Mgr. Monika Šulc Michalková, PhD. et PhD.  Procesy odnosu, transportu a akumulácie sedimentov sú výsledkom interakcie síl v podobe mechanickej práce.  Schopnosť vodného toku vykonať prácu je energiou toku.  V priestore koryta sú relevantné tri typy energie – potenciálna, kinetická termálna, ale len prvé dve sú schopné vykonávať mechanickú prácu. 4 FORMY MECHANICKEJ PRÁCE V KORYTE:  práca vykonaná proti šmykovému a vnútornému treniu vody;  práca vykonaná proti treniu na kontakte vody s korytom;  práca vykonaná na erodovanie povrchu koryta;  práca vykonaná pri transporte sedimentov.  Energetická kapacita toku v čase pre transport sedimentov je determinovaná silou toku Ω pre metrový úsek [W.m-1], je vyjadrená: Ω = γQS kde γ ( = ρg) je špecifická hmotnosť vody, Q je prietok a S je sklon vodnej hladiny ŠPECIFICKÁ SILA TOKU A ŠMYKOVÉ NAPÄTIE  Sila toku je často vyjadrovaná aj ako špecifická sila toku ω na jednotkovú plochu dna koryta: ω = Ω/W kde W je šírka koryta. Aplikovaná sila toku na časticu v koryte spôsobuje na jej povrchu šmykové napätie τ0: τ0 = γRs KRITICKÉ ŠMYKOVÉ NAPÄTIE šmykové napätie τ0:  τ0 = γRs  kde R je hydraulický rádius a s je sklon dna koryta. Ak je dosiahnutné kritické šmykové napätie τcr, častica sa dá do pohybu. Pri dosiahnutí tejto hraničnej hodnoty pôsobí na časticu séria aplikovaných (sila toku, vztlaková sila) a odporových síl (gravitácia, trenie).  τcr = n g (ρs - ρ) π/6 D3 tanφ  kde n je koeficient drsnosti, ρs je hustota častice, ρ je hustota vody, D je priemer častice a φ je uhol trenia.  Dynamika riečneho koryta je komplex procesov pôsobiacich v koryte.  Aj keď sú fluviálne procesy v koryte dominantné, ich prepojenie so svahovými procesmi má často významne zvýšený geomorfologický efekt, čo platí obzvlášť v zdrojových zónach, kde sú korytá prepojené so svahmi.  Celkový transport sedimentov vo vodných tokoch má tri komponenty (Knighton 1984);  1) transport rozpustených materiálov – v roztoku,  2) transport plavenín – častice v suspenzii, len prach a íl (< 0,064 mm),  3) transport splavenín – všetok materiál v koryte > 0,064 mm.  Dôležitá je rozpustnosť materiálu.  Podiel plaveninového režimu je limitovaný prísunom jemnozrnného materiálu a nie je priamo funkciou prietoku.  Pomer medzi množstvom materiálu odneseného v plaveninovom a splaveninovom režime vykazuje na tokoch vysokú variabilitu. Vo všeobecnosti v zdrojových častiach tokov je podiel plavenín nižší ako v dolných častiach. Pri vyšších prietokoch spôsobených vysokými úhrnmi zrážok je plaveninový režim podporený ronovými procesmi na svahoch.  Spôsob a pozíciu sedimentácie charakterizuje Knighton (1984):  Koryto: 1, nestále vnútrokorytové uloženiny – väčšinou splaveniny, dočasne stále. Niektoré sú v koryte dlhodobejšie v podobe výplní, alebo laterálnych akrécií,  2, aluviálne ostrovy – iniciálne vytvorené posuvnou depozíciou hrubozrnných sedimentov s pokryvom jemnozrnnejších usadenín na povrchu. Sú dominantným prvkom divočiacich korýt,  3, korytová výplň – akumulácie v opustených korytách, alebo v agradujúcich úsekoch korýt.  Okraj koryta: 1, laterálne uloženiny – vrcholové lavice pri konvexných oblúkoch koryta a bočné lavice, ktoré môžu formovať alternujúce sekvencie pozdĺž priamych korýt, pridané do vertikálnej akrécie, niekedy zachované aj po premiestnení koryta.  Niva: 1, uloženiny vertikálnej akrécie – zvyčajne jemnozrnný plaveninový materiál uložený pri vyliati sa toku z koryta, zahŕňa agradačný val a bahenné usadeniny za ním,  2, roztiahnuté sedimenty – lokálne akumulácie dominantne pieskové, vytvorené pri úniku vody z korta na nivu pri preliati cez agradačný val.  Úpätie: 1, Aluviálne vejáre – sformované stálym aj občasným tokom na úrovni úpätnice. Veľkosť sedimentov rapídne klesá od jeho vrcholu. Niekoľko vejárov vedľa sebo môže vytvoriť vejárovú planinu – bajada.  Ústie rieky: 1, Delta – sformovaná pri ústí rieky do mora alebo jazera. Za špecifických podmienok sa môže dlhodobým vývojom vytvoriť vnútrozemská delta, napr. pri zmene tektonického režimu v pozdĺžnom profile z pozitívneho na negatívny (Dunaj), alebo pri prechode rieky do suchých klimatických podmienok (Okavango).