LITERATÚRA Aristotelovské delenie vzťahovalo sa na grécku literatúru jeho doby, keď sa okolo -390 obzeral naspäť. Ale používa sa dodnes, hoci s istými modifikáciami. Čo u Aristotela znamenali tieto tri pojmy? „Prózu“ vlastne do tohto delenia nezahŕňal! Vychádzal z drámy… „Epika - lyrika“ nerovná sa „próza - poézia“! Prvé delenie = obsah, prístup k látke, druhé delenie = formálna vonkajšia podoba textu. Poézia môže byť lyrická a epická. Próza môže byť lyrizovaná, hoci zriedka čisto lyrická. Japonská literatúra nevychádzala z drámy. Vychádzala z poézie. Formovala sa pod vplyvom čínskej literatúry, v ktorej bola prvoradá poézia - 詩 (/š’ 1/ , sinojap. /ši/). Japonská próza preto tiež má iný charakter ako európska, nie je založená na dramatickosti a vyvrcholení, ale skôr na plynutí motívov jeden za druhým. Tieto motívy spolu často súvisia analogicky, čo je tiež črta blízka poézii. Takisto klasická japonská dráma vychádza z poézie. Je preto oveľa menej „dramatická“ než európska, má viac lyrizmu a hudobno-tanečnej stránky. Najstaršia z klasických dramatických foriem, nó, sa dokonca priamo označuje za „lyrickú drámu“. Žánre klasickej japonskej literatúry: Poézia: Metrum Sylabické metrum. Typy prozódie: (sylabo)tonická = (slabično)prízvuková (Ja k Vam pišú... Puškin) časomerná (Aj, zde leží zem ta před okem mým smutně slzícím... Kollár) sylabická = slabičná TANKA („krátka pieseň“ - hlavná a najobľúbenejšia forma všetkých období) ČÓKA („dlhá pieseň“ - zanikla) RENGA („nadpájaná pieseň“ „řazená píseň/báseň“ od 13. storočia) HAIKU („hravá sloha“ od Bašóa – 17. storočie) Tanka: Hana-n’-iro wa ucurinikerina itazurani wagami joni furu nagamešeši mani Haiku: Furuikeja kawazu tobikomu mizuno oto. Čínska poézia (čínske metrum, čínsky jazyk) – (KAN)ŠI Tanka z doby heian posloužila jako text japonské státní hymny https://www.youtube.com/watch?v=29FFHC2D12Q (5) Kimi-ga jo-wa (7) čijo-ni jačijo-ni (5) sazare iši-no (7) iwao-to narite (7) koke-no musu-made. Próza: NIKKI – súkromný literárny denník (memoáre) KIKÓ cestovný denník ZUIHICU - príležitostné črty/zápisky MONOGATARI – rozprávania („o všeličom“) Žánre učenej prózy: -KI (zápisy) 記 -KI (letopisy/kroniky) 紀 -RON (pojednania na danú tému) -ŠÓ (kapitoly/výpisky) Dráma: NÓGAKU ( = NÓ + KJÓGEN) DŽÓRURI (tiež „BUNRAKU“) KABUKI Konkrétna podoba: makimono (syn: makihon, kansubon), emakimono (sic!), kakemono (sic! – kakedžiku je synonymon), sóši – prejdi na Kulturu rukopisů. Kultura rukopsů. + preklady PÍSMO: štýly, kaligrafia. znak má v zásadě několik grafických obměn: 1. kaišo = vzorové písmo – tištěná podoba, která se učí i ve škole 2. gjóšo = zběžné, kurzíva – při běžném psaní znaků rukou 3. sóšo, dosl. „trávové písmo“ – kaligrafická ligaturní obměna, kde črty splývají do souvislých ladných tahů. Z podoby sóšo se vyvinula HIRAGANA. svitky Rukopisy: a, starostlivá péče o ně (zabalené v látce, uschované ve skříňkách) b, najvzácnejšie sú vlastnoručné rukopisy („autografy“ - džihicu) autora – napr. hry nó od dramatika Zeamiho (ako si povieme potom bližšie) c, rukopisné línie: nie vždy znamená, že starší rukopis je bližší pôvodnej verzii. Línie sa uvádzajú na úvod publikácií klasickej literatúry – z akých rukopisov dané vydanie čerpalo a ako redakčne pristupovalo k textu daného rukopisu. Fudžiwara-no Teika (ca 1200) dal urobiť odpisy mnohých diel, ktoré by sa inak boli stratili! Jeden z najnovších objavov: Towazugatari: 1940 v cisárskej rodine nájdený odpis Nechceného príbehu (Towazugatari 1306) od dámy Nidžó. (cisárska dynastia) PREKLAD JAPONSKEJ LITERATÚRY Literatúra: obohatenie vlastného života, hľadanie toho, čo mi vyhovuje ťažkosť prekladania z japončiny, bohatosť japonskej literatúry hlavné preklady: veľdiela Gendži monogatari, Heike monogatari Kawabata Jasunari – prvý držiteľ Nobelovej ceny 1968 klasická japonská poézia: prvé preklady: Mathesius, a potom veľa ďalších dráma: Vítr v píniích, Kalhoty pro dva, Japonská dráma nó. Kjógen v Brne: kjogen.cz https://www.facebook.com/groups/kjogen/?fref=ts https://cs-cz.facebook.com/MaleDivadloKjogenu