| Slovník | Home | Kolobeh vody v prírode |
Prirodzená kyslosť zrážkovej vody v rovnováhe s atmosférickým oxidom uhličitým má pH 5,65. Atmosférické zrážky sa považujú za kyslé, ak celkový náboj kyslých aniónov je väčší ako náboj katiónov a hodnota pH je nižšia ako 5,65.
Chemické analýzy atmosférických zrážok v roku 1999 ako aj merania pH dokumentujú mierny pokles kyslosti v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Interval pH hodnôt v mesačných zrážkach kolísal v rozpätí 4,5 (Chopok) až 6,1 (Milhostov). Časový rad a trend pH za dlhšie obdobie naznačuje pokles acidity. Hodnoty pH dobre korešpondujú s hodnotami pH podľa máp EMEP.
Množstvo zrážok v roku 1999 sa pohybovalo od 689 mm (Mochovce) do 1185 mm (Chopok). Pokles koncentrácií síranov zodpovedá poklesu emisií SO2 od roku 1980.
USA a Kanada stanovili pre mokrú depozíciu síranov hodnotu 0,7 g S.m-2 za rok ako cieľovú záťaž pre lesy. Táto hodnota bola prekročená na Chopku (1,38 g S.m-2.r-1) a v Lieseku (0,72 g S.m-2.r-1). Koncentrácie ostatných sledovaných komponentov v zrážkovej vode nevykazovali v ostatnom desaťročí významnejší trend, v porovnaní s predchádzajúcim rokom vykazujú ťažké kovy nižšie koncentrácie.
Podľa výsledkov meraní programu EMEP sa SR nachádza na juhovýchodnom okraji oblasti s najväčším regionálnym znečistením ovzdušia a kyslosťou zrážkových vôd v Európe. Vývoj regionálneho znečistenia ovzdušia aj chemického zloženia zrážkových vôd zodpovedá vývoju európskych emisií škodlivín do ovzdušia.
