Kvalitativní metody SG výskumu Jaro 2011 Peter ONDREJKA 323553, 3.roč., KART Pardigms, Theory and Social Research Babbie, 2010 Zhrnutie Paradigma je základný model alebo rámec, prostredníctvom ktorého pozorujeme a chápeme skutočnosť. Býva ťažšie p. rozpoznať, pretože je často chápaná ako „samozrejmé“ východisko a „prirodzený“ pohľad, o ktorom sa nediskutuje. Uvedomenie si p. prináša dve výhody: (a) môžeme lepšie pochopiť zdanlivo bizarné chovanie ľudí mimo nášho paradigmatického okruhu, (b) vystúpenie z paradigmy otvára nové spôsoby uvažovania a chápania vecí. Najznámejšie paradigmy: Ranný pozitivizmus. A. Comte (1798–1857) prišiel s názorom, že spoločnosť má byť predmetom logického a racionálneho skúmania, ktoré má nahradiť náboženské a metafyzické myslenie. To vytvorilo základ pre novú vedu – sociológiu. Sociálny darwinizmus aplikuje prírodovednú teóriu o „prežití najlepšieho“ na spoločenský vývoj. Existovalo presvedčenie, že spoločnosť sa s plynutím času stáva čoraz lepšou vďaka nepretržitému „pokroku“. Konfliktná paradigma na rozdiel od predchádzajúcej vníma spoločnosť optikou konfliktných záujmov jedincov či skupín prameniacich z triednej, rodovej či rasovej odlišnosti. Symbolický interakcionalizmus operuje na mikroúrovni vzťahov medzi osobami a malými skupinami. Vedomosti o ostatných ľuďoch a o sebe získavame v procese interakcie, keď sa vciťujeme „do kože“ druhého, resp. sledujeme reakcie okolia na našu osobu. Etnometodológia tvrdí, že každý z nás sa neustále snaží objaviť zmysel v našich denných zážitkoch. E. sa zaoberá najmä komunikáciou, očakávania ľudí odhaľuje napr. vybočením zo zavedených koľají (správanie sa vo výťahu...) – výskumník si všíma reakciu okolia aj vlastné pocity. Štrukturálny funkcionalizmus vidí spoločnosť ako organizmus: jedinci, skupiny a sociálne fenomény sú súčasťami celku – umožňujú jeho fungovanie, zároveň udržujú svoju existenciu, ktorá by mimo organizmu nebola možná. Feministické paradigmy sledujú problematiku rovnosti pohlaví a tiež rozdiely vo vnímaní a chápaní spoločenskej reality medzi nimi. Kritická teória rasy podobne skúma skúsenosť rasových minorít. Najmladšie myšlienkové smery ako postmodernizmus a kritický realizmus napádajú predpoklady pozitivizmu ako sú racionalita či objektívna realita. Komentár Súhlasím s tvrdením autora že v súčasnosti nie je nutné nekompromisne sa stotožňovať s niektorým prístupom. Naopak môžeme si z nich vyberať ako z bomboniéry podľa potrieb nášho výskumu. Korektný výskum nespočíva v popretí nutnej subjektívnosti ale v snahe o jej zohľadnenie a pochopenie. Tiež ma zaujalo rozdelenie teórií na makro- a mikro- podľa mierky v ktorej operujú. Myslím, že obe úrovne musia byť do určitej miery prepojené, teda že život jednotlivca je ovplyvnený makroprocesmi, ktoré by ale nemohli povstať bez aktívnych jednotlivcov.