Ústav antropologie Přírodovědecká fakulta Masarykova univerzita
Praktikum z analýzy tvaru
Zadania príkladov
Stanislav Katina Miroslav Králík Adéla Hupková
evropský
sociální'
fond v ČR   EVROPSKÁ UNIE
MINISTERSTVO ŠKOLSTVÍ,
MLÁDEŽE A TĚLOVÝCHOVY
IT**
IUI
INVESTICE DO ROZVOJE VZDĚLÁVÁNI
23. marca 2015
Obsah
1 Skeny rúk — muži a ženy 1
2 Skeny rúk    muži 4
3 RTG snímky rúk 5
4 Lebky 6
Katina, S., Králík, M., Hupková, A., 2013: Bioštatistika pre antropológov 1
1   Skeny rúk — muži a ženy
Hodnotený súbor: Dáta predstavujú x a, y súradnice 12 význačných bodov digitalizovaných na súbore snímok rúk 60 dospelých jedincov z českej populácie, z ktorých je 30 mužov a 30 žien (Hupková, nepublikované). Ruky boli zaznamenávané v štandardizovanej polohe pomocou stolného 2D skenera (v rozlíšení 150 ppi, 100 % veľkosti) s palcom v čiastočnej extenzii (radiálnej abdukcii) a troj článkovými prstami v addukcii. Snímky rúk každého jedinca boli digitalizované jednou osobou, v náhodnom poradí, trikrát na oboch stranách tela. Význačné body boli umiestňované na 2., 3. a 4. prste nasledovne: body 1, 2, 3 na priesečníku obvodu distálneho konca prsta s osou distálneho článku prsta; body 4, 5, 6 na proximálnej hranici distálnej interfalangeálnej flexnej ryhy/oblasti 2., 3. a 4. prsta uprostred jej radioulnárnej šírky; body 7, 8, 9 na proximálnej hranici proximálnej interfalangeálnej flexnej ryhy/oblasti 2., 3. a 4. prsta uprostred jej radioulnárnej šírky; body 10, 11, 12 na proximálnej hranici metakarpofalangeálnej flexnej ryhy/oblasti 2., 3. a 4. prsta uprostred jej radioulnárnej šírky. K dispozícii máme tri konfigurácie význačných bodov. Prvá zachytáva oblasť všetkých troch prstov i jednotlivých článkov prstov (12 bodov); druhá sa zameriava na oblasť tretieho prsta vo vzťahu k distálnemu a proximálnemu okraju prstov (6 bodov); tretia zachytáva súvislosti tvarových aspektov ruky v oblasti druhého a štvrtého prsta (4 body).
Súbor dát: data-2d-hands-scan.txt
Popis premenných:
id - poradové číslo/kód jedinca; sex - pohlavie (m - mužské, f - ženské); age - vek pri skenovaní (roky); height - výška postavy (mm); weight - telesná hmotnosť (kg);
m - opakovanie merania - digitalizácie (1 - prvé meranie, 2 - druhé meranie, 3 - tretie meranie); s - strana tela (R - pravá, L - ľavá); X1-X12 - súradnice bodov 1 - 12 na osi x; Y1-Y12 - súradnice bodov 1 - 12 na osi y.
Súbor dát: data-2d-hands-scan-3d.txt
Popis premenných:
id - poradové číslo/kód jedinca;
sex - pohlavie (m - mužské, f - ženské);
m - opakovanie merania - digitalizácie (1 - prvé meranie, 2 - druhé meranie, 3 - tretie meranie); s - strana tela (R - pravá, L - ľavá);
XI, X2, X3, X10, XII, X12 - súradnice bodov 1, 2, 3 a 10, 11, 12 na osi x; Yl, Y2, Y3, Y10, Yll, Y12 - súradnice bodov 1, 2, 3 a 10, 11, 12 na osi y.
Súbor dát: data-2d-hands-scan-2d4d.txt
Popis premenných:
id - poradové číslo/kód jedinca;
sex - pohlavie (m - mužské, f - ženské);
m - opakovanie merania - digitalizácie (1 - prvé meranie, 2 - druhé meranie, 3 - tretie meranie); s - strana tela (R - pravá, L - ľavá);
(23. marca 2015)
Katina, S., Králík, M., Hupková, A., 2013: Bioštatistika pre antropológov
2
XI, X3, X10, X12 - súradnice bodov 1, 3 , 10, 12 na osi x; Yl, Y3, Y10, Y12 - súradnice bodov 1, 3, 10, 12 na osi y.
Biologické súvislosti: Sexuálny dimorfizmus ľudskej ruky je kombináciou prenatálně založených tvarových rozdielov (vznikajúcich pod vplyvom genetických faktorov z pohlavných chromozómov a prenatálnych pohlavných hormónov) a postnatálně (predovšetkým v puberte) dotvorených vel kostných a tvarových rozdielov. Jedným zo sexuálne dimorfných znakov viditeľných už pri narodení je pomer dĺžky 2. a 4. prsta (2D:4D pomer). Vzhľadom na celkové veľkostné rozdiely ruky je síce aj 2., aj 4. prst u mužov v priemere absolútne väčší než u žien, ale keďže je tento rozdiel výraznejší na 4. prste, 2D:4D pomer je systematicky nižší u mužov a vyšší u žien. Je otázkou, do akej miery sa do celkovej dĺžky prstov premietajú dĺžky jednotlivých článkov prstov, a do akej miery dĺžky jednotlivých metakarpov. V dôsledku odlišnej ontogenézy a funkčného zaťažovania pravej a ľavej ruky je v mnohých znakoch (morfometrických, dermatoglyfických, a i.) sexuálny dimorfizmus výraznejší na pravej strane tela. Ak je v populácii znak systematicky vyvinutý výraznejšie na jednej strane než na strane druhej, hovoríme o smerovej (direkcionálnej) asymetrii. Tento typ asymetrie je geneticky podmienený a zároveň odzrkadľuje rozdielnu mieru funkčného zaťažovania strany. Na úrovni populácie sa potom veľkosť znaku na pravej a ľavej strane v priemere systematicky líši. Ak sledujeme rozptyl hodnôt stranových rozdielov okolo priemeru, získame mieru fluktuačnej asymetrie. Tento typ asymetrie sa vzťahuje na veľmi drobné, náhodné odchýlky od symetrie, ktoré vznikajú v dôsledku pôsobenia vývinového stresu a neschopnosti organizmu prejsť identickým vývinom na oboch stranách tela. Fluktuačná asymetria (v rozmeroch ale aj v tvare) sa používa ako nepriamy indikátor kvality ontogenézy, pretože vo svojej podstate odzrkadľuje neschopnosť organizmu dosiahnuť cieľový fenotyp. Vzhľadom na to, že veľkostné a tvarové rozdiely sa vytvárajú v priebehu ontogenézy pri pôsobení vývinového stresu, ktorý ovplyvňuje velkostnú i tvarovú symetriu, tvarové rozdiely (zmeny) medzi jedincami by mohli súvisieť s mierou tvarovej asymetrie (čím vyššia miera stresu, tým väčšia fluktuačná asymetria) a rozdiely v asymetrii s odlišným hormonálnym prostredím mužských a ženských plodov. Pri hodnotení subtílnych biologických trendov (ako v prípade analýzy jemných sexuálnych rozdielov a stranových rozdielov) je však veľmi dôležité kvantifikovat' chybu merania, keďže niektoré z rozdielov sú natoľko jemné, že ich skutočná hodnota môže byť skreslená nepresným meraním. Pri hodnotení sexuálneho dimorfizmu je preto potrebné porovnať veľkosť sexuálnych rozdielov voči chybe merania a veľkosť chyby merania medzi mužmi a ženami. Rovnako tak je veľmi dôležité porovnať chybu merania so stranovými rozdielmi, ktoré musia byť signifikantně vyššie než chyba merania.
Ciele:
(A) Reliabilita merania
1. porovnať tri opakované digitalizácie a vyhodnotiť chybu merania (u všetkých jedincov dohromady);
2. zistiť, či sú stranové rozdiely u mužov aj u žien významne väčšie než chyba merania;
3. zistiť, či sa chyba merania líši medzi mužmi a ženami.
(B) Sexuálny dimorfizmus
1. zistiť, či sa líši veľkosť a tvar skúmanej oblasti ruky medzi mužmi a ženami;
2. zistiť, či je dimorfizmus väčší na pravej alebo ľavej ruke.
(C) Stranové rozdiely (Matchíng symmetry)
1. zistiť, či sa veľkosť a tvar skúmanej oblasti ruky u mužov a u žien na pravej a ľavej strane tela líši;
(23. marca 2015)
Katina, S., Králík, M., Hupková, A., 2013: Bioštatistika pre antropológov
3
2. zistiť, či je asymetria väčšia u mužov alebo u žien.
(D) Súvislosť tvaru a asymetrie
1. zistiť, či súvisia zmeny vo veľkosti, tvare a asymetrii skúmanej oblasti ruky s vekom v dospelosti;
2. zistiť, či súvisia zmeny vo veľkosti, tvare a asymetrii skúmanej oblasti ruky s telesnými charakteristikami, konkrétne s výškou postavy a telesnou hmotnosťou.
(E) Zmeny tvaru a súvislosti uhla s uhlovou a dĺžkovou premennou
1. zistiť, ako súvisí veľkosť uhla s vrcholom v bode 2 (1-2-3) s dĺžkou 3. prsta (vzdialenosť medzi bodmi 2 a 11) na oboch stranách tela u mužov a u žien;
2. zistiť, ako súvisí veľkosť uhla s vrcholom v bode 2 (1-2-3) s veľkosťou uhla s vrcholom v bode 11 (10-11-12) na oboch stranách tela u mužov a u žien;
3. zistiť, či veľkosť uhla definovaného bodmi 1-2-3 súvisí viac s dĺžkou 3. prsta alebo s veľkosťou uhla definovaného bodmi 10-11-12;
4. zistiť, či sú tieto súvislosti u mužov a u žien zhodné.
(F) Zmeny tvaru a súvislosť dvoch tvarov
1. zistiť, ako súvisí tvar oblasti 2. a 4. prsta definovanej bodmi 1, 3, 10 a 12 so zmenami vzájomných vzdialeností medzi týmito bodmi u mužov a žien, na oboch stranách tela;
2. zistiť, či sú zistené závislosti u mužov a u žien na oboch stranách tela zhodné;
3. zistiť, ako súvisí veľkosť uhla s vrcholom v bode 1 (3-1-12) s veľkosťou uhla s vrcholom v bode 10 (3-10-12) u mužov a u žien, na oboch stranách tela;
4. zistiť, či sú zistené závislosti u mužov a u žien na oboch stranách tela zhodné.
(23. marca 2015)
Katina, S., Králík, M., Hupková, A., 2013: Bioštatistika pre antropológov
4
2   Skeny rúk — muži
Hodnotený súbor: Dáta predstavujú x a, y súradnice 12 význačných bodov digitalizovaných na štandardizovaných snímkach rúk 75 vybraných jedincov mužského pohlavia z 5 vzoriek - kohort (Králik, nepublikované; Koprdová 2010; Gimunová 2012; Kozinová 2012). Ruky boli zaznamenávané v štandardizovanej polohe pomocou stolného 2D skenera (v rozlíšení 150 ppi, 100 % velkosti) s palcom v čiastočnej extenzii (radiálnej abdukcii) a troj článkovými prstami v addukcii. Význačné body boli umiestňované na 2., 3. a 4. prste pravej a ľavej ruky nasledovne: body 1, 2, 3 na priesečníku obvodu distálneho konca prsta s osou distálneho článku prsta; body 4, 5, 6 na proximálnej hranici distálnej interfalangeálnej flexnej ryhy/oblasti 2., 3. a 4. prsta uprostred jej radioulnárnej šírky; body 7, 8, 9 na proximálnej hranici proximálnej interfalangeálnej flexnej ryhy/oblasti 2., 3. a 4. prsta uprostred jej radioulnárnej šírky; body 10, 11, 12 na proximálnej hranici metakarpofalangeálnej flexnej ryhy/oblasti 2., 3. a 4. prsta uprostred jej radioulnárnej šírky.
Súbor dát: data-2d-hands-scan-cohorts.txt
Popis premenných:
sample - kohorta, vzorka mužov v určitom veku (A - 14-16 rokov, B - 18-20, C - 21-23, D - 24-26, E - 27-59);
id - poradové číslo/kód jedinca; s - strana tela (R - pravá, L - ľavá); X1-X12 - súradnice bodov 1 - 12 na osi x; Y1-Y12 - súradnice bodov 1 - 12 na osi y.
Biologické súvislosti: Ľudské populácie sa systematicky líšia v niektorých tvarových ukazovateľoch ruky (2D:4D pomer). K zmenám dochádza aj v rámci jednej populácie v priebehu času (rozdiely medzi generáciami), pričom tieto rozdiely môžu byť rovnako výrazné ako medzi rôznymi ľudskými populáciami. Je otázkou, či sa v tvare ruky medzi sebou líšia aj časovo úzke a vekovo blízke kohorty jednej populácie.
Ciele:
(A) Medziskupinové rozdiely
1. zistiť, či sa priemerný tvar skúmanej oblasti pravej a ľavej ruky medzi kohortami líši;
2. vizualizovať prípadné rozdiely a zistiť, kde sú najväčšie tvarové rozdiely.
(B) Stranové rozdiely (Matching symmetry)
1. zistiť, či sa veľkosť a tvar skúmanej oblasti ruky na pravej a ľavej strane tela v každej kohorte líši;
2. zistiť, v ktorej kohorte je asymetria najväčšia.
(23. marca 2015)
Katina, S., Králík, M., Hupková, A., 2013: Bioštatistika pre antropológov
5
3   RTG snímky rúk
Hodnotený súbor: Dáta predstavujú x a, y súradnice 8 význačných bodov digitalizovaných na súbore naskenovaných (v rozlíšení 450 ppi, 100 % velkosti) rentgenových snímok rúk 20 jedincov - 10 párov dvojčiat mužského pohlavia z poľskej populácie, z ktorých 5 párov je monozygotických a 5 párov dizygotických (Králik, nepublikované). Každému jedincovi bola v priebehu piatich rokov (vo veku 10, 11, 12, 13 a 14 rokov) rôntgenograficky snímaná ľavá ruka v dorzopalmárnom pohľade. Na získaných snímkach bolo definovaných 8 význačných bodov, odpovedajúcich ôsmym polohám na proximálnych a distálnych koncoch 2. - 5. záprstnej kosti {os metacarpale II. - V.).
Súbor dát: data-2d-hands-x-rays.txt
Popis premenných:
id - číslo snímky v súbore (od 1 do 100);
pair - číslo páru dvojčiat v rámci longitudinálneho výskumu;
child - identifikácia konkrétneho dvojčaťa v rámci daného páru (nesúhlasí s poradím narodenia); year - kalendárny rok skenovania ruky;
age - identifikácia veku jedinca v čase skenovania (10, 11, 12, 13 alebo 14 rokov); sex - pohlavie (m - mužské);
type - typ zygozity dvojčiat (MZ - monozygotické (jednovaječné), DZ - dizygotické (dvojvaječné)); X1-X8 - súradnice bodov 1 - 8 na osi x; Y1-Y8 - súradnice bodov 1 - 8 na osi y.
Biologické súvislosti: Základný tvar ruky sa utvára v rannej fáze ontogenézy a v ďalších fázach prenatálneho vývinu ruka ďalej rastie. V priebehu postnatálneho obdobia sa však velkost' ruky mení a dotvára sa jej tvar. Výrazné veľkostné zmeny prebiehajú v puberte a v adolescencii, kedy sa tvar ruky mení v závislosti na odlišnom čase uzatvárania rastových zón jednotlivých kostných elementov ruky.
Ciele:
(A) zistiť, ako sa mení tvar kostného podkladu dlane ruky v rozmedzí od 10 do 14 rokov veku;
(B) zistiť, či sa tvar kostného podkladu dlane ruky u skupiny jedincov z monozygotického páru dvojčiat a skupiny jedincov z dizygotického páru dvojčiat líši (vo veku 14 rokov);
(C) zistiť, či sa viac podobá tvar kostného podkladu dlane ruky u súrodencov z monozygotického alebo dizygotického páru dvojčiat (vo veku 14 rokov).
(23. marca 2015)
Katina, S., Králík, M., Hupková, A., 2013: Bioštatistika pre antropológov
6
4 Lebky
Hodnotený súbor: Dáta predstavujú x, y a. z súradnice 19 význačných bodov digitalizovaných na 60 vybraných lebkách dospelých jedincov (40 mužov a 20 žien) z kostrovej zbierky z archeologickej lokality Pohansko - Pohřebiště okolo kostela (Jurda 2008). K dispozícii máme štyri konfigurácie význačných bodov. Prvá zachytáva tvar celej lebky (12 bodov); druhá sa zameriava na oblasť očníc - vchodu do očnice, aditus orbítae (10 bodov); tretia sa zameriava na oblasť lebečnej bázy (3 body); štvrtá obsahuje body definujúce vybrané trojuholníky na lebke popisujúce oblasť predného neurokrania a hornej časti splanchnokrania (4 body). Hodnoty súradníc význačných bodov boli zaznamenávané priamo na lebkách (pripevnených v kraniofore a orientovaných vo frankfurtskej horizontále) pomocou prenosného ramenového digitizéra MicroScribe G2X, ktorý generuje súradnice bodov v milimetroch. Digitalizované body boli definované nasledovne1 (väčšina definícií vychádza z publikácie Urbanová 2009):
basion (BA) - bod v priesečníku predného okraja foramen magnum s mediánnou rovinou; bregma (B) - bod v priesečníku sutura coronalis a sutura sagíttalís;
frontomalare orbítale dx (FMOdx) - bod v priesečníku laterálneho okraja pravej očnice a sutura frontozygomatíca;
frontomalare orbítale sin (FMOsin) - bod v priesečníku laterálneho okraja ťavej očnice a sutura frontozygomatíca;
glabella (G) - bod ležiaci najviac vpredu v mediánnej rovine na vyvýšenom mieste spodného okraja os frontale medzi oboma arcus superciliares;
lambda (L) - bod v priesečníku sutura sagíttalís a sutura lambdoídea;
maxíllofrontale dx (MFdx) - bod na prednom okraji pravej očnice v priesečníku crísta lacrímalís anteríor a sutura frontomaxíllarís;
maxíllofrontale sin (MFsin) - bod na prednom okraji ľavej očnice v priesečníku crísta lacrímalís anteríor a sutura frontomaxíllarís;
nasion (N) - bod v priesečníku mediánnej roviny a sutura nas o frontalis;
poríon dx (POdx) - bod, v ktorom kolmica vedená stredom poruš acusticus externus pretína horný okraj pravého meatus acusticus externus;
poríon sin (POsin) - bod, v ktorom kolmica vedená stredom poruš acusticus externus pretína horný okraj levého meatus acusticus externus;
prosthion (PR) - bod ležiaci v mediánnej rovine medzi strednými rezákmi tam, kde alveolárne septum vystupuje najviac dopredu;
supraorbitálny bod dx (SORdx) - najkraniálnejší bod incisura supraorbitalis/foramen supraorbitale na pravej strane;
supraorbitálny bod sin (SORsin) - najkraniálnejší bod incisura supraorbitalis/foramen supraorbitale na ľavej strane;
zygoorbitale dx (ZOdx) - bod v priesečníku spodného okraja pravej očnice a sutura zygomaticoma-xillaris;
zygoorbitale sin (ZOsin) - bod v priesečníku spodného okraja ľavej očnice a sutura zygomaticoma-xillaris.
jugale dx (JUdx) - bod vo vrchole uhla, ktorý zviera horný horizontálny okraj arcus zygomaticus so zadným okrajom processus frontalis ossis zygomatici pravej strany;
jugale sin (JUsin) - bod vo vrchole uhla, ktorý zviera horný horizontálny okraj arcus zygomaticus so zadným okrajom processus frontalis ossis zygomatici ľavej strany;
1 Definície antropometrických bodov sa môžu v štúdiách aplikujúcich metódy geometrickej morfometrie líšiť od definícií štandardne používaných v tradičnej antropometrii.
(23. marca 2015)
Katina, S., Králík, M., Hupková, A., 2013: Bioštatistika pre antropológov
7
opisthocranion (OP) - najdorzálnejšie vystupujúci bod okcipitálnej oblasti v mediánnej rovine.
Súbor dát 1: data-3d-skull-xyz.txt
Popis premenných:
id - kód jedinca;
sex - pohlavie (m - mužské, f - ženské);
x - súradnice bodov G, P, PMOdx, FMOsín, JUdx, JUsín, B, L, OP, BA, POdx, POsin na osi x; y - súradnice bodov G, P, FMOdx, FMOsín, JUdx, JUsín, B, L, OP, BA, POdx, POsin na osi y; z - súradnice bodov G, P, FMOdx, FMOsín, JUdx, JUsín, B, L, OP, BA, POdx, POsin na osi z.
Súbor dát 2: data-3d-orbits-xyz.txt
Popis premenných:
id - kód jedinca;
sex - pohlavie (m - mužské, f - ženské);
x - súradnice bodov G, N, MFdx, MFsín, SORdx, FMOdx, ZORdx, SORsín, FMOsín a ZORsín na osi x;
y - súradnice bodov G, N, MFdx, MFsín, SORdx, FMOdx, ZORdx, SORsín, FMOsín a ZORsín na osi y;
z - súradnice bodov G, N, MFdx, MFsín, SORdx, FMOdx, ZORdx, SORsín, FMOsín a ZORsín na osi z.
Súbor dát 3: data-3d-base-xyz.txt
Popis premenných:
id - kód jedinca;
sex - pohlavie (m - mužské, f - ženské); x - súradnice bodov BA, POdx, POsin na osi x; y - súradnice bodov BA, POdx, POsin na osi y; z - súradnice bodov BA, POdx, POsin na osi z.
Súbor dát 3: data-3d-~triangles-xyz.txt
Popis premenných:
id - kód jedinca;
sex - pohlavie (m - mužské, f - ženské); x - súradnice bodov N, P, B, BA na osi x; y - súradnice bodov N, P, B, BA na osi y; z - súradnice bodov N, P, B, BA na osi z.
Biologické súvislosti: Rozmery oboch hlavných častí lebky - mozgovej (neurocraníum) a tvárovej (splanchnocraníum) - sú počas vývinu riadené inými faktormi. Rast mozgovej časti lebky je spojený s rastom mozgu a prebieha najvýraznejšie v prvých siedmych či ôsmych rokoch postnatálneho vývinu a pubertálny rast (vrátane jeho vplyvu na vel'kostný dimorfizmus) sa na ňom prejaví menej. Intenzívny rast tvárovej časti lebky pokračuje aj v priebehu puberty a adolescencie a pubertálne hormonálne vplyvy sa na nej prejavia viac, čo vplýva aj na rozvoj medzipohlavných rozdielov. Jedným z významov výskumu sexuálneho dimorfizmu ľudskej lebky je hľadanie vysoko sexuálne dimorfných
(23. marca 2015)
Katina, S., Králík, M., Hupková, A., 2013: Bioštatistika pre antropológov
8
znakov a štúdium vnútro- a medzipopulačnej variability v týchto znakoch, keďže rozdiely vo velkosti a tvare lebky sa v kostrovej antropológii okrem iného používajú aj ako prostriedok na odhad pohlavia. Odhad pohlavia komplikuje existencia plynulého prechodu medzi hypermaskulínnymi a hyperfe-minnýnmi formami sledovaných morfoskopických znakov a zóny prekrývajúcich sa hodnôt mužských a ženských rozmerov. Nevýhodou použitia metrických znakov je tiež velká populačná špecifickosť používaných diskriminačných rovníc. Morfoskopické metódy odhadu pohlavia sú zas zaťažené chybou subjektívneho posudzovania pozorovateľom. V poslednej dobe sa preto objavuje trend vedúci k výskumu sexuálneho dimorfizmu lebky pomocou postupov geometrickej morfometrie, smerujúci k vývoju nových metód a objektívnejšiemu morfometrickému hodnoteniu. Sledovanie tvarových zmien v jednotlivých oblastiach lebky má z hľadiska odhadu pohlavia význam aj pre vývoj metód aplikovateľných pri fragmentárnych a nekompletných nálezoch. Napriek tomu, že ľudská lebka je tvorená mnohými vývinovo a funkčne prepojenými štruktúrami (modulmi), všetky jej časti tvoria komplexný funkčný celok. Jednou z oblastí štúdia ontogenetických súvislostí na lebke sú zmeny v oblasti predného neurokrania v súvislosti s vývinom hornej časti splanchnokrania a stupňom alveolárneho progna-tizmu. Komplexné usporiadanie jednotlivých lebečných štruktúr je navyše zdrojom velkej variability vo veľkosti aj tvare, ktorá zároveň odráža schopnosť lebky reagovať na zmeny životných podmienok. V bioarcheologických štúdiách sa pri rekonštruovaní a hodnotení životných podmienok minulých populácií okrem iného používa ako indikátor stresu a životných podmienok fluktuačná asymetria (malé náhodné odchýlky od dokonalej symetrie) a platybázia (sploštenie lebečnej bázy). Výška lebečnej bázy, ako ukazovateľ platybázie, býva u ľudí trpiacich v priebehu vývinu nutričným stresom nižšia než u ľudí, ktorí boli nutričnému stresu vystavení v menšej miere, hodnota fluktuačnej asymetrie by mala byť naopak vyššia. Je otázkou, ako uvedené indikátory životných podmienok súvisia s variabilitou v tvare lebky.
Ciele:
(A) Sexuálny dimorfizmus
1. zistiť, či sa priemerný tvar celej mužskej a ženskej lebky líši;
2. zistiť, či sa priemerný tvar mužskej a ženskej lebky líši v oblasti očníc;
3. vizualizovať prípadné rozdiely a zistiť, kde sú najvýraznejšie tvarové rozdiely medzi mužmi a ženami.
(B) Stranové rozdiely (Object symmetry)
1. zistiť, či sa u mužov a u žien líši velkost' a tvar očnice na pravej a ľavej strane tela;
2. zistiť, či je miera fluktuačnej asymetrie väčšia u mužov alebo u žien;
3. zistiť, či sa u mužov a u žien líši velkost' a tvar pravého a ľavého bazálneho trojuholníka, ktoré vznikajú rozdelením trojuholníka definovaného bodmi poríon sin, basion, porion dx výškou lebečnej bázy (t. j. minimálnou vzdialenosťou bodu basion k spojnici pravostranného a ľavostranného bodu porion);
4. zistiť, či je miera fluktuačnej asymetrie väčšia u mužov alebo u žien.
(C) Zmeny tvaru a súvislosť dvoch tvarov
1. zistiť, ako súvisí tvar oblasti definovanej bodmi bregma, basion, prosthion a nasion so zmenami vzájomných vzdialeností medzi týmito bodmi u mužov a u žien;
2. zistiť, či sú zistené závislosti u mužov a u žien zhodné;
3. zistiť, ako súvisí velkost' uhla v nasiu (t. j. uhla, ktorý zviera línia prechádzajúca bodmi bregma a nasion s líniou prechádzajúcou bodmi nasion a basion) s veľkosťou uhla tvárového trojuholníka v
(23. marca 2015)
Katina, S., Králík, M., Hupková, A., 2013: Bioštatistika pre antropológov
9
prosthiu (t j. uhla, ktorý zviera línia prechádzajúca bodmi basion a prosthion s líniou prechádzajúcou bodmi prosthion a nasion);
4. zistiť, či celkový tvar lebky súvisí s tvarom pravej a ťavej očnice u mužov rovnako ako u žien;
5. zistiť, či celkový tvar lebky súvisí s oblasťou očníc ako celkom u mužov rovnako ako u žien.
(D) Súvislosť tvaru a asymetrie
1. zistiť, ako súvisí veľkosť a tvar trojuholníka definovaného bodmi poríon sin, basion, porion dx a výška lebečnej bázy (t. j. minimálna vzdialenosť bodu basion k spojnici pravostranného a ľavostranné-ho bodu porion) s mierou fluktuačnej asymetrie pravého a ľavého bazálneho trojuholníka;
2. zistiť, či sú zistené závislosti u mužov a žien zhodné.
(23. marca 2015)
Katina, S., Králík, M., Hupková, A., 2013: Bioštatistika pre antropológov 10
Literatúra
Gimunová, M., 2012: Morfometrické vztahy chodidla k ostatním částem lidského těla. Bakalárska práce. Brno: Masarykova univerzita
Jurda, M., 2008: Tafonomické změny lidské lebky z pohledu geometrické morfometrie. Magisterská diplomová práce. Brno: Masarykova univerzita
Koprdová, A., 2010: Fluktuačná asymetria dermatoglyfických a morfometrických znakov ľudskej ruky. Magisterská diplomová práce. Brno: Masarykova univerzita
Kozinová, M., 2012: Lokální variabilita v tloušťce epidermální lišty distálních článků prstů. Bakalářská práce. Brno: Masarykova univerzita
Urbanová, P., 2009: A Study of Human Craniofacial Variation by Using Geometric Morphometries. Dizertační práce. Brno: Masarykova univerzita
(23. marca 2015)
(23. marca 2015)
Katina, S., Králík, M., Hupková, A., 2013: Bioštatistika pre antropológov 12
(23. marca 2015)
(23. marca 2015)
Katina, S., Králík, M., Hupková, A., 2013: Bioštatistika pre antropológov 14
frontomalarc orbi
(23. marca 2015)
(23. marca 2015)
(23. marca 2015)