Voda v atmosfére

V atmosfére sa vyskytuje voda v troch skupenstvách, pričom medzi aktívnym povrchom a tmosférou prebieha neustále výmena vlahy. Do atmosféry sa vlaha dostáva prevažne výparom z aktívneho povrchu. V prírodných podmienkach rozlišujeme tzv. evaporáciu (výpar z neživého substrátu, napr. z pôdy alebo vody), ktorý je čisto fyzikálnym procesom a transpiráciu (výpar z rastlinných orgánov), ktorý je fyziologickým procesom. Oba druhy výparu spájame pod pojem výpar celkový = evapotranspirácia. V našich klimatických podmienkach transpirácia často výrazne prevyšuje evaporáciu. Výpar vyjadrujeme v meteorológii výškou vrstvy vyparenej vody v mm.

Je potrebné si uvedomiť, že žiadnym výparomerom nie sme schopní presne reprodukovať podmienky výparu v prírode. Z tohto dôvodu nahradzujeme merané hodnoty výparu pojmom výparnosť, t.j. výpar prebiehajúci za viac menej umelých podmienok vo výparomere. Táto charakteristika má hlavne porovnávací význam.

Výpar z aktívneho povrchu závisí jednak na vlastnostiach povrchu, jednak na vlastnostiach atmosféry. Všeobecne rastie s obsahom vlahy v podloží aktívneho povrchu a s jeho teplotou, so sýtostným doplnkom vzduchu a rýchlosťou vetra. V súlade s tým môžeme konštatovať, že pri dostatočnom obsahu vlahy v podloží aktívneho povrchu má výpar v súvislosti s denným chodom teploty povrchu a atmosféry jednoduchý denný a ročný chod s maximom a minimom pomerne dobre súhlasiacim s časom najvyššej a najnižšej teploty aktívneho povrchu.

Prenos vodnej pary do atmosféry sa uskutočňuje jednak prostredníctvom turbulentného prúdenia, jednak molekulárnou difúziou. Na rozdiel od málo intenzívneho molekulárneho vedenia tepla v atmosfére predstavuje molekulárna difúzia intenzívnejší proces prenikania jedného plynu (vodnej pary) do druhého (suchého vzduchu), smerujúci k vytvoreniu ich homogénnej zmesi.