na javy“ ´3. huì yì 會意 „[znaky, ktoré] skladajú významy“ ´4. xíng shēng 形聲 „[znaky, ktoré] stvárňujú zvuk“ ´5. jiăjiè 假借 „[znaky, ktoré] sú vypožičané“ ´6. zhuăn zhù 轉注 „[znaky, ktoré] sa obratom vysvetľujú“ ´ 1. Xiàngxíng 象形 (spodobujú tvar) ´ ´ ´piktogramy alebo znaky obrázkové ´V hrubých rysoch spodobenie predmetu označovaného zapisovaným slovom 1. ´ 2. Zhǐshì 指事 (ukazujú na javy) Shàng 上(hore), xià下(dole) Běn 本(koreň), mò 末(koruna stromu)木 Rèn 刃(čepeľ), dāo 刀(nôž) Dàn 旦(úsvit), rì日(slnko) symboly zhĭ 指 „ukazovať“, shì 事 „vec, jav“ Dá sa v nich nájsť schematický abstraktný prvok tvorený často len čiarou, upresňujúcou už existujúci znak a zvýrazňujúcou určitú časť v tomto znaku (nie je ich veľa) ´ 3. Huìyì 会意 (skladajú význam) Polysomatické znaky Zostavené opakovaním toho istého piktografického prvku mù 木 strom; lín 林= háj; sēn 森 = hustý les rén人(človek): zhòng 众(dav) Hovoriace znaky: wāi 歪 „krivý“ zložené zo záporky bù 不 a adjektíva zhèng 正 „rovný, správny“ ideogramy huì 會 „stretnúť sa“, yì 意 „význam“ Je ich pomerne veľa Ďaľšie príklady: ´niào 尿 močiť: telo a pod ním napravo voda ´xiū 休 odpočívať: človek a strom ´bù 步 krok: dve stopy nad sebou ´shè 涉 prebrodiť, prekročiť: stopy a voda ´míng 明 jasný: slnko+mesiac ´jiā 家 rodina, rod: prasa pod strechou 4. Xíngshēng 形聲 (stvárňujú zvuk) ´fonogramy ´xíng 形 „tvar“, shēng 聲 „zvuk“ ´najčastejší konštrukčný typ ´obsahujú dve zložky: fonetická (fonetikum) a významová (determinatív) ´determinatív (cca 500) naznačuje, do ktorého vecného okruhu patrí zapisované slovo, fonetikum (cca 1000-2000) odkazuje k jeho výslovnosti ´Determinatív najčastejšie vľavo, fonetikum napravo ´河 hé rieka 可是 湖 hú jazero 海 hǎi more 湾 wān zátoka 江 jiāng veltok 泛 fàn záplava → všetky obsahujú determinativ „voda“ 水 shuǐ a prináležiace fonetikum ´ývoj jazyka v priebehu historie a zmeny vo výslovnosti fonetík ´ → nedá sa vždy odvodiť, jako sa znak bude vyslovovať: ´ ´fonetikum huáng 皇: 惶, 蝗, 煌, 湟… všetky znaky vyslovované huáng ´ ´fonetikum mă 马: mā 妈, mă 玛, mă 码… ´ ´fonetikum zhĕ 者: dū 都, dŭ 堵, zhū 诸, shē 奢, tú 屠, zhù 著, chŭ 楮, shŭ 署, xù 緒 ´ 5. Jiǎjiè 假借 (vypožičané) ´výpůjčky ´častý typ ´Nepatrí medzi štrukturálne typy ´Postup jako napísať slovo, pre ktoré ešte nemáme samostatný znak ´hlavne slová abstraktné či gramatické ´slovo sa začalo zapisovať nijak nesúvisiacim znakom, ktorý bol predtým spojený so slovom rovnakej alebo podobnej výslovnosti ´ ´2 kategórie: ´ ´1) 本無其字 bĕn wú qí zì = „pôvodne príslušný znak neexistoval“ ´Osobné zámená, príslovky, modálne častice… ´wŏ 我 „ja“: piktografický znak človek a halapartňa ´lái 來 „prísť“: spodobuje tvar obilniny s klasmi, pôvodne pre slovo „pšenica“, neskôr vypožičané pre zápis slovesa „prísť“ (pšenica dostala iné slovo a znak) ´ ´2) 本有其字 bĕn yŏu qí zì = „pôvodne existoval príslušný znak“ ´k zápisu daného slova už existuje zvláštny znak, no v pisárskej praxi sa aj tak používa donetická výpôžička ´ 6. Zhuǎnzhù 轉注 (obratom sa vysvetľujú) ´varianty ´zhuăn 轉 „točiť sa, obracať sa“, zhù 注 „opoznámkovať, glosovať“ ´Hádanka – definícia v Xu Shenovom slovníku je veľmi nejasná ´vysvetluje znaky, ktoré vznikly z iných znakov drobnou úpravou a zároveň zapisujú príbuzné slová medzi ktorými je vzťah odvodenia ´existuje cca 10 teorií o tom, čo Xu Shen touto kategóriou myslel J ´ ´Lǎo 老 (starý), kǎo考 („zomrelý“ otec) ´ ´ ´Domáca úloha: ´Prepíšte znaky k lekcii IC L1P1 lekcia 3 ´Odovzdajte na hodine 6.10. ´Určte radikál pri nasledujúcich znakoch: 你，叫，友，字，没，家 ´Zaraďte nasledujúce znaky do Xu Shenových skupín: 北，家，月，上，喜，爱，好，吃，晚，刻 ´Odovzdajte mailom do 4.10. 6PM ´ ´