GEOGRAFICKÉ ASPEKTY KVALITY ŽIVOTA Kvalita života – prístupy k výskumu KŽ Indikátory kvality života (stručné opakovanie) • KŽ sama o sebe nie je merateľná „priamo“ • indikátory umožňujú vidieť „veľký obraz“ prostredníctvom pohľadu na jeho malú, ale dôležitú a určitým spôsobom typickú či reprezentatívnu časť Hierarchia identifikácie indikátorov kvality života (Andráško 2005) Sociálne indikátory • z terminologického hľadiska sa v literatúre mimoriadne často stretávame s interpretáciou pojmu indikátory KŽ ako tzv. sociálne indikátory • v 60. a 70. rokoch 20. st. -tzv. hnutie sociálnych indikátorov (social indicators movement) Klasifikácia indikátorov KŽ • objektívne indikátory merajú konkrétne aspekty (životného) prostredia, ekonomiky a sociálnej oblasti - zväčša vychádzajú z tzv. sekundárnych zdrojov dát (oficiálne štatistiky z cenzov a pod.) • subjektívne indikátory majú charakter kritického resp. hodnotiaceho postoja jednotlivca k vyššie uvedeným aspektom jeho života - údaje získané prostredníctvom (dotazníkových) prieskumov alebo interview. Základná štruktúra indikátorov (Zdroj: Hancock et al. 1999) Váženie indikátorov Váženie indikátorov • pre indikátory kvality života je typické, že sú určitým spôsobom vážené • váhy - predstavujú kvantitatívne vyjadrené priority, prisúdené rôznym kritériám, faktorom alebo priamo indikátorom kvality života (Mendes a Motizuki 2001) • viacero spôsobov a metód pridelenia váh • vlastné rozhodnutie výskumníka, • výskum preferencie ukazovateľov kvality života medzi verejnosťou resp. cieľovou skupinou osôb • výsledok použitia expertnej metódy, t.j. váženie indikátorov odborníkmi v danej oblasti. Váženie indikátorov • metóda známkovania, párového porovnávania (Fullerov trojuholník) 1 1 1.... 1 1 2 3 4.... (n-1) n 2 2.... 2 2 3 4.... (n-1) n 3.... 3 3 4.... (n-1) n ............ (n-1) Význam a spokojnosť ako základné atribúty • názor - každý indikátor KŽ by mal odrážať resp. postihovať dve základné charakteristiky každej špecifickej oblasti alebo komponentu kvality života: veľkosť (magnitude) a význam (importance) • Felce a Perry (1995): význam - istý druh zoradenia, vyjadrenia preferencie relatívnych hodnôt, veľkosť predstavuje prisúdenie určitej hodnoty • Massam (2002) hodnota veľkosti indikátora predstavuje jeho kvantitatívny aspekt t.j. kvantitu, množstvo v akom sa daný indikátor vyskytuje v rámci určitého územia alebo u človeka resp. skupiny osôb. Význam a spokojnosť ako základné atribúty • napr. úroveň nezamestnanosti • z hľadiska subjektívnych indikátorov – veľkosť = väčšinou spokojnosť • hodnota významu indikátora vyjadruje jeho dôležitosť resp. mieru jeho prispenia k celkovej KŽ, nakoľko nie všetky indikátory majú v tomto ohľade rovnaký význam, tj. je chápaný ako kvalitatívny aspekt indikátora Význam (hodnota) Spokojnosť (hodnota) Skóre kvality života 5 5 4 3 2 1 + 10 + 5 0 - 5 - 10 4 5 4 3 2 1 + 8 + 4 0 - 4 -8 3 5 4 3 2 1 + 6 + 3 0 - 3 - 6 2 5 4 3 2 1 + 4 + 2 0 - 2 - 4 1 5 4 3 2 1 + 2 + 1 0 - 1 - 2 Konverzná tabuľka pre určenie skóre kvality života (Brown et al. 1998: in Massam 2002). Význam a spokojnosť ako základné atribúty • Massam formuluje(2002, pp.192-193) tzv. všeobecný problém klasifikácie kvality života: „V rámci daného súboru observačných jednotiek, napríklad ľudí alebo území a súboru indikátorov, ... každý indikátor je charakterizovaný mierou (jeho) významu a veľkosti/spokojnosti/dosahovania, kombinujeme skóre všetkých indikátorov a vytvárame sumárne skóre kvality života pre každého človeka alebo územie.“ Výskum kvality života – základné prístupy Klasifikácia podľa van Kamp et al. (2003) • prístupy spadajúce do oblasti humánnej ekológie napr. holistická koncepciu humánnej ekológie (Lawrence 2003) - vychádza z možností kombinácie objektívnych i subjektívnych faktorov, rozhodujúca úloha je prisudzovaná jednotlivcom, sociálnym skupinám a inštitúciám. • model je charakterizovaný ako otvorený, nakoľko humánne ekosystémy existujú vo vzájomných väzbách s ostatnými ekosystémami a môže kombinovať antropologickú, biologickú, epidemiologickú, psychologickú a sociologickú perspektívu. • Prístupy zamerané na zdravie - Hancock (2000), van Kamp et al. (2003) - upozorňujú na silnú väzbu medzi chápaním pojmu KŽ a pojmu zdravie • neexistuje explicitná definícia tejto väzby - príčinou (a zároveň i dôsledkom) je rôznorodé použitie oboch pojmov, napr. v Newmanovom modeli (1999) je zdravie indikátorom obývateľnosti, zatiaľ čo v iných modeloch môže byť kvalita prostredia vnímaná ako determinant zdravia • zdravie má kľúčové postavenie vo viacerých modeloch, napr.: RIVM, kde zdravie a prostredie sú chápané ako dve paralelné dimenzie kvality života • Prístupy k (územnému) plánovaniu mesta • vzťah urbanistov k problematike KŽ sa dá označiť za tradičný (napr. Dantzig a Saaty 1973). • Smitha et al. (1997), ktorí prinášajú okrem iného prehľad kvalít a princípov, ktoré by malo (ideálne) urbánne prostredie spĺňať - obývateľnosť, mobilitu, osobnú slobodu a iné. • i menej významné, komplementárne (používanie teplých farieb, veľkosť trávnikov pred domami a iné) • Prístupy založené na využití sociálnych indikátorov • smer využívajúci sociálne indikátory pri skúmaní KŽ pôvodne vychádzal z myšlienky, že pozornosť jednostranne zameraná na ekonomickú prosperitu je príliš obmedzujúca • paradoxne - mnohých koncepcií vychádzajúcich zo skúmania sociálnych indikátorov (naďalej) kľúčovú úlohu zohráva oblasť ekonomiky • častým je princíp „čím viac tým lepšie“, ktorý sa netýka len rozsahu používaných ukazovateľov, ale i snahy o porovnanie väčšieho množstva zvolených územných či administratívnych jednotiek (regióny, štáty, atď.). • Výskum spokojnosti • „pionierska“ práca - Campbell et al. (1976) spokojnosť, ohodnocovanie a percepcia (kvality) života obyvateľmi USA • zdravie, manželstvo, bývanie, rodina, vzťahy s priateľmi, finančná situácia, voľný čas, miesto bývania • model prezentuje spokojnosť so životom ako sumu spokojností s rôznymi oblasťami života • Spokojnosť je chápaná ako výsledok procesov posudzovania, percepcie, ohodnocovania (hodnotenia) a prispôsobenia sa. • Výskum vzťahov a väzieb (transactional focus) • základom je skúmanie vzťahu medzi človekom a jeho prostredím v zmysle dynamického, meniaceho sa procesu. Skôr ako „suma“ jeho individuálnych komponentov je tento skúmaný ako totálny, nedeliteľný systém • napr. práca Amériga a Aragonésa (1997) - v rámci výskumu spokojnosti s bývaním uplatnili prístup, kombinujúci osobné charakteristiky a objektívne atribúty, ktoré ju ovplyvňujú. Spokojnosť s bývaním vplýva na správanie obyvateľov a konečným dôsledkom je spätné ovplyvňovanie objektívnych atribútov. Klasifikácia podľa Myersa (1988) • 5 kritérií: • aký je vedecký resp. odborný (profesijný) pôvod prístupu, • ako resp. na čo je zameraný proces merania kvality života v rámci uvedeného prístupu, • aké sú zdroje (štatistických) údajov, z ktorých vychádza, • na aké aspekty kvality života sa zameriavali štúdie v rámci prístupu v minulosti, • na aký účel boli v minulosti využité výsledky týchto štúdií. Klasifikácia podľa Andráška (2007) • 1. zameranie na základné dimenzie - prístupy zamerané na výskum objektívnej dimenzie KŽ (napr. Ülengin et al. 2001) - prístupy zamerané na výskum subjektívnej dimenzie (napr. Pacione 1982b, 1984) - prístupy zamerané na výskum oboch základných dimenzií (napr. Pacione 1986) • 2. zameranie na oblasti kvality života: - prístupy zamerané na výskum kvality života ako celku (napr. Wingo 1973) - prístupy zamerané na výskum kvality života z hľadiska viacerých oblastí (napr. Hancock et al. 1999) - prístupy zamerané na výskum kvality života z hľadiska jedinej oblasti (napr. Ira 2003a) - základné kritériá môžu byť perspektívne rozšírené o doplňujúce kritériá, ako napr. časový rámec výskumu kvality života: - hodnotenie kvality života v určitom časovom okamihu (väčšina štúdií kvality života) - výskum trendov, ktorý by predstavovali prípady výskumu uskutočneného minimálne v dvoch rôznych, v čase dostatočne vzdialených okamihoch na rovnakom subjekte a pri zachovaní totožnej metodiky výskumu (napr. Smith 1979, Rodgers 1982, Massam a Everitt 2001, Royuela et al. 2003). Multidisciplinarita kvality života • problém zaradenia KŽ (a jej výskumu) do samostatnej kategórie (sociálnych) vied • jedna zo základných charakteristík problematiky kvality života - jej multidisciplinarita • práce zamerané na jej výskum je tak v súčasnosti možné pomerne bežne evidovať v prácach odborníkov z veľkého množstva vedeckých disciplín a odborov • sociológia (napr. Schuessler a Freshnock 1978), • psychológia (Mui 1998), • ekonómia (Jensen a Leven 1997), • územné plánovanie (Dissart a Deller 2000), • geografia (Helburn 1982), • medicína, resp. lekárske vedy (Dempster a Donnelly 2000), a iné. • často spomínanou je potreba interdisciplinárneho prístupu • separátny výskum na poli jednej disciplíny je naopak často cieľom kritiky • samostatné výskumné centrá - prevažne v rámci univerzít • napr. Australian Centre on Quality of Life - Deakin University, Quality of Life Research Unit - University of Toronto, Quality of Life Research Group of the Department of Geography - University of Strathclyde a iné Vďaka za pozornosť!