celková intenzita vyžiareného žiarenia
vlnová dĺžka, pre ktorú pozorujeme
maximum spektrálnej hustoty intenzity
žiarenia
z experimentu vieme ...
model čierneho telesa ... dokonalý absorbér, t.j. čo absorbuje, to vyžiari
priebeh spektrálnej hustoty
spektrálna hustota intenzity
Stefan-Boltzmannov zákon
Wienov zákon
frekvencia emitovaného žiarenia
žiarenie je emitované vo forme kvánt
energia kvanta je
Žiarenie čierneho telesa
https://esfsciencenew.wordpress.com/2013/10/29/black-body-radiation/
Stefan-Boltzmannova konštanta
Planckov vyžarovací zákon
Planckova konštanta
Boltzmannova konštanta
rovnovážne tepelné vyžarovanie: teleso je v rovnováhe s okolím
čo absotrbuje, to vyžiari
kinetická energia emitovaných elektrónov je
výstupná práca (akú energiu potrebujú elektróny
v kove, aby sa uvoľnili z povrchu)
Fotoelektrický jav
elektróny sú emitované z povrchu kovu po ožiarení elektromagnetickým žiarením
energia kvanta dopadajúceho elmag žiarenia
https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Photoelectric_effect.svg
napätie, ktoré potrebujeme, aby sme zastavili vylietajúci elektrón,
t.j. znížili jeho na 0
uvažujeme, že elektrón je pred dopadom žiarenia v pokoji, t.j.
pre sústavu dopadajúce žiarenie - elektrón - rozpýlené žiarenie platí zákon zachovania energie (ZZE)
a zákon zachovania hybnosti (ZZH)
zistilo sa, že fotóny s frekvenciou sa správaju ako častice s hybnosťou
zo ZZH a ZZE môžeme odvodiť vzťah pre rozdiel vlnových dĺžok dopadajúceho a rozptýleného žiarenia
Comptonov rozptyl
nepružný rozptyl rtg žiarenia na voľných elektrónoch
Comptonova vlnová dĺžka
Zbyňkova prezentácia
s každou časticou s hybnosťou je spojená vlna s vlnovou dĺžkou
Comptonova vlnová dĺžka
hmotná častica:
fotón:
v tomto kontexte uvažujeme, že hmotná častica je voľná, t.j.
nepôsobia na ňu žiadne vonkajšie sily a má teda len kinetickú energiu
príklady hmotných častích: elektróny, protóny, makroskopické objekty, ...
Vlnovo-časticový dualizmus (de Broglieho hypotéza)
mikročastice majú súčastne vlnové a časticové vlastnosti
Rutherfordov rozptylový experiment
- častice dopadajú na zlatú fóliu a rozptylujú sa na atómoch Au
možné scenáre: rovnomerne rozložený kladný náboj v objeme atómu ... - častice sa mierne vychýlia
kladný náboj je sústredený do malého objemu ... - častice sa rozptýlia do veľkých uhlov
cieľ experimentu: overenie Thomsonovho modelu atómu (pudingový model - kladný náboj rovnomerne rozložený
v atóme predstavuje kladné pozadie pre záporne nabité elektróny)
výsledok experimentu: kladý náboj sa sústredí do veľmi malej oblasti vnútri atómu
https://en.wikipedia.org/wiki/Geiger-Marsden_experiments