Daniel Bicák, 2016
KAUZÁLNY MODEL
cvičenie č. 4
ZADANIE
Načrtnite kauzálny model zachycujúci vzájomné pôsobenie jednotlivých faktorov na tému : „Rozvoj
určitého mesta/regiónu v období priemyselnej revolúcie.“ Model vyjadrite graficky a popíšte
jednotlivé väzby medzi javmi. Zhodnoťte, či sa jedná o informačne otvorený alebo zatvorený systém.
VYPRACOVANIE
Pojem priemyselná revolúcia označuje javy a procesy, ktoré vedú k prechodu od poľnohospodárskej
produkcie k produkcii priemyselnej. Prvým štátom, ktorý úspešne transformoval svoje hospodárstvo
bola Veľká Británia, nasledovali štáty západnej Európy. Proces, ktorý v Európe začal v prvej polovici
18. storočia, neprebiehal v rôznych oblastiach sveta rovnomerne. V porovnaní s politickými
„revolúciami“ z rokov 1776, 1789 a 1917 išlo o pomalý a postupný proces, ktorý zasiahol len určité
výrobné odvetia a určité výrobné postupy. Objavoval sa pozvoľna, oblasť za oblasťou, než aby zasiahol
celú krajinu. (POLLARD, 1981 in KENNEDY, 1988, s. 185-186) Cieľom práce bude objasniť
skutočnosti, ktoré predchádzali „priemyselnej revolúcii“ a aký vplyv tento medzník mal na ďalšie
smerovanie ľudskej spoločnosti. Ako výskumné územia bude považovaný región nachádzajúci sa
v Anglicku, ktorý spĺňa všetky predpoklady pre úspešnú transformáciu.
Politické slobody a kapitál
Novoveká Veľká Británia je spoločensko-politický unikát na poli politických systémov v Európe.
V období, keď vo Francúzsku, v rakúskej monarchii a v Rusku panoval absolutizmus, Veľká Británia
mala funkčnú ústavu (Bill of Rights, z roku 1689). Trieda obchodníkov dokázala čeliť deštruktívnym
vplyvom šľachty, pričom získala dostatočný vplyv na ovplyvnenie kráľovského dvora. Počas občianskej
vojny efektívne využila nazhromaždené zdroje a odvrátila návrat feudalizmu.
Medzi najväčší výdobytok anglickej revolúcie patrí garantovanie súkromného vlastníctva a voľného
trhu. Vďaka britskému námornému obchodu, kolonializmu a merkantilizmu sa v polovici 18. storočia
stáva z Veľkej Británie prvá globálna superveľmoc. Vytvára sa trieda bohatých podnikateľov, avšak
napriek tomu existuje pomerne bohatá stredná trieda remeselníkov a statkárov. Nazhromaždené zisky,
predovšetkým z obchodu, sa investujú.
Prírodné zdroje
K vypuknutiu priemyselnej revolúcie je nutné, aby región mal dostatočnú a ľahko nadobudnuteľnú
zásobu niektorých esenciálnych surovín. Uhlie, ktoré nahromadilo drevo ako hlavný zdroj tepelnej
energie, vyprodukuje niekoľkonásobne viac ako doposiaľ používané palivá (drevo, lignit, rašelina). Jeho
obrovské množstvá otvorili cestu k neobmedzeným zdrojom energie. Druhým dôležitým zdrojom,
nutným k industrializácii, je železo. Má široké využitie (od lodí po stroje) a s rozvojom jeho spracovania
vo vysokých peciach sa stalo lacné a dostupné.
Technologický pokrok
V spoločnosti, ktorá dokáže zákonmi ochraňovať jednotlivcov a zároveň úspešne odstraňovať prekážky
brániace slobode, sa stáva optimálne prostredie pre akumuláciu vedeckých poznatkov. Veľká Británia
predstavovala takúto spoločnosť. O rozvoji vedy a techniky môžu informovať údaje o získaných
patentoch. Pokým v rokoch 1700 – 1709 bolo získaných 22 patentov, v rokoch 1760 – 1769 to bolo už
Daniel Bicák, 2016
294 a v 1780 – 1789 až 477. (JOHNSON, 1999) Medzi najdôležitejšie vynálezy patrí parný stroj, ktorý
dokázal premeniť energiu fosílnych palív, najmä uhlia na energiu kinetickú.
Masová výroba a nadprodukt
Odstavec, ktorý by sa dal označiť ako samotná priemyselná revolúcia. Manufaktúry a domáce dielne
boli nahradené priestornými továrňami, ktoré navždy poznačili tvár miest i celých regiónov. Medzi
predpoklady industrializácie regiónu patrí predovšetkým jeho poloha vzhľadom na nerastné suroviny,
ostatné regióny a centrá, dôležité komunikácie, trasy a prístavy. Okrem invariantných predpokladov,
tvorí dôležitú súčasť aj množstvo pracovnej sily a kapitálu, avšak tie sú flexibilnejšie.
Nové technológie a pracovné postupy priniesli extrémne zvýšenú produktivitu práce a s tým spojený
ekonomický rast. Dôsledky zavedenia tohto nového strojného vybavenia boli ohromujúce: v 20. rokoch
19. storočia dokázal človek obsluhujúci niekoľko textilných stavov poháňaných parnou silou vyrobiť
20-krát viac ako ručne pracujúci robotník. (KENNEDY, 1988) Vzniknutý nadprodukt bol opäť
investovaný.
Špecializácia regiónu
Postupom času sa začali jednotlivé regióny špecifikovať na jednotlivé druhy odvetia priemyslu.
V blízkosti železných dolov dominoval hutnícky a strojársky priemysel. Naopak v oblastiach, kde sa
nenachádzali ložiská kovov, ale existovali tu pastviny oviec, vznikal textilný priemysel. V blízkosti
dôležitých prístavov boli spracované importované suroviny z ďalekých kolónii.
Rast obyvateľstva a urbanizácia
Prudký rast obyvateľstva neprebiehal ako priamy dôsledok budovania priemyslu. Vysoký rast
obyvateľstva na celom svete (obzvlášť v Európe) pozorujeme po celé 18. storočie a počas 19. storočia
sa ešte zvýšil. Avšak len kvôli nadproduktu vzniknutého vďaka priemyselnej revolúcii, populácie
neupadli do tzv. maltuziánskej pasce ako v stredovekej Európe.
Rýchly rozvoj priemyslu, ktorý zaisťoval zamestnanie deťom, bohužiaľ aj tým najmladším,
povzbudzoval chudobné rodiny, aby sa rozmnožovali; veľké sťahovanie z vidieka do miest spôsobilo
hromadenie robotníkov v príliš malých a preplnených domoch. Zatiaľ čo počet narodených rýchlo
stúpal, pokrok lekárskej vedy zase rýchlo znižoval počet úmrtí. (MAUROIS, 1993)
Vidiecke oblasti nedokázali uspokojiť vzrastajúci populačný tlak. Dokonalejšie pracovné nástroje
a osevné postupy znížili dopyt po pracovnej sile v poľnohospodárskom sektore. Nezamestnaní migrujú
do miest, kde nachádzajú prácu v továrňach. Vznikajú veľké mestá, po prvýkrát od čias starovekého
Ríma mestá prekonávajú miliónovú hranicu, stavajú sa metropolami sveta.
Rozvoj dopravy
Zvyšujúca sa produkcia a priestorová lokalizácia priemyslu a surovín vytvára tlak na rýchly a efektívny
transport tovaru. Parná lokomotíva je asi najžiarivejším príkladom vedecko-technického rastu. Parná
lokomotíva dokázala lacnejšie, rýchlejšie transportovať stonásobne väčšie objemy ako doposiaľ
používané konské povozy. Okrem železníc sa stavajú kanály v nížinách, cestná sieť sa zahusťuje.
Medzinárodný obchod a globalizácia
S rozvojom techniky (paroloď) sa objem medzinárodného obchodu zväčšuje. Britské impérium
rozkladajúce sa po celej zemi umožňuje britským obchodníkom bohatnúť. Medzi materskou krajinou
a kolóniou platí vzťah znázornený v obr. 1. V kolónii sa produkujú poľnohospodárske výrobky (bavlna),
ktoré sú transportované a spracované v továrňach v Anglicku (textil). Následne sú v kolóniách so
ziskom predané. Pre európske industriálne štáty ponúkajú kolónie vítané odbytištia. Pre
Daniel Bicák, 2016
Obr. 1 : Vzťahy medzi kolóniou a materským štátom
priemysel v regióne zvýšený dopyt znamená vysoký zisk, a preto si miestne autority môžu dovoliť
budovanie nových inštitúcii a rozširovanie služieb. Ako hovorí britský ekonóm Jevon (HYAM, 1975 in
KENNEDY, 1996) : „Pláne Severnej Ameriky a Ruska sú našimi obilnými poľami; Chicago a Odessa
našimi sýpkami; Kanada a Balt našimi zásobárňami dreva; v Austrálii máme ovčie farmy ...“ Je teda si
možné predstaviť obrovské bohatnutie priemyselných krajín a obzvlášť tých najpriemyselnejších
regiónov.
Sociálne hnutie a odbory
Priemyselná revolúcia dala vzniknúť úplne novej triede obyvateľstva. Robotníci, pracujúci v továrňach
nie sú viazaní na pôdu a žijú a pracujú výhradne v mestách. Sociálne rozdiely medzi pracujúcimi
v továrňach a vlastníkmi tovární sa prehlbujú. Preto sa vykorisťovaní robotníci, ktorí nie sú chránení
zákonmi búria a štrajkujú za lepšie pracovné podmienky. Vytvárajú odbory, ktoré slúžia záujmom
robotníckej triedy voči buržoázii. Teoretické východiská podáva napr. Marx vo svojom diele Kapitál,
kde opisuje vykorisťovanie robotníkov. Okrem robotníckych hnutí vzniká napr. feministické hnutie
a podobne.
Územné plánovanie
Rast miest, zvyšujúci sa tlak obyvateľstva na zdroje podnecuje štátnu správu k efektívnejšiemu
spravovaniu území. Vznikajú predmestia, ktoré sú s centrami poprepájané komunikáciami. Nevyužité
plochy sa zalesňujú. Vytvárajú sa mestské štvrte so zameraním na konkrétne služby, poprípade výrobu.
Znečistenie
Patrí medzi negatívne dôsledky industrializácie. Továrne produkujúce splodiny zo spaľovania uhlia
znečisťujú ovzdušie. V niektorých krajinách tento jav pretrváva aj v súčasnosti (novoindustrializované
krajiny ako Čína, India, štáty v Afrike). Povrchová ťažba uhlia trvalo mení ráz krajiny (napríklad
Mostecká panva). Najväčšie znečistenie sa koncentruje práve v mestách, kde je priemysel lokalizovaný.
Znečistenie nie je vytvárané len továrňami, ale aj príliš zaľudnenými časťami miest, kde je nedostatočná
sanitárna infraštruktúra. Tieto časti sa stávajú zdrojmi nákaz a epidémii.
Daniel Bicák, 2016
Obr. 2 : Priebeh priemyselnej revolúcie
Daniel Bicák, 2016
ZÁVER
Kauzálny model sa snaží stručne vysvetliť industrializáciu v 19. storočí so zameraním na niektoré
regionálne aspekty. Jedná sa o informačne otvorený systém, nakoľko priemyselná revolúcia zahŕňa
množstvo pre výskumníka nepostrehnuteľných faktorov, ktoré neprebiehajú stále a všade rovnako.
Každý región je unikátny, nie je možné vytvoriť pravdivý obecný model. Model, načrtnutý vyššie, je
generalizovaný len na najdôležitejšie dôsledky a príčiny.
ZDROJE
TOFFLER, Alvin. 2001. Nová civilizace: Třetí vlna a její důsledky. 1. vyd. Praha: Dokořán. ISBN 80-
865-6900-4.
JOHNSON, Paul. c1999. Nepřátelé společnosti. Vyd. 1. Řevnice: Rozmluvy. ISBN 80-853-3633-2.
JOHNSON, Paul. 2002. Dějiny anglického národa. Vyd. 1. Překlad Jan Lamper, Věra Lamperová.
Řevnice: Rozmluvy. ISBN 80-853-3636-7.
KENNEDY, Paul M. 1996. Vzestup a pád velmocí: ekonomické změny a vojenské konflikty v letech
1500-2000. 1. vyd. Praha: Nakladatelství Lidové noviny. ISBN 80-710-6173-5.
MAUROIS, André. 1993. Dějiny Anglie. Praha: Nakladatelství Lidové noviny. ISBN 80-710-6058-5.
Hodnocení:
-vypracování cvičení plně odpovídá náležitostem akademických/odborných textů
-diagram je velmi dobrý, postrádám pouze popis/vysvětlení barev u prvků v diagramu
-(vyžluceno) u Marxe by měla být citace...
Výborně, jen tak dál.
Náležitosti cvičení: splněno