| Atmosferické zrážky | Home | Slovník |
Prvoradým faktorom ovplyvňujúcim rozloženie zrážok na zemi je rozloženie oblačnosti, ktoré tesne súvisí so všeobecnou cirkuláciou atmosféry, aj keď oblačnosť sama nemusí byž vždy faktorom rozhodujúcim. Vypadávanie zrážok závisí totiž predovšetkým na vodnom obsahu oblakov a prítomnosti vody v pevnom skupenstve. Ak je obsah vody malý a oblaky nedosahujú k hladine ľadových jadier, vypadáva z nich iba malé množstvo zrážok.
Ďalšími hlavnými faktormi sú: rozloženie oceánov ako hlavného zdroja atmosferickej vlhkosti, tvar a rozloženie pevnín a utváranie reliéfu.
Vplyv reliéfu vyvýšenín zemského povrchu na zrážky je daný dvoma základnými príčinami. Vyvýšeniny predstavujú v prvej rade prekážku pre prúdiaci vzduch. Na náveterných horských svahoch dochádza k nútenému výstupu vzduchu a sním spojeným adiabatickým ochladením k tvorbe oblakov a naviac tam pri prechode atmosferických front a spomalení ich postupu zosilňujú kontrast medzi vzduchovými hmotami, ktoré fronty oddeľujú. To má následok v zvýšení zrážok. Uvedenými príčinami sú podmienené ďalej popísané extrémne zrážkové úhrny v Debundži a čerapuňdži alebo u v Českej republike zvýšenie ročných úhrnov na náveternej strane Šumavy, Krkonoš, Jeseníkov a horských pásem Karpát. Na záveternej strane pohorí sa vyskytuje tzv. zrážkový tieň.
Na horských svahoch orientovaných k južnému kvadrantu horizontu dochádza okrem toho k zvýšeniu zrážok v dôsledku intenzíveho ožiarenia týchto svahov a prehrievaniu atmosféry, vedúceho k výrazným výstupným konvekčným prúdom a tvorbe kopovitých oblakov.
Dôsledkom popísaných procesov na horských svahoch je rast zrážkových úhrnov s výškou a to až do určitej kritickej úrovne, od ktorej smerom hore zrážkové úhrny znova klesajú. Výška kritickej úrovne je tým väčšia, čím je vyššia hladina kondenzácie. V súlade s tím je v pohoriach uprostred kontinentov väčšia ako na ich okrajoch (napr. v Alpách je to priemerne 2000m, na Kaukaze 2500m, na Altaji 3000 m a v strednom Pamíre dokonca 4500 až 5000m) a prechádza aj sezónnymi zmenami (v lete je vyššia ako v zime).
Ročné úhrny zrážok v oblastiach medzi obratníkmi sú v dôsledku vysokej vlhkosti vzduchu a výraznej konvekcie značne vysoké, priemerne 1000 - 2000 mm. Najvyššie úhrny sa tu vyskytujú v tzv. tropickej zóne konvergencie a to zvlášť na pevninách, kde je v dôsledku ich vyššej teploty zosilnená konvekcia a na ich východných okrajoch, kam prenikajú z oblastí oceánov pasáty. K zrážkovo najbohatším oblastim patrí povodie Amazonky, pobrežie Guinejského zálivu, Indonézie a ostrovy b Tichom oceáne, kde ročný zrážkový úhrn môže prevyšovať 6000 aj viac mm.
V oblasti Indického oceánu sú v dôsledku monzúnovej cirkulácie posunuté oblasti vysokých zrážkových úhrnov do vyšších šírok nad Prednú a Zadnú Indiu a Madagaskar. Zvlášť na náveterných svahoch Himalájí sú zrážky pri nútenom výstupe vlhkého vzduchu v dobe letného monzúnu pozdĺž horských svahov veľmi vysoké. Tu leží aj zrážkovo najbohatšie miesto na Zemi - Čérapuňdži v Indii. Priemerný ročný úhrn zrážok tu dosahuje 10 880 mm, absolútne ročné maximum v roku 1861 bolo 22 990mm.
V subtropických oblastich vysokého tlaku vzduchu, množstvo zrážok výrazne klesá a ich ročné úhrny nepresahujú 250 mm. Podobné pomery pozrujeme aj v centrálnych častiach ázijského kontinentu v južnej časti miernych šírok, čo súvisí s výskytom sezónnych tlakových výší v zime, vysokých teplôt a nízkej vlhkosti vzduchu v lete.
Pre mierne šírky sú opäť typické vyššie zrážkové úhrny viazané na oblačné systémy cyklonálnych sérií. Všeobecne je možné konštatovať, že zrážkové úhrny tu kolísajú v dôsledku prevládajúceho západného prúdenia od západných okrajov (500 - 1000mm) pevnín do ich stredov a k východným častaim (300 - 500mm), ak nie je na východe kontinentov vyvinutá monzúnová cirkulácia. Výrazne sa tu prejavujú vplyvy závetria a návetria horských pásiem, napr. v Škandinávii, Alpách, Skalnatých horách a južnej časti Ánd, kde môžu byť príčinou značných rozdielov v úhrnoch zrážok (1000 aj viac mm).
Polárne oblasti sú na zrážky pomerne chudobné, ročné zrážkové úhrny tu obvykle neprevyšujú 300 alebo dokonca len 200mm. Príčinou poklesu zrážkových úhrnov je v Arktide malý vodný obsah oblakov a v Antarktíde existencia oblasti vysokého tlaku vzduchu.