Nomenkaltura



   soustava vědeckých jmen užívaných pro taxonomické

   jednotky (taxony) živočichů, kteří se vyskytují v přírodě,

   ať žijící, či vymřelí, zahrnuje i jména založená na na fosiliích,

   které jsou náhradami (otisky, jádra, výlitky) skutečných

   zbytků živočichů.

   

   Úlohou biologickej nomenklatury je tvorit mená taxónov a dbať o ich správne používanie.

   

   Zakladateľom dnes používanej nomenklatúry je švédsky prírodopisec Carl Linné. Pre každý
   rastlinný a živočíšny druh použil dvojslovné označenie - binomen (napr. Sorex alpinus - rejsek
   horský).

   

   Mená taxónov

   Uninominální – pro taxony vyšší úrovně než skupina druhu (napr. Rad Primates - primáty)

   

   Binominální – typické pro úroveň druhu. Skládá se ze dvou jmen (binomen), první je rodové,   
   druhé je druhové jméno. Druhové jméno začíná vždy malým písmenem (napr. Anancus arvernensis)

   

   Trinomen – označení poddruhu (napr. Sorex alpinus hercynicus)

   

   Vyloučení - z pravidel jsou vyloučena jména navržená

   -                     pro hypotetické představy

   -                     pro teratologické exempláře jako takové

   -                     pro křížence jako takové

   -                     pro taxony vyšší úrovně než skupina čeledi

   -                     pro infrasubspecifické jedince

   -                     jako názvy dočasné působnosti a nikoli pro formální

   -                     taxonomické použití jako vědecká jména v zoologické

   -                     nomenklatuře

   -                     po roce 1930 pro stopy po činnosti žijících živočichů a

   -                     jako modifikace použitelných jmen v celé taxonomické

   -                     skupině připojením standardní předpony nebo přípony kvůli

   -                     naznačení, že jmenovaný taxon je členem této skupiny

   

   Medzinárodná kodifikácia

   Kodifikácia v zoológii - na 5. Medzinárodnom zoologickom kongrese

   v Berlíne v roku 1901.

   Dnes platí 3. vydanie Medzinárodného kodexu zoologickej

   nomenklatúry.

   

   Medzinárodný kódex botanickej nomenklatúry formulovaný roku 1905.

   Medzinárodné kódexy botanickej a zoologickej nomenklatúry sú na

   sebe celkom nezávislé.

   Ich účelom je podporiť stabilitu a univerzalitu vedeckých mien rastlín a živočíchov a zaistiť,
   aby každé meno vnútri rastlinnej a živočíšnej ríše bolo jedinečné.

   

   Platnosť zoologického kódexu: od poddruhu do nadčelade.

   Platnosť botanického kódexu: taxóny kategórie od radu nižšie

   

   Stabilitu nomenklatúry zaisťujú:

   1. Princíp priority: platným menom taxónu je najstaršie

   platne ustanovené meno, kt. vyhovuje požiadavkám kódexu

   

   a) Obmedzenie - východzí datum:

   zoologické taxóny - Systema naturae z roku 1758 (Linné)

   - Aranei svecici (Clerk)

   botanické taxóny  - rôzne taxóny, rôzne východzie data

   - Species plantarum z roku 1753 (Linné)

   fosílne rastliny - Flora der Vorwelt, z roku 1820 (Šternberk)

   

   b) Uznesenie zabraňujúce náhrade určitého bežne používaného mena taxónu menom iným, sice
   starším a platne ustanoveným, ale nepoužívaným a preto neznámym.

   

   2. Princíp typov

   Každý taxón musí mať svoj stabilný štandard - typ.

   

   V zoológii - je to určitý kus, alebo taxón najbližšie nižšej

   základnej kategórie.

   

   V botanike - je to vždy konkrétny kus.

   

   -                     Holotyp – v prípade že ho vybral autor pri stanovení taxonu.

   -                     jediný exemplář designovaný jako názvový typ druhu nebo poddruhu při
   jeho stanovení nebo jediný exemplář, dle něhož byl takový taxon stanoven, nebyl-li typ
   specifikován

   -                     Lektotyp – v prípade že bol vybraný neskoršie  z pôvodného typového
   materiálu, tzv. syntypov.

   -                     určitý syntyp designovaný jako názvový typ až poté, co byl určitý
   nominální druh nebo poddruh stanoven

   -                     Neotyp – v prípade straty pôvodného materiálu je nutné vybrať ako typ
   iný kus. Jedinečný exemplář designovaný jako názvový typ takového nominálního druhu nebo
   poddruhu, o němž se domníváme, že pro něj neexistuje ani holotyp, ani lektotyp, ani syntyp
   (syntypy), ani dřívější neotyp

   -                     Paratyp – každý exemplář typové série kromě holotypu

   -                     Syntyp – každý exemplář typové série, z níž nebyl designovaný ani
   holotyp, ani lektotyp

   -                     Kotyp – neuznávaný termín, dříve užívaný pro syntyp nebo paratyp

   

                                                TYP

   -                     je objektívnym, pevným jadrom taxónu. Určuje, čo taxón

   -                     vždy zahrňovať musí, ale neurčuje, čo zahrňovať môže

   -                     nemá vplyv na ohraničenie taxónu

   -                     nieje nutné, aby typ niesol najtypickejšiu kombináciu

   -                     znakov alebo aby bol priemerným kusom, alebo aby to           bol
   najlepšie zachovaný kus

   -                     je to jednoducho štandard, s ktorým je meno taxónu trvalo spojené

   

   

   Platnosť mena nového taxónu:

   1. Musí byť uverejnené v publikácii tlačenej, alebo iným

   dovoleným spôsobom reprodukovanej na papieri

   2. Musí byť latinské alebo utvorené tak, aby sa s ním dalo

   zachádzať ako s latinským

   3. Musí byť doprevádzané opisom znakov (diagnózou) alebo

   odkazom na takýto popis (indikáciu)

   4. Taxón, pre ktorý je stanovený, musí mať platne stanovený

   typ

   5. Nesmie byť publikované anonymne

   

   Otvorená nomenklatura:

   aff.  (affinis = príbuzný) - ak študovaný materiál javí nejakú

   drobnú odlišnosť od typickej formy: Paradoxides aff. gracilis

   cf. (confer = srovnej) - ak študovaný materiál pravdepo-

   dobne patrí k uvedenému taxonu: Mammut cf. borsoni

   sp., ssp. (species, subspecies) - materiál určený do rodu

   (sp.), do druhu (ssp.): Ursus sp.

   ?  - použitie otázniku nešpecifikuje druh pochybností

   „  “ - hlavne vtedy, ak ide o nejaký široko pojatý rod, ktorý

   bol neskoršie rozdelený do celej rady menších rodov a autor

   si nieje istý, do kt. z nich študovaný druh patrí