INDIKÁTORY A PRÁCA S DÁTAMI Kristína Ďuratná DÁTA •Geografická analýza •Dáva nám celkovú predstavu o aktuálnom stave, •vývoji v minulosti, •umožňuje predikovať budúcnosť a hodnotiť situáciu v regióne • •Analytická časť ≠ súbory tabuliek a grafov, ale adekvátne okomentované a vyslovené jasné závery •Nie vždy je možné rovnako vypadajúce ukazovatele porovnávať • Vždy záleží na metodike zberu dát. Príklad: Dáta o nezamestnanosti (Podiel nezamestnaných osôb x Miera registrovanej nezamestnanosti) •Prípadne porovnávanie dát medzi štátmi (EUROSTAT) • PRÁCA S DÁTAMI •Kde je to možné, uvádzajte hodnoty v časových radách. •Možnosť lepšie pochopiť skúmaný jav, monitorovať zmeny a tiež počítať rôzne štatistické ukazovatele • Výsledek obrázku pro vývoj nezaměstnanosti Zdroj: ČSÚ PRÁCA S DÁTAMI PRÁCA S DÁTAMI •Kde je to vhodné, tak uvádzať relatívne hodnoty: •Nezamestnanosť (%), podiel zastúpenia ornej pôdy (%), …. •Zaistenie možnosti komparácie s inými regiónmi •Kde je to vhodné, tak porovnávať s inými regiónmi a s nadradeným regiónom. (Tzn.: ukazovateľ nezamestnanosti za okres porovnám s krajom, s ČR, ale takisto porovnám okres s inými okresmi) PRÁCA S DÁTAMI – HLAVNÉ ZÁSADY •Analytické časti by nemali byť len súborom tabuliek a grafov, ale mali by byť vždy náležito okomentované a vyslovené závery • •Ak je to možné, mali by sa jednotlivé analýzy uzatvárať k jednému dátumu (hlavne v prípade humánnej geografie). Takisto je vhodné časové rady začať rovnakým počiatočným dátumom v jednej tematickej oblasti • •Pozor na zvolené územné jednotky pre ktoré tvoríte analýzy. Zvolené jednotky (typ jednotky, veľkosť)môžu významne ovplyvniť výsledky. Taktiež je potrebné ich zvoliť podľa dostupnosti dát a charakteru skúmaného javu. •(např. hustota zaľudnenia územia/ celková veľkosť územia) •Niekedy je lepšie administratívne členenie nepoužívať vôbec a nahradiť ho inými jednotkami (napr. grid), využiť interpolačné techniky, atď. Platí predovšetkým u fyzickej geografie • Výsledek obrázku pro brno mapa Výsledek obrázku pro zsj brno ČO JE INDIKÁTOR? CO JE INDIKÁTOR? •Spravidla druh kvantitatívnej informácie, ktorá poskytuje ucelenú a základnú informáciu o určitom jave. •Vďaka indikátorom sa stávajú (nielen) geografické javy merateľné •Používanie indikátorov nachádza svoje uplatnenie hlavne pri politickom rozhodovaní na všetkých úrovniach, vrátane medzinárodných a pre informovanie odbornej i laickej verejnosti •Obvykle sa vytvárajú ucelené súbory indikátorov – súbor má vyššiu vypovedajúcu hodnotu. •Ale.… so stúpajúcim počtom indikátorov sa stráca prehľadnosť, schopnosť ich vnímania v potrebných súvislostiach a znižuje sa vypovedajúca schopnosť analýzy. •Vždy vyberáme kľúčové indikátory • •Indikátory ekonomického piliera (posilňovanie konkurencieschopnosti ekonomiky) napr: •HDP na osobu •Podiel vládneho deficitu/prebytku na HDP •Produktivita práce •Prepravná náročnosť v doprave •Spotreba primárnych energetických zdrojov •Podiel energie z obnoviteľných zdrojov • •Indikátory environmentálneho piliera (ochrana prírody, ŽP, prírodných zdrojov a krajiny, environmentálne limity) •Emisie skleníkových plynov na obyvateľa •Emisie skleníkových plynov na jednotku HDP •Materiálová spotreba •Spotreba základných živín v minerálnych hnojivách •Spotreba prípravkov na ochranu rastlín •Podiel ekologického poľnohospodárstva •Výdaje na ochranu ŽP a verejné výdaje na ochranu ŽP •Podiel materiálovo využitých odpadov na celkovej •produkcii odpadov • • •Indikátory sociálního piliera (posilnenie sociálnej súdržnosti a stability) •Očakávaná dĺžka života •Miera úmrtnosti •Miera nezaměstnanosti •Miera zamestnanosti starších pracovníkov •Populácia žijícúca pod hranicou chudoby • POŽIADAVKY KLADENÉ NA INDIKÁTORY: •Významnosť Indikátory musia byť významné v danej súvislosti. •Správnosť Napr. v prípade hodnotenia biodiverzity je nutné zdôvodniť, či je meraná veľkosť chránených území, počet ohrozených alebo počet všetkých druhov apod., •Obdobne, pre hodnotenie dopadov znečisteného ovzdušia na ľudské zdravie musia experti stanoviť koncentrácie aké veľké prachové častice merať (PM1; PM2,5; PM10 ?), a tiež ako zbierať tieto dáta (v akých intervaloch, akými prístrojmi s akou mierou chyby apod.). •Reprezentatívnosť •Musí byť zrejmé, aký predmet daný indikátor reprezentuje •Musí byť zvolená vhodná geografická mierka, prípadne vhodné časové rozloženie merania či odoberania vzorkov, ktorých analýzy sú podkladom pre indikátory. •Takisto je dôležité, ktoré merania a ktoré analýzy sa majú vytvárať • POŽADAVKY KLADENÉ NA INDIKÁTORY: •Jedinečnosť. Získané údaje majú byť jedinečné, nie redundantné, opakované. Každý indikátor má mať svoju originalitu a nesmie opakovat to, čo už je známe •Merateľnosť •Zrovnateľnosť •Priehľadnosť. Postup získavania dát a indikátorov musí byť transparentný. •Pochopitelnosť. •Výpovedná hodnota. AGREGOVANÉ (INTEGROVANÉ) INDIKÁTORY •Tvoríme jeden indikátor zložený z viac indikátorov – abstraktný, syntetický, multi-dimenzionální indikátor, ktorým sa snažíme poskytnúť celkový obraz. •Vyššia prehľadnosť, vyššia atraktivita. •súhrnné (agregované) indikátory - integrujú do jediného údaju radu skutočností s cieľom poskytnúť celkový obraz (napr. hrubý domáci produkt, Index environmentálnej udržateľnosti) •vysoko agregované indikátory - indexy • • • • PROSTUP VYTVÁRANIA SYNTETICKÝCH INDIKÁTOROV 1.Normalizácia (štandardizácia) premenných, ktorá umožní ich porovnanie bez vplyvu dopadu rozsahu skúmaného vzorku; tento proces je veľmi citlivý na voľbu techniky normalizácie, prispôsobenie rozsahu a voľbu spoločnej mernej jednotky (mena, energia, priestor); •Min-Max normalizácia: Prevedenie hodnôt na škálu [0,1]. Veľký vplyv extrémnych hodnôt • •Z-score štandardizácie • • normované (standardizované) normálne rozdelenie •T-Normalizácia • •2. vážená agregácia týchto premenných. Váhy majú obvykle významný dopad na výsledky súhrnného indikátoru • ZADANIE SEMESTRÁLNEJ PRÁCE – 1. ČASŤ •Má každý svoju skupinu na spracovanie semestrálnej práce? VĎAKA ZA POZORNOSŤ