Terminológia ženských rol v mestskej komunite 18. storočia vo Fonde Magistrátu mesta Prešov
Anotácia:
Príspevok sa zameria na analýzu dobových názvov a označení žien v mestských písomnostiach
Magistrátu mesta Prešov z 18. storočia. Skúma terminologickú diverzitu rodových rol, spoločenské
hierarchie a sociálne kategorizácie žien prostredníctvom rozboru dobových dokumentov. Cieľom je
poskytnúť komplexný pohľad na rodové pomenovania a ich výpovednú hodnotu o sociálnej štruktúre a
spoločenských vzťahoch v mestskom prostredí raného novoveku.
Úvod - Rodové vzťahy a sociálna kategorizácia žien v ranonovovekých mestách
Dobové písomnosti mestských magistrátov predstavujú mimoriadne cenný prameň pre pochopenie
sociálnej štruktúry a rodových vzťahov ranonovovekej spoločnosti. Termíny používané na označovanie
žien v 18. storočí nie sú len neutrálnymi pomenovaniami, ale predstavujú komplexný systém sociálnej
kategorizácie, ktorý zároveň odrážal a formoval spoločenské hierarchie. Pri štúdiu archívnych prameňov
z mestského prostredia je pozoruhodné, ako diferencovane sa pristupovalo k pomenovávaniu ženských
osôb. Používané termíny výrazne reflektovali nielen životné obdobie ženy, ale aj jej sociálny a
majetkový status, a predovšetkým jej vzťahovú pozíciu voči mužom (otcovi, manželovi) alebo
inštitúciám (cirkvi, mestu). Tento systém pomenovávania je v značnom kontraste s označovaním osôb
mužského pohlavia, ktoré bolo spravidla jednoduchšie a priamočiarejšie. Terminológia používaná v
dobových prameňoch tak predstavuje významný indikátor stupňa genderizácie ranonovovekej
spoločnosti. Používané pojmy nielen odrážali existujúce rodové rozdelenie spoločnosti, ale zároveň ho
aj aktívne upevňovali a formovali. Každý termín v sebe niesol jasne definovaný súbor spoločenských
očakávaní, práv a povinností spojených s danou kategóriou. Tento systém kategorizácie bol obzvlášť
významný v mestskom prostredí, kde sa stretávali rôzne sociálne vrstvy a kde vyvstávala potreba jasnej
sociálnej hierarchie. Mestské písomnosti tak prostredníctvom používanej terminológie nielen
dokumentovali, ale aj aktívne utvárali a udržiavali existujúci spoločenský poriadok založený na rodovej
diferenciácii. Štúdium tejto terminológie by mohlo poskytnúť pohľad na mechanizmy sociálnej kontroly
a hierarchizácie v ranonovovekej spoločnosti, a poodhaliť, ako jazyk a administratívna prax prispievali
k udržiavaniu patriarchálneho spoločenského usporiadania.
Kategorizácia ženských rol
Slobodné ženy – panny
V ranonovovekej mestskej spoločnosti predstavovali slobodné ženy špecifické sociálne skupiny, ktorých
postavenie bolo regulované právnym systémom a mestskou správou. Patrili sem nevydaté ženy,
bezdetné vdovy, slúžky, nádenníčky, pomocné sily, ale aj prostitútky a tuláčky. Išlo o nezaopatrené ženy
bez mužského dohľadu, nad ktorými sa spoločnosť snažila udržať kontrolu. Termín "panna"
predstavoval v ranonovovekej spoločnosti komplexný sociálny konštrukt, ktorý výrazne presahoval jeho
dnešné, prevažne biologické chápanie. Označoval nielen fyzický stav sexuálnej nedotknuteľnosti, ale
primárne sociálny status nevydatej ženy. Táto duálnosť významu nebola v dobovom vnímaní rozdelená,
ale tvorila jednotný koncept "panenského stavu", ktorý definoval postavenie ženy v spoločnosti.
Ranonovoveká spoločnosť pristupovala ku konceptu panenstva ako k významnému sociálnemu
markeru, ktorý určoval nielen morálny status ženy, ale aj jej právne postavenie a spoločenské možnosti.
Mravoučné spisy tohto obdobia venovali značnú pozornosť výchove "panien", pričom zdôrazňovali
potrebu zachovania tak telesnej čistoty, ako aj morálnej bezúhonnosti. Tento dôraz na duálnu povahu
panenstva sa prejavoval v komplexnom systéme sociálnych noriem a očakávaní. Symbolická rovina
panenstva sa manifestovala prostredníctvom rôznych kultúrnych znakov, z ktorých najvýznamnejším
bol veniec. Tento symbol v sebe spájal tak telesný aspekt panenstva (víťazstvo nad telesnými
žiadosťami), ako aj sociálny status slobodného stavu. V priebehu 17. storočia možno pozorovať
postupnú transformáciu vnímania tohto pojmu, čo sa prejavilo aj v jazykovej rovine zavedením nového
termínu "slečna". Tento výraz, pôvodne vyhradený pre neprovdané ženy šľachtického pôvodu,
naznačuje začiatok procesu diferenciácie medzi biologickým a sociálnym aspektom panenstva. Tento
lingvistický vývoj odzrkadľuje širšie spoločenské zmeny vo vnímaní ženskej identity a postavenia.
Protestantská tradícia, ktorá v tomto období získavala na význame, priniesla nový pohľad na panenstvo
ako na prechodnú životnú etapu pred manželstvom. Tento koncept sa však nevylučoval s katolíckym
poňatím panenského celibátu, ale skôr dochádzalo k ich vzájomnému prelínaniu a dopĺňaniu v dobovom
diskurze. Právne postavenie "panien" v mestskom prostredí bolo špecifické a často podliehalo prísnej
kontrole zo strany vrchnosti. Slobodné ženy bez mužského dohľadu predstavovali pre spoločnosť
problematickú skupinu, čo sa prejavovalo v rôznych regulačných opatreniach. Príkladom môže byť
súdny prípad Susanny Harcsar z roku 1780, ktorý ilustruje, ako spoločnosť pristupovala k slobodným
ženám a ako sa snažila kontrolovať ich pohyb a aktivity. Konštrukcia panenstva v ranom novoveku tak
predstavovala komplexný systém sociálnych, právnych a morálnych noriem, ktoré formovali identitu
nevydatých žien. Tento systém slúžil ako nástroj sociálnej kontroly a zároveň definoval očakávané
správanie a postavenie žien pred vstupom do manželstva. Postupná transformácia chápania panenstva
od jednotného konceptu k rozdielnemu vnímaniu jeho biologických a sociálnych aspektov odráža širšie
spoločenské zmeny v procese genderizácie ženy v ranonovovekej spoločnosti. Tento historický vývoj
má značný význam pre pochopenie procesu formovania rodových rolí a postavenia žien v spoločnosti.
Ukazuje, ako boli biologické a sociálne aspekty ženskej identity neoddeliteľne prepojené a ako toto
prepojenie ovplyvňovalo život žien v ranonovovekej spoločnosti.
Vydatá žena
Manželstvo predstavovalo v ranonovovekej spoločnosti zásadný zlom v živote ženy a v dobovom
vnímaní jej spoločenského postavenia. Až nadobudnutím manželského statusu získavala žena v
spoločnosti skutočnú vážnosť a stávala sa plnohodnotnou dospelou osobou. Vydajom nadobúdala status
svojho muža a jej spoločenská vážnosť priamo závisela od autority a postavenia jej manžela. V
náboženskom a spoločenskom diskurze bolo manželstvo chápané ako základný stav ustanovený Bohom.
Argumentácia vychádzala najmä z biblického textu, kde prví ľudia boli stvorení ako manželia a
manželstvo bolo nariadené Bohom ešte pred prvotným hriechom. Od tohto "prirodzeného poriadku" sa
odvíjali aj základné vzťahy medzi mužmi a ženami, ktorých vzorom boli prví manželia Adam a Eva.
Postavenie mužov a žien bolo vnímané ako Bohom daný plán vyjadrený v akte stvorenia: muž bol
stvorený ako prvý, mal teda mať prednosť, žena bola stvorená pre muža ako jeho pomocnica. Pozícia
ženy bola vždy vyjadrovaná vo vzťahu k mužovi - bola mu podriadená, ale muž ju mal milovať, keďže
bola súčasťou jeho tela. Tento hierarchický vzťah sa prenášal aj do praktického života. V rámci
meštianskej spoločnosti a domácnosti bola žena síce stále podriadená manželovi a nemohla slobodne
konať, ale v porovnaní s nevydatou ženou sa jej postavenie výrazne zlepšilo. Jej právna subjektivita sa
rozšírila - mohla vystupovať pred magistrátom, skladať prísahy a v niektorých prípadoch dokonca
samostatne podnikať. Dokladá to prípad Marie Anny, označenej ako "honesta matrona" (čestná
matróna), ktorá vystúpila pred mestskou radou so svedeckou výpoveďou o krádeži jej obchodného
tovaru. Život vydatej ženy vypĺňala primárne starostlivosť o deti, manžela a domácnosť, ale často sa jej
dostávala aj možnosť podieľať sa na výkone manželovho povolania či vykonávať samostatnú zárobkovú
činnosť. Dobová spoločnosť vnímala ženy ako prirodzene slabšie a menej schopné, preto im boli určené
práce zodpovedajúce tomuto postaveniu. Mužom, ktorí boli vnímaní ako silnejší, pripadali náročnejšie
a zodpovednejšie práce, vrátane vládnutia nad ženami ako slabšími bytosťami. Tento "prirodzený
poriadok" bol považovaný za Bohom daný a teda absolútne dobrý. Akýkoľvek protest proti nemu či jeho
prevracanie (napríklad keď ženy vládli mužom alebo vykonávali "mužské" práce) bol vnímaný nie ako
smiešny, ale ako zlý, pretože sa protiviaci Božiemu poriadku. Manželstvo tak predstavovalo kľúčovú
inštitúciu, ktorá definovala spoločenské postavenie žien. Napriek pretrvávajúcej podriadenosti
manželovi prinášalo vydatým ženám väčšiu mieru právnej subjektivity a spoločenskej vážnosti v
porovnaní s nevydatými ženami.
Vdova
Vdovstvo predstavovalo špecifický sociálny status, ktorý prinášal ženám rozporuplné postavenie. V
náboženskom diskurze bola vdova definovaná ako žena, ktorá stratila svojho mužského ochrancu. Podľa
dobového chápania, ak boli manželia jedným telom, kde muž bol hlavou ženy, vdova predstavovala telo
bez hlavy. Jej biedna situácia nebola vnímaná len cez prizmu hmotnej núdze, ale najmä ako strata
základného určenia ženy - byť pre muža. Sociálne a ekonomické postavenie vdov sa výrazne líšilo podľa
ich majetkových pomerov. Pre majetné meštianske ženy znamenalo vdovstvo relatívnu slobodu a
samostatnosť. Po manželovi zvyčajne zdedili výstavný dom so zavedenou remeselníckou alebo
obchodnou živnosťou, ktorú mohli ďalej viesť. Príjmy získavali z prenájmu nehnuteľností, z varenia
piva, vinného šenku či poľnohospodárskej činnosti. Napríklad v pražskej bernej rule sa medzi
majiteľkami zdaňovaných domov nachádzali prevažne vdovy, ktoré boli označené ako remeselníčky. V
sliezskych mestách v prvých desaťročiach 18. storočia tvorili samostatné ženy 5-26,4% z počtu
vlastníkov domov. Tieto majetné vdovy sa vymanili z podriadenosti manželovi, stali sa hlavou
domácnosti a mohli si dovoliť omnoho slobodnejšie konanie. Zároveň mohli naďalej využívať
spoločenskú prestíž, ktorú nadobudli manželstvom. Ilustruje to prípad vdovy Susanny Redlicziovej,
ktorá po smrti manžela požiadala o možnosť ďalej prevádzkovať jeho tlačiareň. Napriek záujmu
konkurenčného tlačiarenského majstra mesto podporilo jej žiadosť, hoci za podmienky, že za splatenie
jej dlhov zaručia dvaja dôveryhodní mešťania. Naproti tomu vdovy z chudobnejších vrstiev sa ocitali v
oveľa zložitejšej situácii. Boli často odkázané na milosrdenstvo cirkvi a mesta. Ich ochrancom sa mohla
stať vrchnosť, príbuzní, alebo sa mohli znovu vydať. Alternatívou bolo obrátiť sa na Boha ako ochrancu
vdov a sirôt a prijať úlohu "Božej dcéry". Vdovský stav tak predstavoval komplexný sociálny fenomén,
ktorý odrážal dobové náboženské predstavy i sociálno-ekonomické reality. Kým majetným vdovám
prinášal možnosť relatívnej samostatnosti a pokračovania v rodinnom podnikaní, pre chudobné vdovy
znamenal často život v núdzi a závislosť na podpore iných. Mestá sa pritom snažili zmierňovať ťažké
postavenie ovdovelých žien rôznymi formami podpory a právnych úľav.
Genderizácia prostredníctvom rodovej terminológie
Prostredníctvom týchto termínov môžeme sledovať jemné mechanizmy rodovej diferenciácie, ktoré
nielen opisovali, ale aj aktívne konštruovali ženské role v mestskej komunite raného novoveku. Rodový
výskum vychádza z niekoľkých kľúčových predpokladov. Predstavy o feminite sú historicky premenlivé
a ženská identita nie je jednotná, ale diverzifikovaná. Rodové vzorce správania sú špecifické pre
jednotlivé kultúry a spoločenské kontexty. Tieto vzorce sa diferencujú na základe sociálneho postavenia,
časového zasadenia, geografickej lokality a rasových a etnických charakteristík.
V ranonovovekej spoločnosti bolo postavenie ženy fundamentálne definované vzťahom k mužskej
autorite. Právne dokumenty a dobové pramene identifikovali ženskú identitu primárne prostredníctvom
príbuzenských rol: dcéry, manželky, vdovy a matky. Tieto kategórie nereflektovali individuálnu
subjektivitu, ale slúžili ako nástroj spoločenskej kontroly a kategorizácie. Ranonovoveká terminológia
hierarchizovala ženské identity. Každý lingvistický termín implikoval definovaný spoločenský status.
Označenia ako honesta matrona vs. puella priamo vypovedali o sociálnom postavení ženy. Terminológia
fungovala ako mocenský nástroj kategorizácie a kontroly.
Ženské identity boli primárne konštruované cez vzťah k mužovi. Termíny odvodzovali svoju legitimitu
od mužskej autority, pričom samostatná ženská identita bola minimalizovaná.
Rodová kategorizácia predstavuje komplexný spoločenský proces, kde jazykové označenia nie sú len
neutrálnymi pomenovaniami, ale aktívnymi nástrojmi sociálnej konštrukcie rodových rol.
Mocenské aspekty terminológie
Dobová terminológia plnila niekoľko kľúčových funkcií. Umožňovala presné spoločenské zaradenie,
definovala priestor konania a práv jednotlivých ženských kategórií.
Jazykové označenia determinovali priestor pôsobenia žien, povolené a nepovolené aktivity, priestorovú
mobilitu, ekonomické možnosti a prístup k majetku a podnikateľským aktivitám.
Jazyk v ranonovovekej spoločnosti nebol len komunikačným nástrojom, ale aktívnym mechanizmom
reprodukcie mocenských štruktúr a rodových nerovností.
Lingvistické termíny tak nie sú neutrálne, ale mocensky zaťažené. Jazyk je aktívnym nástrojom
spoločenskej regulácie a rodové kategorizácie sú dynamickým, neustále sa meniacim procesom.
Komplexnosť rodových vzťahov sa odhaľuje práve prostredníctvom jemných lingvistických
mechanizmov, ktoré nielen opisovali, ale aktívne konštruovali ženské role v mestských a vidieckych
komunitách raného novoveku.
Príklady terminologickej diferenciácie
Jednotlivé termíny mali špecifický význam a spoločenskú funkciu. Virgina (panna) symbolizovala
sexuálnu čistotu a spoločenskú kontrolu. Puella (dievča) reprezentovala bytosť vyžadujúcu permanentný
dohľad. Vidua (vdova) bola vnímaná ako čiastočne autonómny spoločenský subjekt. Honesta matrona
(česná matróna) reprezentovala spoločensky akceptovanú a regulovanú pozíciu.
Jazykové praktiky genderizácie
Lingvistické stratégie rodovej diferenciácie boli komplexným mechanizmom spoločenskej kontroly,
ktorý zahŕňal definovanie identity cez vzťahovosť, hierarchizáciu spoločenských rol a systematické
obmedzovanie individuálnej subjektivity žien. Tieto stratégie mali hlboké právne dôsledky, keďže
terminológia priamo ovplyvňovala právne postavenie žien, určovala rozsah ich práv a povinností a
fungovala ako sofistikovaný nástroj spoločenskej regulácie.
Mechanizmy rodovej diferenciácie
Jazykové označenia zásadným spôsobom determinovali priestorové a ekonomické možnosti žien.
Prostredníctvom presne definovaných termínov boli ženám určované priestory pôsobenia, definované
povolené a nepovolené aktivity a kontrolovaná ich priestorová mobilita. Ekonomické aspekty týchto
označení boli rovnako dôležité – determinovali ekonomické možnosti žien, ovplyvňovali ich prístup k
majetku a podnikaniu a zásadným spôsobom definovali ich ekonomickú subjektivitu. Týmto spôsobom
jazyk nielen opisoval, ale aktívne konštruoval a obmedzoval spoločenské role žien v ranonovovekej
spoločnosti.
Záver
Dobová terminológia prostredníctvom jazyka kategorizovala ženské identity, definovala spoločenské
hierarchie, reprodukovala mocenské štruktúry. Je dokladom rodových vzťahov a postavení, aktívnym
mechanizmom spoločenskej reprodukcie rodových vzorcov. Používané termíny nie sú neutrálne
a rodové kategorizácie boli a sú dynamickým procesom. Tento pohľad približuje komplexitu rodových
vzťahov v ranonovovekej spoločnosti prostredníctvom jemných lingvistických mechanizmov.
Prostredníctvom týchto termínov môžeme sledovať jemné mechanizmy rodovej diferenciácie, ktoré
nielen opisovali, ale aj aktívne konštruovali ženské role v mestskej komunite raného novoveku.
Bibliografia
Štátny archív v Prešove, Fond Mgaistrát mesta Prešov
Kniha rozhodnutí magistrátu, 1711 – 1727, inv. č. 456, sign. 2382.
Protokol úradných zápisov mestskej rady, 1777-1780, inv. č. 14, sign. 2380.
Kniha majetkovoprávnych záležitostí. 1700-1767. inv. č. 477. sign. 2392.
BUŇATOVÁ, Marie. Podnikání žen v raně novověké Praze a jejich zapojení do obchodu s kramářským
zbožím. In: FEJTOVÁ, Olga (ed.). Pražský sborník historický. XLVI. Praha: Archiv hl. m. Prahy, 2018.
ISSN 0555-0238.
BUTLER, Judith. Gender Trouble: Feminism and the Subversion of Identity. New York: Routledge,
1990.
ČADKOVÁ, Kateřina, Milena LENDEROVÁ a Jana STRÁNÍKOVÁ (eds.). Dějiny žen aneb Evropská
žena od středověku do poloviny 20. století v zajetí historiografie: Sborník příspěvků z IV. pardubického
bienále 27.-28. dubna 2006. Pardubice: Univerzita Pardubice, 2006. ISBN 80-7194-920-5.
DUDEKOVÁ, Gabriela, Lydia PETRÁŇOVÁ, et al. Na ceste k modernej žene: Kapitoly z dejín
rodových vzťahov na Slovensku. Bratislava: Veda, 2011. ISBN 978-80-224-1189-9.
JIRÁNEK, Tomáš, et al. (eds.). Gender history - to přece není nic pro feministky: kniha, kterou napsali
přátelé a studenti Mileny Lenderové u příležitosti jejího těžko uvěřitelného životního jubilea. 1. vyd.
Pardubice: Univerzita Pardubice, 2017. ISBN 978-80-7560-088-2.
JIŘINCOVÁ, Barbora. Ženy v rekatolizaci českých zemí. Disertační práce. Praha: Univerzita Karlova,
2018.
LACLAVÍKOVÁ, Miriam a Adriana ŠVECOVÁ. Dlhá cesta k právnej emancipácii ženy v rodinných a
majetkových vzťahoch. Historický časopis. 2018, roč. 66, č. 4. ISSN 0018-2575.
LENDEROVÁ, Milena, et al. (eds.). Žena v českých zemích od středověku do 20. století. Praha:
Nakladatelství lidové noviny, 2009. ISBN 978-80-7106-988-1.
LENDEROVÁ, Milena. Eva nejen v ráji: žena v Čechách od středověku do 19. století. Praha:
Karolinum, 2002. ISBN 80-246-0375-6.
LENDEROVÁ, Milena. Obraz žen Francouzské revoluce v jazykově české odborné a populární
literatuře. Studia Historica Nitriensia. 2021, roč. 25, č. 2, s. 408-422. ISSN 1338-7219. DOI:
10.17846/SHN.2021.25.2.408-422.
LENGYELOVÁ, Tünde (ed.). Žena a právo: Právne a spoločenské postavenie žien v minulosti.
Bratislava: Academic Electronic Press, 2004. ISBN 80-88880-59-9.
MALANÍKOVÁ, Michaela. Oddělené sféry, nebo komplementarita? Interakce mužů a žen na pozadí
středověkého města. In: Theatrum historiae. Pardubice: Univerzita Pardubice, 2009, roč. 5. ISSN 1802-
2502.
NAJMANOVÁ, Veronika. „Jak bychom přirozeně žíti měli, abychom dosáhli věku nejvyššího." Gender
v tzv. „Domácích lékařích" druhé poloviny 19. a počátku 20. století. Dějiny-teorie-kritika, 2015, roč.
12, č. 1.
RATAJOVÁ, Jana a Lucie STORCHOVÁ (eds.). Žena není příšera, ale nejmilejší stvoření Boží:
Diskursy manželství v české literatuře raného novověku. Praha: Scriptorium, 2009. ISBN 978-80-
87271-08-7.
STŮJ, Pavel. Nelítostné matky a krutí otcové. Infanticida jako nástroj náboženské propagandy na
příkladu raněnovověké letákové literatury. Historica Olomucensia. 2017, č. 52.
SZEGHY, Blanka. K otázce nevěstinců v období pozdního středověku a na prahu novověku. In:
PURDEK, Imrich (ed.). Historia mea vita. Zborník štúdií vydaný pri príležitosti životného jubilea
Vladimíra Segeša. Bratislava: Vojenský historický ústav v Bratislavě, 2017. ISBN 978-80-89523-63-4.