NÁBOŽENSTVÁ Jap. kultúra – harmónia. Kontrast k dnešnému chaosu. KONTINUITA, zmysel pre tradície. Šintó. Buddhistická kultura a zen. Konfuciánstvo. Neokonfuciánstvo. Kresťanské vplyvy. Okinawské náboženstvo: uctievanie „utaki“ posvätných lesov Terminológia: Pojmy kláštor/chrám, kňaz/mních. Aký je rozdiel medzi chrámom a kláštorom? Kňazom a mníchom? šintó: kňaz – svätyňa (kami „božstvo“) buddhizmus: mních – kláštor (v jeho areáli chrám ako konkrétna budova) buddha – bódhisattva: Buddha(-h)/buddha „probuzený“ vs. bódhi-sattva „(ten, jehož) podstatou je Probuzení“ dvě větve buddhismu trad. architektúra: prízemná, drevená, nie súvislá, ale delená na na „den“ – „pavilón“. Vyššie – buddh. pagoda a z nej odvodené stavby (zenový šariden – napr. tzv. Zlatý „pavilón“ Kinkaku – ide vlastne už o „vežu“, lebo má tri podlažia). Obr: architektura složená z pavilonů den Obr: jp dřevěná pagoda (tó) v Kjótě Obr: šariden Kinkaku v Kjótě NB: ve francouzštině se výrazu pagoda používá i ve významu „areál buddhistického chrámu, hlavně v jihovýchodní Asii“. Všeobecně však pagoda označuje věžovitou nápadnou budovu na relikvie, typickou hlavně pro čínský, korejský a japonský buddhismus. Jejím předkem je dágaba (mohyla nad (Buddhovými) tělesnými ostatky): Anurádhapura, Šrí Lanka – dágaba v staršom stave (Džétavanarámaja) a novšom (Mirisavetija?) Pro tyto nápadné buddhistické věžovité stavby jako dágaba či padoga existuje i souhrnný název stúpa(h) („věžovitá mohyla“), kterým se také označuje obdoba pagody v jihovýchodní Asii: tam mají podobu zvonovité věže v několika architektonických obměnách – banánovitý khmérský phráng či špičatý mjanmárský zédí. (Thajsko, vyvinuvší se přesně mezi těmito dvěma kulturami, absorbovalo oba typy.) Vývoj stúpa do pagody se uskutečnil v Číně a odtud se tento architektonický typ dostal do Japonska. V japonštině se označuje tó. Šintó – princípy čistota – znečistenosť čistota = krása („kirei-na“) znečistenosť/špinavosť = škaredosť („kitanai“). špina, smrad, zánik, smrť, krv (videná). S tým súvisí tabu pozostalých (nenapíšu mu kondolenciu, ani k Novému roku). S tým súvisí aj fakt, že japončina nemá nadávky. Zneužívanie slov x erotické dvojzmysly (tie japončina má). Skôr naopak – bikago – zjemnenie nepríjemných vecí (podobný princíp ako naše zdrobneniny). okane, oširi. Uctievajú sa: 1. božstvá v svätyniach 1. postavy japonskej mytológie: Amaterasu-ómikami 2. cudzieho pôvodu: Gozutennó (liečiteľ), Hačiman? (boh boja, rodiny) 3. zbožštení ľudia, napr. Tendžin – básnik z 9. storočia), 2. predkovia, 3. posvätné hory (napr. Fudžisan, Miwa), 4. prastaré stromy („šimboku“), veľké kamene/skaly či iné prírodné útvary 5. na Okinawe posvätné lesy utaki, Mená božstiev: často obsahují prvky jako: kami „božstvo“, nuši „pán“, mikoto „svátost“, oo- „vel(e)“, mi- „svatý“, hime „vznešená (dosl. „sluneční“) paní“, hiko „vznešený pán“. Rozličné tituly božstiev: -kami, -no mikoto („jeho/jej svätosť“) – napr. Susanoo, oomikami („veľsväté božstvo“) – napr. Amaterasu Svätyne: všeobecne džindža, najvýznamnejšie z nich sú označené ako: džingú (veľsvätyňa cisárskeho významu), taiša (veľsvätyňa) Previazanosť šintó s cisárskym rodom: jap. cisár je najvyšším kňazom šintó. Jeho odvekou úlohou je vykonávať rituály potrebné pre zabezpečenie blaha národa, napr. rituálne sadenie ryže na políčku v areáli Cisárskeho paláca. To sa deje DODNES. Cisár je priamym genealogickým potomkom bohyne Slnka. Tá sa uctieva v Cisárskej veľsvatyni v Ise (Ise džingú). Lokality, svätyne: Sumijoši „borovica zo Sumijoši“ – neďaleko Ósackého prístavu Ise – bohyňa Slnka – JZ od Nagoje Izumo – jej brat Susanoo – SZ Honšú Usa – boh bojov Hačíman – S Kjúšú KJÓTO: Kitano Tenmangú – boh básnikov, učenosti a študentov Tendžin Heian džingú – postavená na 1000. výročie založenia Cisárskeho mesta Heian, v tvare zmenšeného heianského paláca. TÓKJÓ: Meidži džingú. Jasukuni džindža. Jasukuni-džindža – medzinárodná kontroverzia: uctievajú sa duše hrdinov padlých za vlasť od éry Meidži, medzi nimi (niekoľko miliónov) je aj 9 vojnových zločincov z 2. svetovej vojny, ktorí zatiaľ neboli zo zoznamu oficiálne vyškrtnutí. macuri: šintai – božský objekt uschovaný v schránke na oltári macuri – každoročný sviatok (každá svätyňa má určené, v ktorý dátum). Schránka so šintai sa prenáša na nosidlách omikoši za hudby, tanca, pitia a veselenia. symboly: brána torii. papírové cikcakové ozdoby nusa. posvátný provaz šimenawa. sviatky okrem šintóických macuri existujú aj iné kalendárne sviatky (nendžú-gjódži) a štátne sviatky (kokumin-no šukudžicu) Prijímanie detí: - môj blog https://ivanrumanek.blog.sme.sk/c/398983/krst-po-japonsky-januarova-nedela-podla-japonskeho-obradu- sinto.html Niektoré sviatky sú v termínoch solárnych, iné v lunárnych. Solárne na jarnú a jesennú rovnodennosť: sedem dní okolo tohto termínu - buddhistické pobožnosti higan „onen breh“, tj. druhý breh, cieľ snaženia buddhistu. Higan-mairi alebo higan-móde: návšteva buddhistického kláštora alebo hrobov predkov. Lunárne lun. kalendár je spojený so starovekým čínskym 60-kovým počítacím systémom, v ktorom sa kombinuje – -10 nebeských kmeňov – vlastne 10-ková sústava, akú máme aj my. -12 pozemských konárov – 12-ková sústava Tyto dva okruhy se vzájemně kombinovaly podobně, jako se to dělo v mayském kalendáři, který ale kombinoval až tři okruhy: 10 nebeských kmeňov je do japončiny preložených ako 5 prvkov, z ktorých každý je jangový a jinový: jangové drevo (ki-no e, dosl. „dřevo – starší bratr“) jinové drevo (ki-no to, dosl. „dřevo – mladší bratr“) jangový oheň jinový oheň atď pro: -zem – kov - voda 12 pozemských kmeňov symbolizuje 12 zvierat čínskeho zvieratníka (zodiaka): krysa – byvol (bůvol) – tiger – zajačica – drak – had – kôň – ovca – opica – kura - pes - prasa Mnohé sviatky sa pôvodne riadili lunárnym kalendárom, ale od éry Meidži sa ich číselná symbolika (dátum) presunula na moderný západný solárny kalendár: 1.1. Nový rok Ošógacu – pôvodne „1. mesiac 1. deň“ → 1. januára 3.3. – svátek děvčátek Hina-macuri (sviatok dievčatiek) „3m 3d“ → 3. marca staví se červené „schodiště“ s figurkami císařského dvora 5.5. svátek chlapců Tango-no sekku (sviatok chlapcov) 5m5d → 5. mája V domoch, kde majú malého chlapca, dajú na strechu „vyskakujúceho kapra“ koi-nobori (podle čínské metafory, že kapr, který dokáže vyskočit vzhůru vodopádem, se stane drakem) Pôvodne sviatok mužnej sily, nosil sa puškvorec, ktorého koreň zaháňal zlých duchov, a tiež sa poriadali súťaže v jazde na koni, lukostrelbe a vyťahovaní puškvorcového koreňa. Odkaz na tieto zvyklosti v básni waka kolem r. 900: sbírka Kokinšú báseň č. 469 – téma neznáma, autor neznámy kukučka hudie, strechy zdobí puškvorec – začiatok leta... a či koniec? ja bezhlavo milujem, ach milujem! 7.7. svátek milenců Tanabata (sviatok nebeských zaľúbencov) 7m7d → prostriedok júla, ALE väčšinou sa zachovala jeho lunárna pozícia – v polovici augusta (čo je zhruba lunárny siedmy mesiac) Je to termín, počas ktorého – podľa čínskej povesti – Nebeský pastier smie navštíviť svoju milú Nebeskú tkáčku (tkadlenu). Obon – sviatok zosnulých. Jeho termín odráža komplikovanosť pri prechode z lunárneho na solárny kalendár: podľa “starého (=lunárneho) kalendára” je uprostred 7. mesiaca, v súčasnosti najčastejšie uprostred augusta (tj. dodržiava približný lunárny čas), ale niekde aj v júli (prispôsobil sa číselnej symbolike “7”). Počas Obonu sa v horúcich letných nociach tancujú tance bon-odori: https://www.youtube.com/watch?v=513_juMYV7M&feature=youtu.be november: Šiči-go-san – sviatok detí vo veku 7, 5 a 3 roky – november Veľké sviatky (macuri) v Kjóte Aoi-macuri (Sviatok kopytníkových listov) – máj (sprievod v heianských odevoch, centrom je “princezná-uctievačka”) účastníci sprievodu (průvodu) sú ozdobení srdcovitými lístkami kopytníka japonského (aoi): Obr posvátný kopytník Asarum caulescens (chybne prekladaný do angličtiny ako “hollyhock festival”, anglický názov rastliny je “wild ginger”) Gion-macuri (Gionský sviatok) – júl (sprievod veľkých dekoračných vozov, centrom je chlapec, ktorý rozotne povraz epidémie) Narodeniny (tandžóbi) – sa tradične neoslavovali, dnes už áno. Vek ľudí sa do Meidži rátal inak: nie KOĽKO MÁ (ukončených) ROKOV, ale V KOĽKOM ROKU JE. Keď sa narodil, bol “issai” = v prvom roku, a s príchodom lunárneho Nového roka bol hneď “nisai” = v druhom roku. (Rozdiel s terajším meraním veku mohol byť nula až 3.) symboly: vychádzajúce slnko hi-no de (alebo „hi-no maru“ – slnečný kruh – napr. v prípade jap. zástavy) torii – vstupná brána na posvätné šintóické územie DEMO nusa DEMO („dar, obeitna“, tiež heisoku, úctivo gohei) v tvare cikcakovitých papierových ozdôb ďalšie DEMO – typická šintóická kombinácia svastikah (hákový kríž) – starý indický symbol šťastia, s buddhizmom sa dostal do Japonska žeriav (jeřáb), korytnačka (želva), broskyňa – dlhovekosť (budeme hovoriť pri živočíchoch a rastlinách) posvätné/symbolické rastliny: kamon – rodové erby: DEMO 3x chryzantéma – cisár pavlovnia – úrad premiéra aoi – rod Tokugawa šintó – strom sakaki DEMO buddhizmus – lotos (biely, ružový) DEMO (tzv. „modrý lotos“ egyptský je lekno (leknín), nie lotos. Ide len o botanickú nepresnosť) Buddhizmus – základy terminológia – sanskrt alebo páli. indoeuropeistický úvod do skloňovania http://ivanrumanek.blog.sme.sk/c/387833/sanskrt-a-pali.html?ref=viacbloger sanskrtská podoba – pálijská podoba: Buddhah – Buddhó. nirvánam – nibbánam. karma – kamma. -a(h) = nominatív mužský rod -a(m) = nominatív stredný rod -á = nominatív ženský rod Ale sú aj spoluhláskové kmene, napr. -n kmene -a/-anah (č. břímě – břemene, sémě – semene), v sanskrtu od kořene kar = dělat je odvozeno slovo “´(to) karma, od toho karmana = to, co jsem si natropil/“načinil“. šírenie z Indie. jižní – théravádó, theraváda-, jazyk páli severní – mahájána(-m), sanskrt, a pak místní (tibetština, čín, korej., jap.) (to) duhkha(m = trápení: cílem buddhismu je vymanit se z trápení. K tomu vede buddhistická cesta a její finální fází je nirvánam: (to) nirvána(m = dosl. „sfouknutost“ (v metafoře plamenu svíčky) – stav, do kterého se buddha(h (probuzený) dostane po své (poslední) smrti (ten) Sangha(h = Společenství Buddhových učeníků – mnichů V období heian sa objavila téza, že domáce božstvá sú len prejavmi (dosl. „zanechanými stopami“ – suidžaku) pôvodných božstiev (hondži) buddhizmu. Táto téza, hondži-suidžaku-(secu), bola jedným zo silných prúdov, ktoré počas histórie vytvárali organické prepojenie medzi šintó a buddhizmom.