G 7721
Paleontologické metody studia kvartéru - Zooarcheologicke metody štúdia
fosílneho osteologického materiálu
Mgr. Martin Vláčiky
Ústav geologických věd, PřF MU, Kotlářská 2, 611 37 Brno
2007
•  V tejto časti učebných textov sú uvedené moderné zooarcheologické metody štúdia fosílneho osteologického materiálu.
•   Podrobnejšie je o nich písané v prácach: Klein & Cruz - Uribe (1984), Lyman (1994), Lasota -Moskalewska (1997) a Reitz & Wing (2000).
•  Ako príkladná práca v tomto obore môže slúžiť najnovšia práca Wojtala (2007), ktorý podrobne zooarcheologicky spracoval faunistický materiál z hlavných poľských paleolitických lokalít.
Stanovenie počtu jedincov •     Kvantifikácia je základný spôsob vyjadrenia výsledkov zooarcheologických analýz nálezov. Kvantifikačné jednotky môžu byť priamo vypozorované z materiálu (napr. počet kostí/fragmentov) alebo analytické (odvodené, interpretatívne, napríklad minimálny počet jedincov). •    Okrem prostého počtu kostí/fragmentov (NISP = number of identified specimens) sa používa „minimálny počet anatomických jednotiek" (t. j. celých kostí), označovaný ako MNE (minimum number of skeleton elements). •    Skratka MNI bola zavedená pre absolútny minimálny počet jedincov -minimum number of (complet) indiviuals.						
•    Binford(198 element zvlá	Table   20.   cd Reindfifir (Kaitgtfe.r tarandus) bOTie representation at Unit A Moravany-Lupata üitc					ncov pre každý ýpočtu je taký,
že sa minim jedinca. Týn porovnateľní a zvláštnosti jednotiek u r napríklad zis jednotlivých	BONE	MNE		NÍN"!	NTSP	ementov v tele »šie ostiach imických ácií sa môže skvencia
		<te\	sin			
	,jji:::	4	4	4	8	
	lujirttum	T	3	3	(S	
	iriipjctram	4	5	5	ř	
	rcaphoidcum	5	1	5	7	
	[j-dpcroidmcflpi taum	5	j	5	6	
	hamalům	2	J	3	5	
	[iLxrfbrme	2	3	3	5	
	niciHcarpus                pricixiTTiftl disiaJ	3	4	11	2S	
	mĽtjtcarpus rcJuccd				-	
Zárezy na kostiach
Tuber éatcľ*
LcN ĽulivariŕiíG, laľsíai vie«
(a)
Vjry?
Inleral vie-*
TC-1
LeM cuiĽune-Jí. dorsal vie*
(h)
-TC-3
Tft-1
L ľ1! aütragüluä,
L*í1 wttnmiNi, ■i ■;.:  :. JKH
U)
Tí,   í
Lelf Obffagalus mc^inl ^ n-*
Calcaneus
Navicular
cuboid
cutmark
TNC-l
MTp-3
Astragalus
Ectocuneiform
TE-i
Proximal metatarsal
Anterior view of right tarsus
<d)                                 le1                                 [f)       FIGURE 4,28. The articulation of the tarsals with the
M(jUWE 4-27 Mcrliv jjrrjiitrrj-.idj1 rui Jjjľ lui-nni.-- 'rud tin- niBlaíarsai during ffizmembcniicnt.         maffitfirtifll
Zárezy na kostiach
•    Základnou prácou, ktorú citujú asi všetci autori zaoberajúci sa problematikou ľudských zásahov a zárezov na kostiach nachádzaných na paleolitických lokalitách je práca Binforda (1981), ktorý uvádza vyčerpávajúci výpočet 108 rozličných miest na kostiach, na ktorých sa dajú nájsť zárezy po rôznych etapách spracovávania uloveného zvieraťa. Binford v tejto práci vychádzal hlavne zo štúdia stôp po rezaní na kostiach sobov, ktoré boli ulovené a spracované dnešnými Eskimákmi.
•    Stopy na kostiach iných druhov zvierat, napríklad mamutov, však nemusia byť (a nie sú) také časté a zreteľné. Redšie tkanivo mamutích kostí neumožňuje takú čitateľnosť rezov kamenným nástrojom ako tkanivo kostí menších cicavcov, tiež delenie mamutieho tela na kostiach mnoho stôp nezanechá (Hannus, 1990).
•    Intencionálne zárezy sú nachádzané aj na kostiach malých cicavcov (napr. zajaca), dokonca sa našli aj u takých druhov, na ktorých lov vôbec nebol predpokladaný (Erínaceus europaeus-\ez hnedý) (Tagliacozzo & Fiore, 1998).

J
■^^rŕ-^ysi
Fragmentarizácia kostí
(cultural bol prípadov. Z akumuláciu a vareniu), | anatomický pnlis uzitoc
PoíHrlor fgw, 5<i+r"-s<*! i*„rf
JlCii Rt 1.4n.  ímpot i und jfrnnluíi? poHntm typical af nMfojwdJaŕ* fcrufctirt íiiľ diflTfrlr.
"ľ".-" "^-i^-lrr " ■ _■■   r-'.-:V.
sť v rade
jrnu
získaniu špiku
»túpenie
u akumulácie
Určenie stupňa spálenia kostí
Opále
druh)
oheň
Farba kosti ^ výslec
Keď s pozdí; spaľo1
Kosti farby) zásah ako p;
Spále v arch
Pálen Shipnr
Tab. 1; Stupnice spálení kosti
Stupeň spáleni	Zabarvení kosterních části	Poznámka	Stopen žáru (teplota spalovaní)
1 ncdokonaly	žlutobífč hnedošedé	vzhled tčmčrjako nespálená čerstvá kost první svraštění {asi o 1%) ztrátou vody (až do teploty 300 °Q poté až do 750 °C žádné zmenšení	do 200 °C kolem 250 flC
ÍT :ícásíi nedokonalý	hnědé tmavohnědé1 černé	nedokonalé spálení respr zuhematční organické kostní substance	kolem 300 °C kolem 400 flC
III dokonalý	šedé modrošedé (mlcČne svétlošedé)	vnitrní plocha kompakty v některých případech jeátí Čcmá	kolem 550 nC
IV 1   dokonalý až křídovitý	mléčně bílá matnc křídoví tá	křSdovitý povrch kost málo odolná od 750 °C silnější zmenšování {svrašťování) kosti	od 650 X do 700 °C
V křído vitý	sytí bílá bílá i na lomu	hladký povrch postupně tvrdá a křehká vznik parabolicky probíhají e ich puklin maaimálni zmenšení (svraštění) v průměru o 10-20%	do SOů °C od 750 DC nad 800 ÖC
V   F   V
focisny a vôbec
íená farba
aj >a pri
) čiernej nálnych použitia
)ývajú
gle, 1989,
Spálené fragmenty mamutích kostí z lokality Moravany
Lopata II (teplota horenia: 400-550°C)
Spálené fragmenty kostí z lokality Moravany - Lopata II (teplota horenia: 650-700°C)
Činnosť dravcov
Phol. 111. Long bone fragment. Willi characteristic large                 ...              1^1                   1         -                  <.
carnivore (probably cave hyena) gnawing marks from Layer D.   Phot. 1.14. Examples of characteristic bone tragments with Scale is 5 cm                                                                                  digestive corrosion from Layer D. Scale 15 5 cm.
Činnosť hlodavcov
•    Hlodavce obhrýzajú kosti z dôvodu brúsenia ich rezakov. Shipman & Rose (1983) uvádzajú, že stopy po obhrýzaní hlodavcami sú široké ryhy s plochým dnom, často sa vyskytujúce v rovnobežných alebo takmer rovnobežných skupinách. Rozlišujú sa pritom dva základné vzory hlodania:
•    1. Vejárovitý vzor. Miesto dopadu spodných rezakov sa mení, zatiaľ čo horné řezáky sú zafixované na mieste. Spodné řezáky pritom vytvárajú hlodáním vejár.
•    2. Chaotický vzor. Stopy po spodných aj vrchných rezákoch sú všade po povrchu kosti, jedny oproti druhým.
•    Podľa názoru Shipmana & Rosea (1983) je prvý vzor hojne nachádzaný na kostiach obhryzených vevericami a druhý je skôr typický pre dikobrazy a myši.
Určenie stupňa zvetrania kostí
•    Základnou prácou pre určenie stupňa zvetrania kostí je práca Behrensmeyerovej (1978), ktorá dokázala, že kosť nepřikrytá sedimentární prechádza jasne odlíšenými stupňami rozkladu, ktorý je súčasne spôsobovaný fyzikálnymi aj chemickými činiteľmi. Rozlišuje šesť hlavných stupňov zvetrávania:
•    stupeň 0 - na kosti nie sú viditeľné žiadne stopy po praskaní alebo olupovaní,
•    stupeň 1 - na kosti sú viditeľné praskliny,
•    stupeň 2 - najvrchnejšie vrstvy kosti sa odlupujú a sú viditeľné aj hlbšie praskliny,
•    stupeň 3 - na povrchu kosti sú veľké oblasti drsného povrchu, sú to miesta, z ktorých bola odstránená najvrchnejšia vrstva,
•    stupeň 4 - povrch kosti je hrubo vláknitý a drsný, môžu byť prítomné aj úlomky,
•    stupeň 5 - kosť sa rozpadá, má hlboké praskliny a chýbajú z nej veľké úlomky.
Literatúra
Behrensmeyer, A. K., 1978: Taphonomic and ecologic information from bone weathering. Paleobiology, 4, 2, 150- 162.
Binford, L. R., 1981: Bones. Ancient men and modern myths. Studies in Archaeology, Academic Press, New York, 320.
Binford, L. R., 1984: Faunal remains from Klasies River Mouth. Academic Press, New York.
Buikstra, J. E., Swegle, M., 1989: Bone modification due to burning: experimental evidence. In: R. Bonnichsen, M. H. Sorg (eds.): Bone Modification. Center for the Study of the First Americans, University of Maine, Orono, 247-258.
Dokladal, M., 1999: Morfologie spálených kostí. Význam pro identifikaci osob. Sborník prací Lékařské fakulty, MU, Brno, 113, 185.
Hannus, L. A., 1990: Mammoth hunting in the New World. In: L. B. Davis & B. O. K. Reeves (eds.): Hunters of the recent past. London, 47- 67.
Haynes, G., 1980: Evidence of carnivore gnawing on Pleistocene and Recent mammalian bones. Paleobiology, 6,3,341-351.
Haynes, G., 1983: A guide for differentiating mammalian carnivore taxa responsible for gnaw damage to herbivore limb bones. Paleobiology, 9, 2, 164- 172.
Klein, R. G., Cruz - Uribe, K., 1984: The Analysis of Animal Bones from Archaeological Sites. Chicago.
Lasota - Moskalewska, A., 1997: Podstawy archeozoologii. Szczatki ssaków. Wydawnictwo Naukowe PWN, Warszawa, 232.
Lyman, R. L, 1994: Vertebrate Taphonomy. Cambridge University Press, Cambridge, 524.
Musil, R., 1962: Die Höhle Švédův stůl, ein typisches Höhlenhyänenhorst. Anthropos, Brno, 13, 97-260.
Musil, R., 1996: Čertova pec a její fauna. Slovenský kras, Liptovský Mikuláš, 34, 5-56.
Olsen, S. J., Shipman, P., 1988: Surface modification on bone: trampling versus butchery. Journal of Archaeological Science, 15, 535-553.
Reitz, J. E., Wing, S. E., 2000: Zooarchaeology. Cambridge Manuals in Archaeology. Cambridge University Press, Cambridge, 455.
Shahack-Gross, R. Bar-Yosef, O., Weiner, S., 1997: Black coloured bones in Hayonim Cave, Israel: differentiating between burning and oxide staining. Journal of Archaeological Science, 24, 439 - 446.
Shipman, P., Rose, J., 1983: Early hominid hunting, butchering and carcass-processing behaviors: approaches to the fossil record. Journal of Anthropological Archaeology, 2, 57- 98.
Shipman, P., Foster, G., Schoeninger, M., 1984: Burnt bones and teeth: an experimental study of color, morphology, crystal structure and shrinkage. Journal of Archaeological Science, 11, 307 -325.
Tagliacozzo, A., Fiore, I., 1998: Butchering of small mammals in the Epigravettian levels of the Romanelli Cave (Apulia, Italy). In: J. - P. Brugal, L. Meignen & M. Patou - Mathis (eds.): Économie prehistorique: les comportements de subsistance au Paléolithique. Sophia Antipolis, 413 - 423.
Wojtal, P., 2007: Zooarcheological studies of the Late Pleistocene sites in Poland. Institute of System atics and Evolution of Animals, Polish Academy of Sciences, Krakov, 189.