Podmienky a rekurzia
bool
Boolean je datový typ, ktorý nadobúda 2 hodnôt: True a False
print(type(True))
Obr. 1: George Boole
Vačšie, menšie, rovná sa
a = 1
b = 3
print(a < b)
Operátory, ktoré budeme potrebovať:
< > <= >= == != not
!= je nerovná sa.
not je unárny operátor (1 argument, ostatné hore sú binárne):
print(not True)
Rozhodovanie
Napíšte funkciu, ktorá vypíše či je argument kladný, záporný alebo
nula.
def print_sign(x):
if x < 0:
print("negative")
else:
print("non-negative")
Nezabudnúť na : a indentovaný blok inak dostanete SyntaxError.
Rozhodovanie
def print_sign(x):
if x < 0:
print("negative")
else:
if x == 0:
print("zero")
else:
print("positive")
Rozhodovanie
def print_sign(x):
if x < 0:
print("negative")
elif x == 0:
print("zero")
else:
print("positive")
Rekurzia
Obr. 2: Z knižky The Art of Programming od D. Knuth
def rekurzia():
rekurzia()
Poznámka 1: V Pythone je rekurzia obmedzená a väčšinou sa
preferuje for-cyklus (naučíme sa na ďalšej hodine).
Poznámka 2: Ctrl + C je váš kamarát, ak by ste sa niekedy dostali
do problémov.
Rekurzia v praxi
Napíšte funkciu, ktorá odpočíta od daného čísla do 0.
def countdown(n):
if n == 0:
print(0)
else:
print(n)
countdown(n - 1)
Každá užitočná rekurzívna funkcia niekde skončí
Rekurzívne funkcie budú mať if príkaz.
Jedna vetva if obsahuje tzv. base case -> žiadna rekurzia /
koniec rekurzie
Druhá vetva obsahuje rekurziu so zmeneným argumentom.
def countdown(n):
if n == 0: # base case
print(0)
else: # rekurzivna vetva
print(n)
countdown(n - 1) # zmeneny argument
Zjednodušenie
print(n) nastane v oboch vetvách
def countdown(n):
print(n)
if n > 0:
countdown(n - 1)
Demo - Hanojské veže
inšpirované videom
anglicky Tower of Hanoi
objekty a metódy na vykresľovanie
Teraz už naprogramujete všetko. . . teoreticky
Turingovká úplnosť
Tiež, niektoré veci dokázateľne nie je možné vyriešiť programom ->
viz. halting problem
Koncept rovnosti vo väčšom detaile
a = 1
b = 1.0
print(type(a))
print(type(b))
a == b # ma to byt True?
“Silnejšia” rovnosť
Objekty majú svoju identitu. V implementácií CPythonu je identita
adresa v pamäti.
a = 3
b = "B"
print(id(a))
print(id(b))
Porovnanie identity je možné pomocou operátora is alebo is not:
a = 1
b = 1.0
print(a is b) # ekvivalentne: print(id(a) == id(b))
print(a is not b) # print(id(a) != id(b))
Poznámka: is not je jeden operátor, nie is + not.
Kedy použiť is namiesto ==?
Keď vás zaujíma či dva objekty sú naozaj jeden objekt - sú na
rovnakom mieste v pamäti.
Porovnanie s None (None je len jeden)
Poznámka: Existuje celá rada podivností, keď pracujete s typom
“ako keby bol” bool a pri použití is a not:
print(not None)
print(not not None)
print(not [])
print(not 0)
print(not 1)
alebo toto, alebo toto, alebo toto.
Poučenie: nechovajte sa k iným datovým typom ako k bool-om.