Barbora Beňušová harmonická aproximácia platí dobre len blízko rovnovážnej polohy, kde se dá priebeh potenciálnej energie aproximovať kvadratickou funkciou, ktorá v princípu nedovoľuje disociáciu vyššie vibračné stavy sú bližšie Harmonická aproximácia Dva postupy vhodné pre harmonickú aproximáciu „ŠTANDARTNÝ POSTUP" Od úplnej SR prejdeme k hľadaniu stacionárných stavov z nečasovej SR Len v harmonickej aproximáci je možná separácia promenných Dva postupy vhodné pre harmonickú aproximáciu SMEROM KU "KLASIKE" Počítáme strednú hodnotu pozorovateľných v závislosti na čase. To zodpovedá klasickému obrazu. Pre časovú zmenu platí Ehrenfestův teorém Tieto vzťahy majú podobu pohybových rovníc,ktoré však spravidla nie su uzavreté. Harmonická aproximácia je v tom výnimočná dipólová aproximácia dipólová aproximácia je založená na popise oscilácie vodivostných elektrónov , ktorá je vyvolaná elektromagnetickým poľom svetelnej vlny, ktorá následne produkuje oscilujúce dipóly v smere poľa, vyvolaného pohybom vodivostných elektrónov k povrchu častice. dipólová aproximácia Infračervená absorpcia: dvojatómová molekula svetelná vlna klasická pohybová rovnica efektívny náboj ustálené riešenie tlmenie-fenomenologicky pridané absorbovaný výkon dipólová aproximácia Infračervená absorpcia viacatómovými molekulami Systematicky: Hamiltonián doplníme o dipólovú interakciu Aj tu platia klasické pohybové rovnice pre středné výchylky, očakáváme teda rezonancie pri charakteristických frekvenciách normálnych kmitov podmínka nenulových polarizovatelností, záleží na polarizácii (smere) elektrického vektoru symetrický kmit … nevyvolá dipólovou polarizáciu dipólový moment se viaže na Ey,z dipólový moment se viaže na Ex rozdielne efektívne náboje Infračervená spektroskopia Princípom metody je absorpcia infračerveného žiarenia pri prechodue vzorkom, pri ktorej dochádza ku zmenám rotačne vibračných energetických stavov molekuly v závislosti na změnách dipólového momentu molekuly. Infračervená spektroskopie je analytická technika určená předovšetkým pre identifikáciu a štruktúrnu charakterizáciu organických zlúčenín a anorganických látok. Táto technika meria pohltenie infračerveného žiarenia s rôznou vlnovou dĺžkou analyzovaným materiálom. Infračerveným žiarením je elektromagnetické žiarenie v rozsahu vlnových dĺžok 0.78 – 1000 mm, čo zodpovedá rozsahu vlnočtov 12800 – 10 cm-1. Analyzované vzorky môžu byť veľmi malé. Zo vzorku 10x i 100x menšieho ako makové zrnko je možno získať potrebné spektrum (niekoľko mg). Celá oblasť býva rozdelená na: • blízku: 13000 - 4000 cm-1 • strednú: 4000 - 200 cm-1 (najpoužívanejšia oblasť) • vzdialenú infračervenú oblasť: 200 - 10 cm-1 Ramanova spektroskopia Merenie intenzity a vlnovej dĺžky svetla nepružne rozptylovaného molekulami. Ramanovsky rozptýlené svetlo se objevuje na vlnových dĺžkach, ktoré sú od dopadajúceho svetla posunuté o energiu molekulových vibrací. Mechanizmus Ramanovho rozptylu je odlišný od IR absorpce, a Ramanove spektrá poskytují doplnkovú informáciu k IRA. Typickými aplikacemi sú určenie štruktúry, kvalitatívna a kvantitatívna analýza zmesí.