METODY
PEDOGEOGRAFICKÉHO
VÝZKUMU
Mgr. Monika Šulc, PhD. et PhD.
Mgr. Martin Caletka
M. Benka: Oráč
Čo je pôda?
 Živý a neustále sa vyvíjajúci trojrozmerný
prírodno-historický útvar, ktorý vznikol
vplyvom pôsobenia a na styku atmosféry,
biosféry, hydrosféry a litosféry.
© P.Pišút
Pedón, pôdny profil, horizonty
Klasifikácia pôd
 Diagnostický pôdny
horizont (DPH) – dobre
rozoznateľný genetický pôdny
horizont (alebo pôdna vrstva)
so stanovenými
diferenciačnými kritériami,
ktorý slúži na klasifikáciu pôd
 nejednoznačné hranice takmer nekonečná
variabilita
 kontinuum
 mnohé majú polygenetický pôvod = zrkadlo
krajiny
Pôda
Mapa pôd sveta FAO/Unesco
http://www.fao.org/ag/agl/agll/wrb/wrbmaps/htm/soilres.htm
 Jenny 1941:
Factors of Soil Formation
 CLORPT model
 S = f (cl, o, r, p, t,...)
 cl = klíma (climate)
 o = organizmy (rastliny + živočíchy, aj človek)
 r = reliéf
 p = pôdotvorný substrát (parent material)
 t = čas (time)
Pôdotvorné faktory
V. Dokučajev
Rc
C
R
C
Rc
PEVNÁ FÁZA
(50 %)
MINERÁLNA
ZLOŽKA
J e m n o z e m
(minerálne zrná pod 2 mm)
S k e l e t
(častice nad 2 mm)
ORGANICKÁ
ZLOŽKA
(5 – 45 %)
ŽIVÁ
Organizmy (Edafón)
Korene rastlín
NEŽIVÁ H u m u s
KVAPALNÁ FÁZA
(20-30 %)
P ô d n a v o d a
(Pôdny roztok)
PLYNNÁ FÁZA
(25–30 %)
P ô d n y v z d u c h
(CO2, O2, N2 + ďalšie plyny)
Pôda ako disperzný systém
 Farba
 Hĺbka
 Konzistencia
 Plasticita
 Zrnitostné zloženie
 ph pôdy (reakcia pôdy)
Aké hlboké sú
pôdy?
 C e l k o v á (t o t á l n a)
 F y z i o l o g i c k á
 G e n e t i c k á
Glej na sprašových hlinách,
údolie Rýna, Nemecko
(Fulajtár, 2006)
Fyziologická hĺbka pôdy
- vzdialenosť od povrchu pôdy až do
miesta, kde končia korene rastlín (=
hĺbka zakoreňovania rastlín)
- rozhodujúca pre úrodnosť pôdy
Zrnitosť pôdy
 základná char. každej pôdy
 všestranný význam
 jedna z najstabilnejších vlastností pôdy
 obrábateľnosť pôdy (ľahké, ťažké p.)
 priepustnosť pre vodu
 diagnostika horizontov a pôd
Základné členenie pôdy
Pôda, resp. jej
vzorka =
HRUBOZEM
J E M N O Z E M
častice menšie
ako 2 mm
S K E L E T
častice väčšie
ako 2 mm
Rozmer 2 mm = horná hranica kapilárneho pohybu vody
TUHÁ FÁZA pôdy: mechanické častice minerálneho, organického a
organominerálneho pôvodu
S k e l e t
 gr. s k e l e t o n „kostra“
 súčasť pôd na zvetralinách pevných hornín a štrkových
alúviách
 > 2 mm → nevytvára kapilárne póry, neumožňuje
kapilárny pohyb vody
 percento skeletu: s k e l e t n a t o s ť
 malý obsah (do cca. 20 %) nepôsobí nepriaznivo
 uvoľňuje živiny (KAMBIZEM)
 skelet: o svoje objemové % znižuje fyziol. hĺbku pôdy.
Napr. 1 m hlboká pôda s obsahom 50 % skeletu akoby
mala len 50 cm
Skelet – hlavné zrnitostné frakcie
 š t r k – častice veľkosti 2 – 50 mm
 k a m e n e – častice veľkosti 50 – 250 mm
 b a l v a n y – klasty nad 250 mm
© P.Pišút
J e m n o z e m
 podstatná zložka pôdy, určuje všetky základné pôdne vlastnosti
 mechanické, štruktúrne, chemické i biol. analýzy → stanovujú sa na
vzorkách jemnozeme (výsledky = char. pôdy ako celku)
 ovplyvňuje mnohé fyz. a chem. vlastnosti – pórovitosť, vodnú a
vzdušnú kapacitu, priepustnosť pre vodu a vzduch, priľnavosť,
plastickosť, pôdnu sorpciu, teplotu a i.
Hlavné zrnitostné frakcie jemnozeme
 p i e s o k – častice rozmerov 2.0 – 0.05 mm
 p r a c h – častice 0.05 – 0.002 mm
 í l – častice menšie ako 0.002 mm
 12 pôdnych druhov textúrny trojuholník
 Piesok: zrnitý, za sucha rozsýpavý, trením
medzi prstami škriabe
 Prach: na hmat hladký, múčnatý, nelepivý
(„hladká múka“, „púder“...), slabo plastický
 Íl: tvrdý, veľmi súdržný, hrudovitý, za vlhka
lepkavý, výrazne plastický, maže prsty
Hmatová skúška v teréne:
 Zemina sa nedá tvarovať do valčeka →
 lp – piesčitá
 lh – hlinito-piesčitá
 sp – piesčito-hlinitá
 zemina sa dá vytvarovať do valčeka ø 3-7
mm, pri ďalšom šúľaní alebo ohýbaní sa
rozpadá
 sp –piesčito-hlinitá
 spi – piesčito-ílovito-hlinitá
 sh - hlinitá
 ssh – prachovito-hlinitá
 ss - prachovitá
 zemina sa dá vytvarovať do valčeka ø 3
mm a ohnúť do oblúka s ø 2-3 cm
 si – ílovito-hlinitá
 ssi – prachovito-ílovito-hlinitá
 tp – piesčito-ílovitá
 ts – prachovito-ílovitá
 ti - ílovitá
 frakcia piesku (0.05-2 mm) – 40“
 frakcia prachu (0.002-0.05 mm) – 6 hodín
© P. Pišút
 najcharakteristickejšie zloženie – spraše, sprašové hliny (40-45 % prachu)
 väčšina: primeraný obsah ílu aj prachu, dobrý obsah humusu
 naše najprodukčnejšie pôdy
 v typickej forme → sprašová tabuľa a pahorkatina Podunajskej nížiny
 v horských územiach → sopečné pohoria
Hlinité pôdy
Kaolinit
 Foto: Chris Stain, Cryogenic stage of the Quanta 600 scanning electron
microscope, The Centre for Advanced Microscopy, University of Reading,
http://www.rdg.ac.uk/cfam/imageofthemonth/2008/February2008.htm.
Glej kultizemný – hydrické podmienky
Zamokrené pôdy
Obsah vodorozpustných solí
 MKSP:
 0,3 – 1 %: náznaky slaniskového
horizontu, slaniskové podtypy ČA,
ČM, FM)
 > 1 %:
 SLANISKO (SOLONČAK)
S – slaniskový horizont
Reakcia pôdy
(pH)
-pH = Sörensenov vodíkový exponent
(lat. p o t e n t i a h y d r o g e n i i
„potencia, sila vodíka“)
= miera koncentrácie vodíkových
iónov H+ v roztoku, kvantitatívne
vyjadrenie kyslosti
= záporná hodnota logaritmu aktivity H
iónov v roztoku
čistá H2O ↔ skromne
disociuje na H+ + OHČistá
(destilovaná) H2O: v 10 mil. litroch
vody je len 17 g hydroxylových iónov
(OH-) a 1 g iónov vodíkových → úplne
čistá voda takmer nevedie el. prúd!
Meranie pH
Suspenzia / vodný výluh zeminy vo vode:
aktuálna reakcia
- podmienená prítomnosťou tzv. voľných
zlúčenín v pôde (voľné kyseliny, rozpustné
soli atď. – výmenné ióny neprechádzajú zo
SK do roztoku
1 : 2,5 destilovaná voda
 v pôde sa pri dýchaní koreňov a
mikroorganizmov tvorí CO2
 rozpustením CO2 v H2O → slabá H2CO3
Ktoré pôdy sú najkyslejšie?
+
+
= Podzol
http://eusoils.jrc.ec.europa.eu
http://eusoils.jrc.ec.europa.eu