Orient očami Európaniek a Európa očami Orientálok na prelome 19./20. storočia
Počas semestra sme sa zaoberali emancipáciou žien a gender štúdiami prevažne
európskej resp. americkej proveniencie. Vo svojej seminárnej práci som sa zameral na iný
región, konkrétne Blízky východ na prelome 19. / 20. storočia.
Orient priťahoval cestovateľov už od staroveku aj keď pohnútky pre jeho návštevu
neboli vždy rovnaké. Spočiatku to bola zvedavosť (Herodotos), neskôr pomsta/bojachtivosť
(Alexander Veľký), neskôr šírenie kresťanstva, potom opäť túžba po poznaní 18.-20. storočie
(napr. Carsten Niebuhr), nasledovala túžba po rope a skončilo to pri snahe o podmanení si
Blízkeho východu z dôvodov strategicko-geopolitických a z nedostatku priemyselných
surovín (Veľký brat).
Medzi cestovateľmi z Európy sa okrem mužov nachádzalo aj niekoľko žien. Ich záujem
bol, môžeme povedať čisto vedecký, prípadne len chuť cestovať a spoznávať neznáme. Pri
žiadnej z nich sa mi nepodarilo „odhaliť“ nejaký skrytý zámer, kedy by smerovali na Blízky
východ z napr. priemyselno-obchodných pohnútok.
Agnes Smith Lewis (1843–1926) a Margaret Dunlop Gibson (1843–1920), rodená
Smithová, označované aj ako Westminsterské sestry, boli anglické vedkyne a cestovateľky.
Obidve boli autodidaktmi, ktoré sa naučili viac ako tucet jazykov medzi inými gréčtinu,
sýrčinu, arabčinu, hebrejčinu, aramejčinu.. Ich cieľom, ba priam až poslaním, bolo
objavovanie, získavanie a publikovanie najstarších biblických textov.
Isabella Bird (1831 – 1904) bola anglická výskumníčka, spisovateľka, fotografka a
prírodovedkyňa. Spolu s Angličankou Fanny Jane Butlerovou založila nemocnicu John Bishop
Memorial Hospital v Srinagare v dnešnom Kašmíre. Bola tiež prvou ženou, ktorá bola zvolená
za členku Kráľovskej geografickej spoločnosti.
Ella Sykes alebo Ella Constance Sykes (1863 – 1939) bola cestovateľka a spisovateľka
zo Spojeného kráľovstva. Mala dosť peňazí na to, aby nemusela pracovať. V roku 1894 dostal
jej brat Percy za úlohu založiť konzuláty v Kermane a Balúčistane a pozval ju, aby prišla.
Cestovaním strávili dva roky.
Európanky sa stretávali prevažne so ženami stredných a nižších vrstiev spoločnosti. Ich
skúsenosti s nimi popísali celkom farbisto vo svojich cestopisoch.
Druhú skupinu žien tvoria ženy z Orientu, prevažne Osmanskej ríše. U nich bol niekedy
odchod do zahraničia emigrácia, niekedy len zvedavosť, možnosť a chuť vidieť „civilizačný
pokrok“ západnej Európy a Ameriky. Väčšina z nich sa často stretávala s názorom, že turecká
žena je otrokyňa uväznená za mrežami háremu. Tento neustále opakujúci obraz bolo možné
potom využiť/zneužiť v dobe rastúcich imperiálnych ambícií ako zámienku pre zásah do
osmanských záležitostí v mene „oslobodenia moslimských žien“.
Zeyneb Hanoum ,zomrela okolo roku 1923, a jej sestra Melek utiekli z Turecka v roku
1906, v čase, keď bola sloboda žien výrazne obmedzená. Okrem diskusie o politickej situácii
v Turecku Hanoum porovnáva život tureckých žien s ich európskymi náprotivkami a
predstavuje vyváženejší pohľad na skutočný život v háreme. Vtipná a úprimná autorka zdieľa
svoje názory na podivné západné fenomény, akými sú tenis, snobizmus a zlá kvalita anglického
jedla. Ponúka tiež pohľady na hnutie sufražetiek a zamýšľa sa nad slobodami, ktoré si užívajú
ženy na Západe. Jej sestra začala dokonca vo Švajčiarsku ľutovať, že prišla do styku so
západným vzdelaním a kultúrou. Kritizuje európske ženy, ktoré tvrdo bojujú za slobodu ale
v podstate chcú len utiecť od domácnosti, rodiny, konvencií, chcú byť zodpovedné len sami za
seba a cestovať ale keď sa im to splní tak sú sklamané. Ďalej odporúča Turkyniam aby prišli
do Paríža ako turistky, Provence, porovnali výlety autom s cestami na mulách a vrátili sa do
Istanbulu. Krajiny, ktoré navštívila sú podľa nej krásne ale skazila ich civilizácia a až na Západe
sa naučila oceňovať Východ.
Demetra Vaka Brown (1877-1946) bol jednou z prvých gréckych emigrantiek, ktorá sa
pripojila k americkej mainstreamovej kultúre. Vo svojom rozprávaní však vyjadrovala aj
nostalgické spomienky za životom v Osmanskej ríši a kritizovala životný štýl amerických žien.
Mala možnosť navštíviť hárem ali pašu a urobiť rozhovor s jeho štyrmi ženami na tému
emancipácia žien, polygamia a podobne. Bránila osmanský spôsob života, nabádala turecké
ženy, aby sa bezhlavo nevrhali do napodobovania západných žien, a aby oceňovali výhody
bezpečnosti a istoty háremu.
V seminárnej práci/prezentácii som sa pokúsil podrobnejšie priblížiť osudy žien z
Orientu, analyzoval ich postoje a reakcie na Európu a Európaniek na Orient, vzhľadom na
dobové reálie, ich spoločenské postavenie, pohnútky, možnosti. Bolo zaujímavé pozorovať
veľmi široké spektrum názorov Orientálok na západnú civilizáciu a emancipáciu. Celkovo
môžem konštatovať, že neboli na emancipáciu pripravené a hodnotili ju skôr negatívne.
Zaujímavý výdobytkom emancipácie pre Selmu Ekrem, bolo napr. nosenie klobúka.
Porovnal by som to s úrovňou istého slovenského herca, ktorý sa vyjadril, že pre neho je
významným výdobytkom novembra ´89 mať možnosť ísť do Hainburgu na kávu.
Bibliografia:
Bird, I.: Journeys in Persia and Kurdistan, London, 1989.
Fry, C.: Zeyneb Hanoum: Turkish Traveling Pioneer in 19th Century Paris (dostupné online)
https://pubs.lib.uiowa.edu/iowa-historical-review/article/1628/galley/110625/view/
Malečková, J.-Kučera, P.: Z Istanbulu až na konec světa: Osmanské cestopisy z přelomu 19.
a 20. století. Praha, 2019.
Smith Lewis, A. – Dunlop Gibson, M.: In the shadow of Sinai. Brighton, 1999.
Sykes, E., C. Through Persia on a side-saddle. New Jersey, 2008.
Vaka Brown, D.: The Unveiled Ladies of Stamboul. 2001.
Vaka Brown, D.: Haremlik: Some Pages From the Life of Turkish Women. 2019.
https://www.gorgiaspress.com/zeyneb-hanoum
www.wikipedia.com