vovee konodonty Všeobecná charakteristika • Názov "konodonty" - používaný na označenie drobných, zúbkovitých, väčšinou párových fosílií, zložených z fosforečnanu vápenatého a z organickej prímesi dávno vymretých živočíchov. • Jednotlivé fosílie dnes označujeme ako "konodontové elementy" • Zoskupenia, tvoriace celý skeletný súbor - "konodontové aparáty" Termín Conodonta - konodonty - pre označenie taxonu živočíšnej rise. V r. 1983 v škótskom kambriu bol nájdený odtlačok červovitého živočícha, dlhého 40 mm a širokého 2 mm, s výraznou hlavovou časťou, so znakmi bilaterálnej symetrie a so zachovaným konodontovým aparátom. Stavba jeho mäkkého tela poukazuje na príslušnosť k bezčeľustnatým stavovcom - čo poukazuje na blízke vzťahy konodontov k chordátom (kmeň Chordata - strunovce). Odtlačok konodontového živočícha Clydagnathus (?) cf. cavusformis Rhodes, Austin et Drúce (spodný karbón) Škótsko Rekonštrukcia hlavovej časti konodontoveho živočícha (podľa R.Nicolu). Uloženie elementov v spodnej časti potravového žliabka (pohľad zboku) (podľa D.J.G.Briggsa et al. 1983 z I.S.Barskova 1995) predná časť zadná časť Konodontove elementy • Konodontove elementy sa nachádzajú výlučne v morských sedimentoch od spodného kambria do vrchného triasu. • Ich biostratigrafický význam - celosvetové rozšírenie; majú fosfátové zloženie (odolnosť voči diagenéze, tektonickým vplyvom a tiež aj voči kyselinám pri extrahovaní). • Svojím zložením sa najviac približujú minerálu dahlitu zo skupiny apatitových minerálov. Organická primes tvorí niekoľko percent. Konodontové elementy • Veľkosť - od desatín milimetra až po 4 - 5 mm • Farba - bezfarebné, biele, jantarovo žlté, hnedé až po čierne, priezračné od sklovitej čírosti až po nepriezračnosť. • Sýtejšie zafarbenie - charakteristické pre jedince z tektonicky postihnutých hornín - je spôsobené termálnou degradáciou organickej prímesi. Stupeň ich zafarbenia sa používa pre stanovenie stupňa tektonickej premeny horniny. Konodontový aparát • Obsahuje konodontové elementy; sú uložené v pároch alebo aj nepárne pozdĺž roviny bilaterálnej súmernosti. • Reprezentuje skelet jedného konodontoveho jedinca a tým aj jeden konodontový druh. Býva zložený z jedného alebo z viacerých typov elementov. Aparáty slúžili najskôr na zachytávanie a rozmelňovanie potravy. • Charakteristickým znakom konodontových elementov je lamelácia. • Lamely tvoria vrchnú vrstvu elementu a sú zložené z prizmatických, vláknitých kryštálikov apatitu, orientovaných pozdĺž osovej línie zuba. • Jadro pod lamelami môže tvoriť nelamelovaný, nepriezračný tzv. biely materiál, pripomínajúci zubnú sklovinu stavovcov. Niekedy je z neho zložená prevažná časť konodontového elementu. • Lamely - podľa spôsobu rastu - majú rôzne usporiadanie. Spôsob rastu odráža evolučné zmeny a je dôležitým systematickým znakom konodontov. Odlišujú sa tri spôsoby rastu, ktoré rozdeľujú konodonty na: =^> protokonodonty _> parakonodonty —> eukonodonty Schéma spôsobu rastu konodontových elementov (podľa Bengstona 1976 a I.S.Barskova 1995) protokonodonty parakonodonty eukonodonty Protokonodonty - konodontové elementy s primitívnym spôsobom rastu, pri ktorom lamely narastali len na vnútornej strane (zo strany bazálnej dutiny). Predpokladá sa, že boli v priebehu rastu v kontakte s mäkkým tkanivom len v spodnej časti. Charakteristické sú pre kambrium Schéma spôsobu rastu konodontových elementov (podľa Bengstona 1976 a I.S.Barskova 1995) protokonodonty parakonodonty eukonodonty Parakonodonty - pokročilejší spôsob rastu. Lamely narastali na vnútornej a čiastočne aj na vonkajšej strane elementu (po okrajoch bazálnej dutiny). Elementy boli v priebehu rastu čiastočne pokryté mäkkým tkanivom. Typický pre kambrické a čiastočne ordovické elementy. Schéma spôsobu rastu konodontových elementov (podľa Bengstona 1976 a I.S.Barskova 1995) protokonodonty parakonodonty eukonodonty Eukonodonty - pri nich lamely narastali tak, že každá nová lamela pokrývala z vonkajšej strany lamelu predchádzajúcu. Predpokladá sa, že boli celkom uložené v mäkkom tkanive. Vyskytujú sa od vrchného kambria. Schéma spôsobu rastu konodontových elementov (podľa Bengstona 1976 a I.S.Barskova 1995) ;i v priebehu ontogenézy konodontové elementy rástli postupným pridávaním nových vrstvičiek alebo sa živočích pred vznikom nových foriem zbavil predchádzajúceho skeletu nie je zodpovedané. poloha konodontového elementu pri činnosti Podľa tvaru možno konodontové elementy rozdeliť na =^> koniformné - jednoduché - majú tvar ohnutého, roh pripomínajúceho zuba, ktorý na orálnom konci ústi do špičky a na aborálnom sa rozširuje. Konvexná časť predstavuje prednú stranu a konkávna časť - zadnú stranu zuba. Na aborálnom konci sa nachádza priehlbeň - bazálna dutina. predná strana-anterior orálny koniec špička zadná strana- posterior báza bazálna dutina aborálny koniec =^> ramiformné - zložené - vytvorili sa formovaním nových prídavných zúbkov, ktoré sa nachádzajú na lateralnych výčnelkoch od bázy zuba po jeho zadnej alebo prednej strane, po obidvoch stranách, alebo aj lateralne od predozadnej osi. Hlavný zub sa odlišuje alebo svojou veľkosťou, alebo, v prípade rovnakých veľkostí, svojou polohou nad vrcholom bazálnej dutiny. -fhlavný zub úhlavný zub bočný výčnelok zadná vetva antizub zadná vetva hlavný zub bočné výčnelky bazálna dutina hlavný zub zúbky predná vetva zadná vetva hlavný zub predný bočný výčnelok zadná vetva eíementv, Tutore maiu nlavnv zuB KriSiíiÄj *f*f y, Ktoré majú niavny zud a pivničku vyjvargiu len lentv YS Is \msíi Fovari' na u pp« orálna strana hlavný zub predná čepeľ »redná I stra na zadná strana zadná čepeľ okraj bazálnej dutiny aborálna strana orálna strana zúbky predná strana carina zadná strana čepeľ hrbolčeky aborálna strana čepeľ so zúbkam hrebeňovité vyvýšeniny carina. hrbolček vonkajšia strana predná strana vnútorná strana orálna strana rozšírená bazálna dutina zadná strana aborálna strana Ekológia • Konodonty - morské, voľne plávajúce, pelagické živočíchy. Konodontové elementy rovnakého veku sa môžu nachádzať v rôznych horninách, reprezentujúcich rôzne enviromentálne podmienky vzniku, ale môžu byť aj charakteristické pre určitý typ morského prostredia. • V plytkovodných a extrémne hlbokovodných fáciách sa však nachádzajú zriedkavo. Najhojnejsi výskyt zaznamenávajú v hlavonožcových vápencoch. • Analýzami jednotlivých nálezov z rôznych typov hornín sa stanovilo niekoľko biofácií konodontov, ktoré umožňujú biofaciálnu a paleoekologickú rekonštrukciu sedimentačných panví. Evolúcia • Nálezy sú známe od spodného kambria po vrchný trias. Najstaršie nálezy patria k jednoduchým, koniformným elementom. Tieto majú najvýraznejšie zastúpenie vo vrchnom kambriu -spodnom-strednom ordoviku. • Do devónu prežilo len niekoľko druhov a v karbóne - triase sa už nevyskytujú. Ramiformne a pectiniformné elementy sa prvý raz objavujú vo vrchnom kambriu a vyskytujú sa až do vrchného triasu. Hranicu perm - trias prekvapivo prežívajú, ale stávajú sa menšími. Evolúcia • Posledné nálezy konodontových elementov pochádzajú z vrchného triasu, mladšie ako vrchný trias možno považovať za redepozity (pochádzajúce zo starších hornín). • Či konodonty vo vrchnom triase vymreli, alebo len stratili schopnosť vytvárať apatitové skelety a prežívali ďalej, nemožno preukázateľne zodpovedať. V súčasnej faune sa však nenachádzajú žiadne živočíchy, svojou stavbou tela blízko príbuzné konodontom. Geologický význam • Skupina má veľký stratig rafický význam pre biozonáciu morských sedimentov v stratig rafickom rozpätí - vrchné kambrium - vrchný trias. • Pre tento interval bolo vypracovaných vyše 150 konodontových biozón. • Okrem ich významu v biostratigrafii a pri biofaciálnych a paleoekologických rekonštrukciách slúžia aj pri štúdiu paleotektoniky. SYSTEMATIKA Kmeň Chordata (strunovce) pod kmeňa Vertebrata (stavovce) trieda Conodonta. podtriedy: Paraconodontata Conodontata =^> Paraconodontata - konodonty s aparátom, zloženým z jednoduchých, koniformných elementov, na bočných stranách alebo báze často s doplnkovou ornamentáciou (rebrami, brázdami, hrbolčekmi). Známe sú od kambria do stredného devonu. Conodontata konodontový aparát zložený morfologicky pestrých ramiformnych a pectiniformných elementov . Nachádzajú sa od vrchného kambria do vrchného triasu. »iverzita rodov eukonodontov v závislosti na veku. (šírka stípčekov znázorňuje počet rodov, z M.D. Brasiera, 1980) Trias Per. Kar. Dev. Sil. Ord. Kam b Vr Str. Sp. Vr. Sp. Vr. Sp. Vr. Str. Sp. Vr, Str. Sp. Vr. Str. Sp. Vr. StrJ Sp. IL-I Li rarniformné pektiniformné koniforrnné