Picea abies, Abies alba, Pinus sylvestris, Pinus nigra, Pinus mugo, Pinus cembra, Larix decidua, Taxus baccata, Juniperus communis ROZLIŠOVANIE DOMÁCICH IHLIČNANOV http://www.forestportal.sk/ForestPortal/lesne_hospodarstvo/hul/skratky_systematiky/atlas_drevin.htm l —Picea abies (smrk ztepilý) —Abies alba (jedle bělokorá) —s ostrým vrcholcom, rôzne typy vetvenia —kôra spočiatku červenohnedá, hladká, mierne šupinatá, neskôr sa vytvára hnedá, odlupjúca sa v "peniažtekoch" —ihlice sú skrutkovito postavené, ostro zahrotené, pichľavé, na báze zúžené, mierne prehnuté —šišky sú nerozpadavé, na konároch visia nadol —pôvodný vo vyšších polohách, hojne vysádzaný aj nižšie, posledných rokoch výrazne odumiera vplyvom kombinácie rôznych faktorov —s tupým, často až plochým vrcholcom (tzv. bocianie hniezdo) —hladká, bielosivá, neskôr tvorí hrubo šupinovitú borku —ihlice sú ploské, na zatienených konároch vo 2 radoch, tupé, nepichľavé, 2 výrazné pásy prieduchov na spodnej strane —šišky na konároch stoja, rozpadajú sa na strome a zanechávajú po sebe vretená —pôvodná v stredných horských polohách, dobre znáša zátieň iných drevín Picea abies.JPG oth_4610-1_vbig.jpg Abies_alba_Skalité.JPG abiesalherb1.jpg —Pinus sylvestris (borovice lesní) —Pinus nigra (borovice černá) —s riedkou korunou a výrazne žltohnedou hornou časťou kmeňa, tri typy vetvenia od úzkej valcovitej koruny až po širokú dážnikovitú —ihlice sú na priereze polkruhovité, po 2 vo zväzočkoch, 40 - 80 mm dlhé —kvôli svetlomilnosti sa prirodzene vyskytuje na najextrémnejších stanovištiach (zamokrených, veľmi kyslých alebo presychavých), ako pionierska drevina — —s hustými zhlukmi ihlíc v korune, horná časť kmeňa výrazne sivočierna, celkový dojem tmavší —ihlice sú tmavozelené, veľmi dlhé (80-160 mm), po 2 vo zväzočkoch, na priereze polkruhovité —zelenosivá až hnedosivá, borka je čiernosivá, v hornej časti kmeňa —introdukovaný druh, je menej mrazuvzdorná ako borovica lesná, Pôvod: Rakúsko, existuje aj sicílsky podruh Pinus_sylvestris_p1.jpg bor_pinus_nigra.jpg —Pinus cembra (borovice limba) —Pinus mugo (borovice kleč) —pomerne dlho si uchováva kompaktnú vajcovitú korunu, neskôr je koruna redšia, vrcholec ostáva hustý —ihlice sú zelené, dlhé 50 - 100 mm), po 5 vo zväzočkoch, na vnútornej strane ihlice belavý pás prieduchov —sivozelená, už v mladom veku sa vytvára červenohnedá až sivohnedá borka s pozdĺžnymi prasklinami —strom vysokých horských polôh —poliehavý ker s vystúpavými vetvami, pomerne husto oihličený —ihlice sú tmavozelené, dlhé 20 - 80 mm), po 2 vo zväzočkoch, na priereze polkruhovité, husté a kompaktné —hnedosivá, postupne sa vytvára tmavosivá, občas hnedastá rozpukaná borka —vytvára samostaný vegetačný stupeň nad hornou hranicou lesa, porasty ťažko priechodné index.jpg Pinus_cembra.jpg pinus_mugo.jpg pinusmugoherb1.jpg —vysoký opadavý ihličnatý strom s riedkou svetlozelenou korunou —ihlice jemné, sviežozelené až modrasté, na konárikoch vyrastajú jednotlivo a sú dlhšie (4 až 5 cm), na brachyblastoch sú vo zväzočkoch po 20 - 50 a sú kratšie —strom vysokých horských polôh, často vysádzaný aj nižšie, správa sa ako pionierska drevina Larix decidua (modřín opadavý) Pseudotsuga Menziesii (douglaska tisolistá) ¨vysoký až veľmi vysoký ihličnatý strom so zaokrúhlenou korunou ¨ihlice sú špirálovite usporiadané, leské, 15 – 35 mm dlhé, na spodnej strane s 2 belavými pruhmi ¨podporné trojcípe šupiny vyčnievajúce z šišky ¨rastie v oblastiach s prímorským podnebím, s miernou vlhkou zimou a chladným suchým letom, s malým kolísaním teplôt a krátkym mrazivým obdobím Larix_decidua_p.jpg Larix decidua08-09-04.jpg Pseudotsuga_menziesii_28226.JPG —Taxus baccata (tis červený) —Juniperus communis (jalovec obecný) —pomaly rastúci ker alebo strom, ktorého kmeň nemá živicu —tenká, odlupujúca sa borka je hnedočervená až hnedosivá —ihlice sú usporiadané v dvoch radoch a majú stredné rebro —semená obklopena červeným dužnatým mieškom o priemere 8 až 10 mm —dnes už zriedkavý druh vápencových bučín, veľmi často vysádzaný v záhradách a parkoch —ker, ktorý má často viac kmeňov —borka je sivohnedá, šupinatá —ihlice majú biely pásik a sú usporiadané v trojpočetných praslenoch —bobule modročiernej farby sú oinovatené a dozrievajú v treťom roku —drevina so širokým ekologickým rozpätím, hojne sa vyskytuje i v subalpínskom stupni Juniperus-communis-1.jpg juniperus_communis.jpg English_Yew_600.jpg Taxus_baccata_04_ies.jpg Quercus petraea, Quercus robur, Quercus pubescens, Quercus cerris ROZLIŠOVANIE DUBOV —Quercus petraea (dub zimní) —Quercus robur (dub letní) —strom vysoký do 30 - 35 m s kompaktnou korunou —listy sú perovito laločnaté, na báze klinovito prechádzajúce do zreteľnej stopky (tzv. šponovky) —plody sú súdkovité, žalude na krátkych stopkách (takmer sediace) —oceánický druh, skôr kyslomilný, nemá rád oglejené pôdy, častý na suchých pôdach, nevyskytuje sa v kotlinách (neznáša extrémne mrazy)) —najvyšší a najmohutnejší z našich dubov (až do 45 m), koruna nepravidelná, u solitérov široká —listy sú perovito laločnaté so širokými zárezmi, často asymetrické, na báze srdcovité (tzv. bombardiaky) —strom lužných lesov a zamokrených pôd (trochu vlhkomilný) a kotlín (znáša kontinentálnu klímu) - jeho areál siaha omnoho východnejšie aj severnejšie ako u duba zimného Quercus_petraea_02.jpg Quercus_Robur_031.jpg Quercus pubescens (dub pýřitý /šípák) Quercus cerris (dub cer) —žalude na krátkych plstnatých stopkách —výrazne teplomilný, sucho znášajúci druh náročný na svetlo, rastie na bázických horninách v južnej časti Slovenska (na severnom okraji areálu len na vápencoch) — —listy sú podlhovasto až obrátene vajcovité, perovito laločnaté až perovito strihané, na líci lesklé, na rube žltozelené, plstnaté —plody sú žalude 25–30 mm dlhé, hnedočervené, čiašky pokryté tuhými, naspäť ohnutými šupinami —svetlomilná a teplomilná drevina, odolná voči vysokým teplotám a suchu, rastie na kyslých aj bázických horninách turkeyoak.jpg Quercus-cerris-(4)_gif.jpg Fagus sylvatica (buk lesní) Carpinus betulus (habr obecný) —listy sú vajcovité, mierne zahrotené celistvookrajové, v mladosti jemne chĺpkaté, neskôr lysé, lesklé, kožovité, mierne zvlnené —kôra je spočiatku hnedá, neskôr sivá, zväčša ostáva hladká —Plodý sú trojhranné nažky (známe ako bukvice), hnedé, lesklé, uložené sú po 2 v drevnatej ostnatej čiaške —oceánska tieňomilná a značne tienivá drevina, na Slovensku je najviac zastúpenou drevinou —Listy sú vajcovité, zahrotené, s pílovitým okrajom a výrazne vystupujúcimi žilkami, v mladosti sú "poskladané" pozdĺž žiliek —kôra hladká spočiatku červenohnedá, neskôr sivohnedá, hladká, so svetlejšími žltkastými pásmi, ktoré kmeňom dávajú žilnatý vzhľad —u nás je považovaný za teplomilný, v skutočnosti je však mrazuvzdornejší než buk, v bučinách sa nepresadzuje len kvôli nižšiemu vzrastu. Fagus.sylvatica4.jpg Fagus_sylvatica_006.jpg 00183J1_.jpg European_Hornbeam_2.jpg Ulmus glabra, Ulmus laevis, Ulmus carpinifolia ROZLIŠOVANIE BRESTOV Ulmus glabra (jilm horský) Ulmus laevis (jilm vaz) —listy sú obrátenovajcovité, dvojito pílovitý okraj; často (nie vždy) s troma alebo piatimi špičkami, báza takmer nebýva asymetrická —kvety v hustých zväzočkoch sa objavujú pred rozvíjaním listov — plodý sú dookola krídlaté nažky, semeno je uprostred blanitého priesvitného krídla, krídlo je často zelenkasté, stopky krátke —oceánickejší druh , vystupuje o čosi vyššie do hôr ako javor mliečny, vyskytuje sa však aj v nížinách —listy sú obrátenovajcovité, okraj dvojitopílovitý, báza listu často výrazne asymetrická (jedna stana zbiehavá, druhá srdcovitá) —kvety v riedkych zväzočkoch, kvitne neskôr ako ostatné bresty —dookola krídlaté nažky, semeno je posunuté smerom k stopke brvitého nepriesvitného krídla, súplodia relatívne chudobné s dlhými visiacimi stopkami —kontinentálnejší druh vyskytujúci sa od nížin až pomerne vysoko do hôr ulmus_glabra.jpg ulmus-glabra-4.jpg Ulmus_glabra-plod.jpg 533116778_eef409a5ee.jpg ulm_laevis.jpg Ulmus minor (jilm habrolistý) —listy sú obrátenovajcovité, okraj dvojitopílovitý, báza listu často asymetrická (menej ako u väzu), rub listov chĺpkatý —kvety v hustých zväzočkoch —plody sú dookola krídlaté nažky, semeno je posunuté smerom k hornej tretine krádla, súplodia menšie ako u bresta horského —druh teplých stanovíšť, presychavých aj lužných, vystupuje do cca 650 m, znáša mierne zasolenie pôd Tree-Ulmus minor05-04-09.jpg Acer pseudoplatanus, Acer platanoides, Acer campestre, Acer tataricum ROZLIŠOVANIE JAVOROV —Acer pseudoplatanus (javor klen) —Acer platanoides (javor mléč) —listy sú dlaňovito 5-dielne s ostrými zárezmi a koncami lalokmi s relatívne tupými uhlami —kvety vo visiacich strapcoch, objavujú sa na jar spoločne s listami —plody sú krídlaté dvojnažky zvierajúce ostrý uhol, semeno je guľaté —oceánickejší druh , vystupuje o čosi vyššie do hôr ako javor mliečny, vyskytuje sa však aj v nížinách —listy sú dlaňovito 5-dielne s ostrými lalokmi a okrúhymi zárezmi —kvety sa objavujú pred olistením vo vzpriamených metlinách, pretrvávajú až do olistenia —krídlaté dvojnažky zvierajúce tupý uhol, semeno je ploché, často opadávajú v strapcoch alebo vo dvojiciach —kontinentálnejší druh vyskytujúci sa od nížin až pomerne vysoko do hôr Acer pseudoplatanus L flower.JPG Sycamore Maple tree flower.JPG Sycamore Maple.JPG Sycamore Maple leaves.JPG Acer pseudoplatanus bark.JPG Acer.platanoides4.jpg Acer_platanoides_fruit_kz.jpg Acer platanoides-fls-17-04-06.jpg 3427235094_631394a5c2.jpg —Acer campestre (javor babyka) —Acer tataricum (javor tatarský) —na javor relatívne malé listy s okrúhlymi koncami lalokov aj okrúhlymi zárezmi —kvety sa objavujú až po rozvití listov vo vzpriamených metlinách —plody sú krídlaté dvojnažky zvierajúce veľmi tupý až priamy uhol, semeno je ploché —druh presychavých teplých stanovíšť, najmä na vápencoch —listy sú vajcovité, "javorovité" laloky sú len nevýrazne naznačené —kvety vyrastajú vo vzpriamených metlinách na dlhých stopkách, objavujú sa pomerne neskoro po rozvití listov, sú belavé —plody sú krídlaté dvojnažky zvierajúce ostrý uhol, nažky sú menej guľaté ako u javora horského, celý plod je menší —teplomilný druh, u nás často len krovitého vzrastu, v nižších polohách aj ako nízky strom Acer_tataricum_A.jpg Acer_tataricumFlwrs.JPG Acer_campestre_Weinsberg_20070419_2.jpg Fraxinus excelsior, Fraxinus ornus ROZLIŠOVANIE JASEŇOV —Fraxinus excelsior (jasan ztepilý) —Fraxinus ornus (jasan zimař) —listy sa rozvíjajú pomerne neskoro, sú perovité, na rube spravidel spravidla lysé, niekedy však aj chlpaté —kvety sú zväčša uspo-riadané v rozkonárenej metline, otvárajú sa pred rozvinutím listov a dlho sú hlavným znakom stromu —plody sú jednokrídla nažka, semeno výrazne ploché, rovnako široké ako krídlo —pôvodne druh svahov , častý na sutinách, vďaka neznalosti umelo rozšírený aj na lužné stanovištia —kvety sú biele, na jaseň veľmi výrazné v bohatých a veľkých súkvetiach (jaseň kvetnatý), otvárajú sa až po rozvinutí listov —druh presychavých teplých stanovíšť, najmä na vápencoch Tree-Fraxinus excelsior-fls-13-05-09.jpg fraxinus_ornus_240_25.jpg Fraxinus.excelsior4.jpg Fraxinus-excelsior_0002.jpg Betula pendula, Betula pubescens ROZLIŠOVANIE BRIEZ —Betula pendula (bříza bělokorá) —Betula pubescens (bříza pýřitá) —strom vysoký do 30 m, hrubé konáre vzpriamené, koncové vetvičky previsnuté —výhonky červenohnedé, s bielym povlakom, často bradavičnaté —listy na báze uťaté, trojuholníkovité, špička dlhá, pretiahnutá —známa biela kôra, v spodnej časti kmeňa sa postupne tvorí hrubá zbrázdená čierna borka —nenáročný pioniersky druh s obrovským areálom, rastie od rašelín až po suché stanovištia —strom vysoký do 25 m, nepôsobí previsnutým dojmom, aj koncové vetvičky sú rozvetvené všetkými smermi —vetvičky spočiatku plstnaté, neskôr lysé bez bradavíc, púčiky plstnaté —listy na báze okrúhle, špička kratšia (tupšia) —kôra biela až po územok, celkovo svetlejšia a "kruhovitejšia", vertikálnych prasklín je menej —u nás skôr vlhkomilná, typická pre rašeliniská, vlhké stanovištia Betula_pendula_001.jpg betula-pendula-6.jpg betula-pubescens-6.jpg Betula.pubescens4.jpg Alnus glutinosa, Alnus incana ROZLIŠOVANIE JELŠÍ —Alnus glutinosa (olše lepkavá) —Alnus incana (olše šedá) —strom vysoký do 35 m, pôsobí mohutnejšie a tmavšie ako j. sivá —listy sú obráteno vajcovité, na špičke zrezané, za mlada lepkavé —kôra zelenohnedá, lesklá so sveltými lenticelami, pomerne rýchlo sa vytvára borka —druh s obrovským cirkumpolárnym areálom, u nás najmä na zamokrených pôdach, vo vyšších polohách sa správa ako pionierska drevina aj na lúkach, okrajoch ciest —strom vysoký do 25 m, celkovo pôsobiaci svetlým dojmom —listy sú vajcovité, zahrotené, celistvo okrajové, dvojito pílkovité, v mladosti sivo plstnaté, neskôr na vrchnej strane lysé —kôra je dlho hladká, svetlá, sivá, (v maldosti sivohnedá) borka sa nevytvára —skôr horský druh, v horách sa vyskytuje na rovnakých stanovištiach ako j. lepkavá, na rozdiel od ktorej vyžaduje prúdiacu podzemnú vodu Alnus_glutinosa_flowers.jpg Alnus.glutinosa4.jpg alnusincanaouaulneblanc.jpg Salix alba, Salix fragilis, Salix caprea ROZLIŠOVANIE VŔB —Salix alba (vrba bílá) —Salix fragilis (vrba křehká) —až 30 m vysoký strom, obyčajne iba s 1 kmeňom o priemere až 1 m —listy sú kopijovité, s dlhou špičkou, na báze klinovité, na okraji pílkovité, na vrchnej strane tmavo zelené a lesklé, na spodnej strane striebristo chlpaté, sivobiele —kvety sú usporiadané v úzkych valcovitých jahňadách, kvitne s rašením listov —rastie vo vlhkých lesoch a pozdlž potokov od nížin až do podhoria, teplomilná, znáša mierny tieň, väčšinou na vápnitých pôdach —nízky až stredne vysoký (do 15 m) strom, často len ker —listy sú kopijovité, s dlhou špičkou, na okraji pílkovité, na vrchnej strane tmavo zelené a lesklé, na spodnej strane svetlozelené až sivozelené, na obidvoch stranách lysé —kvety sú usporiadané v 5 cm jahňadách, kvitne s rašením listov alebo krátko pred ním —podobné stanovištia ako v. biela ale na nevápnitých pôdach — — — Salix_alba_'Tristis'_02_by_Line1.jpg Salix_alba_leaves.jpg Salix_fragilis_leaves.jpg —Salix caprea (vrba jíva) —nízky až stredne vysoký (do 15 m) strom, často len ker —listy oválne až široko kopijovité, pomerne široké, prílistky rýchlo, opadajú —kvety chlpaté jahňady, pri plnom rozkvitnutí so žltými peľnicami —plody sú tobolky v strapcovitých súplodiach po dozretí uvoľňujúce páperovité semeno —bežná pionierska drevina našich lesov, často sa zmladzuje na rúbaniskách a okrajoch lesných ciest — salix_caprea.jpg salix-caprea-2.jpg Tilia cordata, Tilia platyphylos ROZLIŠOVANIE LÍP —Tilia coradata (lípa malolistá) —Tilia platyphylos (lípa velkolistá) —listy sú srdcovité, žilky tretieho rádu len slabo viditeľné, chĺpky v pazuchách žiliek na rube listov hrdzavé —kvitne o 2-3 týždne neskôr ako lipa veľkolistá, kvety v bohatších chocholíkoch (po 5 a viac) —oriešky menšie, bez viditeľných rebier, dajú sa roztlačiť v prstoch —kontinentálnejší druh, zostupuje nižšie ako lipa veľkolistá, horná hranica trochu nižšie než u lipy veľkolistej —listy sú srdcovité, žilky tretieho rádu výrazné, chĺpky v pazuchách žiliek na rube listov biele —kvitne skôr ako lipa malolistá, kvety v menej početných chocholíkoch (spravidla po 3) —oriešky väčšie ako u lipy malolistej, väčšinou s výraznými rebrami, nedajú sa roztlačiť v prstoch —oceánickejší druh, vystupuje trochu vyššie ako lipa malolistá, menej častý v nížinách http://www.botanickafotogalerie.cz/highslide/images/large/70/Tilia_cordata3.jpg 200610151742_Tilia_cordata.jpg 200610151742_Tilia_platyphylla.jpg http://www.botanickafotogalerie.cz/highslide/images/large/70/Tilia_platyphyllos10.jpg Populus alba, Populus nigra, Populus tremula ROZLIŠOVANIE TOPOĽOV —Populus alba (topol bílý) —Populus nigra (topol černý) —vysoký, celkovo svetlo pôsobiaci strom (najmä v korune) s hrubými konármi —listy sú troj až päťlaločnaté, na lícnej strane tmavozelené (takmer čierne), spočiatku chĺpkaté, neskôr lysé, na rube bieloplstnaté —kôra hladká bielosivá až olivovosivá, borka sa tvorí len v spodnej časti staršíchch kmeňov, je hrubo rozpukaná —drevina lužných lesov, znáša však aj sucho, (dobre rastie na vápnitých štrkoch) u nás siaha max do 600 m n. m. —vysoký, celkovo tmavo pôsobiaci strom —listy kosoštvorcovité až trojúholníkovité, so zaoblenými hranami, lesklé, sýtozelené, na dlhej sploštenej stopke, okraj pílkovitý —kôra je dlho hladká, žltohnedá až zelenkastá, borka je tmavá, hlboko rozpukaná v pásoch, v trhlinách čierna —drevina alúvií (prechodný luh), darí sa mu však aj v stromoradiach, náročný na vlhkosť, neznáša zamokrenie Populus_alba_02_white poplar.jpg Populus_alba_trunk.jpg leo-mic-Populus-nigra-4.jpg Italiaanse_populier__Populus_nigra__Lombardy_poplar@populieritaliaans@2@bladleaf@img_2252.jpg —Populus tremula (topol osika) —listy dvojaké, na dlhých výhonkoch trojuholníkovo vajcovité na okraji vlnovkovité, na krátkych výhonkoch okrúhle, zúbkaté, listové stopky sploštené (listy sa vo vetre ľahko chvejú) —kôra dlho hladká, zelenkastá, s výraznými lenticelami, v spodnej časti kmeňa sa neskôr tvorí hrubá černastá borka —nenáročná drevina s obrovským areálom, rastie od pieskov až po rašeliniská, v lesoch sa správa ako pionierka drevina 2650-populus-tremula-topol-osika-2.jpg Packed.Eriophyes.diversipunctatus.Populus.tremula.Oulu.31.7.2006.JPG Cerasus avium, Cerasus mahaleb ROZLIŠOVANIE ČEREŠNÍ —Cerasus avium (třešeň ptačí) —Cerasus mahaleb (mahalebka obecná) —strom vysoký do 30 m, hrubé konáre vzpriamené, koncové vetvičky previsnuté —stopkaté listy pomerne veľké, podlhovasté, obrátenovajcovité, zahrotené, okraj hrubo pílkovitý, na stopke tesne pod bázou listu dve červenkasté žliazky —kvety obojpohlavné, päťpočetné pomerne veľké, biele, vyrastajú v "okolíkoch„ —plody sú kôstkovice (známe čerešne) veľké asi 1 cm —pomerne statný strom, roztrúsene sa vyskytuje v dubinách a bučinách, splýva so splanenými záhradnými čerešňami —vysoký ker až nízky strom (do asi 10 m) —listy širokovajcovité, zahrotené, zvrchu tmavozelené, lysé a lesklé, spodná strana svetlejšia, žilky alebo pazuchy žiliek chlpaté, na stopke tesne pod bázou listu dve červenkasté žliazky —kvety obojpohlavné, päťpočetné, menšie ako u čerešne vtáčej, biele, vyrastajú v "okolíkoch„ —drobné tmavé kôstkovice, horké —lesostepný druh, rastie spolu s dubom plstnatým a jaseňom manovým Merisier 2.jpg cerasus avium1.jpg 15-prunus_08_big.jpg ivelina_assyova_161093.jpg Sorbus aucuparia, Sorbus torminalis, Sorbus aria ROZLIŠOVANIE JARABÍN —Sorbus aria (jeřáb muk) —Sorbus torminalis (jeřáb břek) —ker alebo strom s bieloplstnatými púčikmi —Listy sú vajcovité, s dvojite pílkovitým okrajom, na báze listu bielo plstnaté —plody sú oranžové alebo červené malvice, vajcovité —bežný druh listnatých lesov, vyskytuje sa najmä na vápencoch, kde zasahuje až po alpínsky stupeň —ker alebo strom s lysými púčikmi —listy sú perovito strihané, žilnatina na rube plstnatá —súkvetie je v riedkej chocholíkovej metline, lupienky koruny sú okrúhle, biele —Plody tvoria žltočervené, neskôr hnedé malovice —častý druh listnatých lesov teplejších krajov, vyskytuje sa najmä na vápencoch, aj v horskom stupni Sorbus_aria2.jpg 1707363771_e0d6a66f40.jpg sorbus_torminalis_weinsberg_20070929_5.jpg 16296.jpg —Sorbus aucuparia (jeřáb ptačí) —ker, najčastejšie strom s chlpatými púčikmi —Listy sú nepárno perovito zložené, s štyrmi až deviatimi jarmovými listami —súkvetie je v chocholíkovej metline —plody sú červené malvice —lesný druh rozšírený od nížin až po alpínsky stupeň Tree-Sorbus aucuparia11-05-09.jpg 333261_cacae.jpg Ailanthus altissima, Robinia pseudoacacia, Juglans regia, Aesculus hippocastanum, Negundo aceroides Introdukované listnaté dreviny —Ailanthus altissima (pajasan žláznatý) —Robinia pseudoacacia (trnovník akát) —listy sú veľké, perovito zložené, tvorené spravidla väčším počtom lístkov než u jaseňov, lístky vajcovito-kopijovité, po oboch stranách žliazkaté —kvety biele, zapáchajúce vo veľkých rozkonárených metlinách —plody tvoria okrúhle ploché nažky uprostred vrtuľovitého krídla —správa sa invázne v lužných lesoch (tu agresívnejšia ako agát), pri ďalšom otepľovaní sa bude jej agresivita zvyšovať, jedovatými koreňmi ohrozuje zdroje podzemnej vody. —listy nepárno perovito zložené s elipsovitými lístkami s celistvými okrajmi —kvety biele, typicky "bôbovité", voňavé, v hustých strapcoch —plody sú suché struky s drobnými tmavými "fazuľkami" —najvýznamnejšia invázna drevina na Slovensku, schopná agresívne prenikať do pôvodných dubín, výrazne meniaca pôdu (nitrifikácia) a ovplyvňujúca pôvodnú biodiverzitu, veľmi ťažko kontrolovateľná (výmladnosť, plodivosť) Ailanthus altissima 13June07 fr fol 2 908a 700x.jpg Ailanthus-altissima-fruto.jpg Robinia_pseudoacacia_4_kbC.jpg hrops--frcloseup15356.JPG —Juglans regia (ořešák královský) —Aesculus hippocastanum (jírovec maďál) —listy sú veľké, nepárno perovito zložené (koncový lístok najväčší), bazálne lístky bývajú menšie, všetky lístky zaoblené, obrátenovajcovité —plod tvorí guľatá zelená kôstkovica s hladkým povrchom, obal sa po dozretí zoschýna a rozpadá ešte na strome, orech je svetlohnedý —rozšírený druh záhrad a stromoradí, miestami sa zmladzuje —listy veľké, dlaňovito zložené, zväčša 7-početné, lístky sú najširšie v hornej tretine, v spodnej časti výrazne zúžené —nápadné biele kvety s červenými škvrnami, vyrastajú v máji vo vzpriamených veľkých metlinách —plodom je guľovitá, zelená ostnatá tobolka, po dozretí puká, obsahuje 1 alebo viac plodov (gaštanov) s veľkými "jazvami" " —bežne vysádzaný ako plodonosná drevina pre zver, resp. ako okrasná drevina, nie je invazívny http://botanika.wendys.cz/foto/O635_3.jpg http://www.spektrumzdravi.cz/w/spektrumzdravi/files/orech-9.jpg http://www.naturfoto.cz/fotografie/ostatni/jirovec-madal-24625.jpg http://www.garten.cz/images_data/6233-aesculus-hippocastanum-jirovec-madal-1.jpg —Negundo aceroides (javor jasanolistý) —listy sú perovito zložené z 2 - 3 párov, jednotlivé lístky "javorovité", s náznakmi lalokov (ako naznačuje názov, prechodné medzi javorom a jaseňom) —kvitne pred alebo súčasne s rozvíjaním listov, samčie kvety sú v hustých visiacich zväzkoch —plody sú krídlatá dvojnažka podobná plodom javorov, krídla zvierajú ostrý uhol (často sa až prekrývajú), semená sú pretiahnuté —v lužných lesoch sa správa invázne, z parkov sa šíri aj na okraje porastov Negundo aceroides_Aceraceae_Boxelder_3.jpg Crataegus laevigata, Crataegus monogyna, Sambucus nigra, Sambucus racemosa, Euonymus verrucosus, Euonymus europaea, Cornus mas, Swida sanguinea Ligustrum vulgare, Lonicera xylosteum Viburnum opulus,Viburnum lantana ROZLIŠOVANIE vyšších krov —Crataegus laevigata (hloh obecný) —Crataegus monogyna (hloh jednosemenný) —ker, pologuľovitý, obrátene valcovitý, nepravidelný. S výškou 2 – 4 m —listy sú vajcovité až elipsovité, čepeľ na vrchole plytko 3(–5)-laločnatá, s nepravidelne dvojito-pílkovitým okrajom —súplodie s 3–10 plodmi na ohybných stopkách, kôstkovice môžu byť guľovité, široko elipsoidné; stredne veľké —súčasťou krovitého poschodia svetlejších dubových lesov, zriedkavo sa vyskytuje aj na zatienených a suchších stanovištiach lužných lesov —ker až nevysoký strom od 2 do 10 m, najčastejšie guľovitý, obrátene vajcovitý —listy sú vajcovité až kosoštvorcové, 3–5-laločnaté až dielne, výkrojky široké, celistvookrajové, na vrchole lalokov niekoľko hrubých zubov, na báze klinovité —plody sú elipsoidné, vajcovité až guľovité, 8–12 mm dlhé, s fialovočerveným, červeným až hnedo-červeným exokarpom —má širokú ekologickú valenciu, preto môže rásť od extrémne xerotermných stanovíšť až po zaplavované aluviálne pôdy Crataegus.laevigata.jpg Crataegus.laevigata2.jpg Crataegus.laevigata3.jpg Crataegus.laevigata4.jpg Crataegus.monogyna.jpg Crataegus.monogyna2.jpg Crataegus.monogyna3.jpg Crataegus.monogyna4.jpg —Sambucus nigra (bez černý) —Sambucus racemosa (bez červený) —ker, kôra pokrytá hustými lenticelami, biely stržeň —listy sú nepárnoperovité s pílkatým okrajom —súkvetie je chocholíkatý, mnohoramenný vcholík, koruny kvetov sú biele alebo žltkasté —súplodie tvoria čiernofialové kôstkovice —nitrátofilný druh listnatých lesov, hojný od nížin až po horský stupeň —ker, kôra pokrytá hustými lenticelami, hnedý stržeň —listy sú nepárnoperovité s pílkatým okrajom —súkvetie je vrcholíková metlina, koruny kvetov sú zelenožlté, rýchlo opadávajú —súplodie tvoria červené kôstkovice —lesný druh, hojný na rúbaniskách od pahorkatín až po subalpínsky stupeň Sambucus.nigra.jpg Sambucus.nigra2.jpg Sambucus.nigra3.jpg Sambucus.nigra4.jpg Sambucus_racemosa_2942.JPG Sambucus_racemosa_01659t.JPG —Euonymus verrucosus (brslen bradavičnatý) —Euonymus europaea (brslen evropský) —ker, zriedka strom, kôra na konárikoch pokrytá hnedými bradavicami —listy sú s pílkatým okrajom, 3,5 cm dlhé, hore končisté, lysé —súkvetie je vidlica, koruny kvetov sú žltkavohnedé, naružovelo okrové —súplodie tvoria žlté tobolky s čiernymi semenami ukrytými do polovice v oranžovom miešku —teplomilný druh listnatých lesov, hojný v nížinách a pahorkatinách —ker, zriedka strom, kôra na konárikoch zelenosivá, hladká —listy sú s pílkatým okrajom, 3,5 cm dlhé, hore končisté, lysé —súkvetie je vidlica, koruny kvetov sú biele —súplodie tvoria štvorpuzdrové tobolky so semenami ukrytými v oranžovom miešku —hojný druh listnatých lesov a krovín od nížin až po horský stupeň normal_002-euonymus-verrucosus.jpg normal_005-euonymus-verrucosus.jpg brslenherb1.jpg euonymus_europaeus_fruit.jpg —Cornus mas (dřín obecný) —Swida sanguinea (svída krvavá) —ker, vysoký3 – 5 metrov, s hranatými konárikmi —listy sú na vrchnej strane pritlačene chlpaté, na spodnej strane odstávajúco chlpaté, 3 – 4 páry žilnatiny —súkvetie je okolík, kvety majú zlatožltú farbu, objavujú sa ešte pred vypučaním listov —súplodie tvoria červené kôstkovice, jedlé —teplomilný druh, hojný v nížinách a pahorkatinách, na vápencoch —ker, vysoký3 – 5 metrov, ktorého konáre sú vprvom roku plstnaté, neskôr na jeseň krvavočervené a lesklé —listy sú na vrchnej strane pritlačene chlpaté, na spodnej strane odstávajúco chlpaté, 3 – 4 páry žilnatiny —súkvetie je vrcholík, koruny kvetov sú biele —súplodie tvoria čiernomodré kôstkovice , často bielo bodkované —hojný druh listnatých lesov, najmä lužných Cornus_mas_flowers.jpg Cornus_mas.jpg pavol_keselak_212229.jpg swida sanguinea3.jpg —Ligustrum vulgare (ptačí zob obecný) —Lonicera xylosteum (zimolez obecný) —ker so zelenohnedými konármi —listy niekedy prezimujú, sú protistojné, kopjovité, celistvookrajové, v jeseni červenejúce —súkvetie je koncová ihlancovitá metlina, koruny kvetov majú zelenú alebo bieli farbu, sú lievikovité —súplodie tvoria modročierne bobule —teplomilný druh, hojný v lesoch v nížinách a pahorkatinách, vysádzaný ako živý plot —bohato vetvený ker, vysoký do 3 metrov, kôra starších konárov sa odlupuje v nepravidelných šupinkách —listy sú na oboch stranách pritlačene chlpaté, podobne ako aj jednoročné konáriky —súkvetie je redukovaná vidlica, koruny kvetov sú biele s dvoma pyskami —súplodie tvoria lesklé červené bobule —hojný druh svetlých lesov od nížin až po subalpínsky stupeň 2730-ligustrum-vulgare-2.jpg 2730-ligustrum-vulgare-3.jpg Lonicera.xylosteum.ho20.jpg Lonicera_xylosteum_W.jpg —Viburnum opulus (kalina obecná) —Viburnum lantana (kalina tušalaj) —opadavý, až 5 m vysoký ker alebo menší strom —listy sú nepravidelne dlaňovito (3 –5) laločné, v obrysu okrúhlovajcovité, palístky sú niťovité —súkvetie je ploský vrcholík o priemere 5 – 10 cm, stredové kvety sú malé, pravidelné, plodné, okrajové kvety sú väčšie, biele až naružovelé, sterilné —súplodie tvoria červené kôstkovice, jedlé —hojný druh podmáčaných lesov a krovín od nížin až po horský stupeň —opadavý, vzácne stále zelený ker, výnimočne i strom, 1 – 4 metre vysoký —listy celistvé, vajcovité, až eliptické, na báze srdcovité až zaokrouhlené, na okraji pílovito zubaté —súkvetie je plochý až slabo vypuklý vrcholík, koruny kvetov sú žltkavobiele, všetky majú rovnakú veľkosť —súplodie tvoria červené po dozretí leské, čierne kôstkovice —na krovinatých stráňach, v lesostepi a lesných lemoch, na vápnitých horninách, v pásme pahorkatín ViburnumLantana_Fruits.jpg 2870-kalina-tusalaj-detail-kvet.jpg 3399-kalina-obecna-viburnum-opulus-4.jpg 3399-kalina-obecna-viburnum-opulus-kvet-6.jpg